Komentáre

Málokedy rozmýšľam ako začať. Veľa známych o mne hovorí, že mám krátku zápalnú šnúru, ale zdá sa, že v tomto konkrétnom prípade ju mal niekto ešte kratšiu.

Na Slovensku sme si, žiaľ, zvykli, že papier znesie všetko – aj v liekovej politike.

11.03.2011. Pauza. 16.08.2024. Krátka Pauza. 04.07.2025. V princípe sú to len dátumy, no zároveň verným obrazom signalizácie pre voličov alebo imitácie činnosti.

Združenie preto žiada zásadné úpravy dokumentácie ešte pred schválením projektu.

Aký je rozdiel medzi arizáciou, zoštátnením boľševikmi a odovzdaním do majetku ľudu a násilným vyvlastnením bez dohodnutej kompenzácie, s ktorou bez hrozby použitia sily súhlasia obe strany? Žiaden.

Ministerstvo zdravotníctva SR sa pred niekoľkými dňami postaralo o mediálny rozruch.

Titulnú otázku som dostal ako tému diskusie na nedávnej konferencii Vizionári. Tento typ otázok je často pozvánkou do neproduktívneho amatérskeho filozofovania. No zároveň sa verejná debata nedá posúvať bez toho, aby sme sa nedotýkali aj fundamentálnych vecí.

Graf z analýzy rakúskej HTA agentúry ukazuje, ako sme spolu s Poľskom, čo sa týka vzťahu výšky prahovej hodnoty liekov k produkcii ekonomiky v prepočte na obyvateľa, „uletení“.

V čase, keď sa svet rozhodol nastaviť jasné pravidlá pre spoločnú ochranu zdravia, Slovensko sa rozhodlo nebyť tímovým hráčom.

V roku 2020 som s opatrným optimizmom (a ako hovorí môj obľúbený kolega Miro Žáčik z Oravy, asi trochu aj „pri otupení zmyslov“) otvárala neštátnu pneumologickú ambulanciu.

Parazitovanie, lobistické ovládanie, zvýhodňovanie cez zmluvy. To sú naratívy, ktorými predseda NKÚ vysvetľuje, prečo v zdravotníctve nevidíme 2,5 miliardy eur, ktoré sme doň naliali za posledné 4 roky.