V priebehu marca bol starší holandský manželský pár na pozorovaní vtákov v argentínskej divočine. S najväčšou pravdepodobnosťou sa práve tam nakazili smrtiacim hantavírusom.

Drvivá väčšina kmeňov hantavírusu sa medzi ľuďmi neprenáša. Nakaziť sa nimi môžete prakticky iba priamo v ohnisku nákazy – typicky vdýchnutím aerosólu z trusu alebo moču infikovaných hlodavcov. Holandský pár sa však pravdepodobne nakazil kmeňom Andes, ktorý je výnimočný tým, že sa dokáže prenášať aj z človeka na človeka. Nemusíte teda ísť do Argentíny. Stačí prísť do blízkeho kontaktu s infikovaným človekom. Vírus sa prenáša respiračnými sekrétmi, slinami a tesným kontaktom v uzavretom priestore – napríklad na lodi či v lietadle.

{{suvisiace}}

Andes hantavírus má navyše pomerne dlhú inkubačnú dobu. Od nákazy po prvé príznaky zvyčajne uplynú dva až štyri týždne. Symptómy sú pritom ľahko zameniteľné s chrípkou: horúčka, silné bolesti svalov, únava. Žiadne dramatické prejavy typu krvácania zo slizníc, pri ktorých by si človek povedal: „Jasné, Ebola.“

Manželský pár, pravdepodobne už v tom čase nakazený, nastúpil 1. apríla na palubu expedičnej lode MV Hondius spolu s ďalšími 147 pasažiermi a členmi posádky. U pána sa pomerne rýchlo rozvinuli ťažké príznaky a po jedenástich dňoch na palube zomrel. Jeho manželka, už v tom čase pravdepodobne tiež vážne chorá, medzitým loď opustila na ostrove Svätá Helena a nastúpila do lietadla smer Johannesburg. Tam do dvoch dní zomrela aj ona.

{{gift}}

Ďalší infikovaný pasažier zomrel na palube 2. mája, teda len pred desiatimi dňami. Medzitým loď doplávala na Tenerife. Ide síce o civilizovaný ostrov s dvoma univerzitnými nemocnicami a minimálne jednou high-level isolation unit (pozn. jednotka s vysokým stupňom izolácie) pre vysoko rizikové infekcie, no WHO sa napriek tomu rozhodla ostatných pasažierov postupne letecky rozviezť do ich domovských krajín po celom svete.

Zároveň sa dozvedáme, že v nemocniciach už leží minimálne ďalších päť, možno šesť až sedem cestujúcich z lode. Minimálne jeden z nich skončil na JIS, hoci podľa posledných správ sa jeho stav zlepšuje. Ak pripočítame ešte aspoň jedného ďalšieho symptomatického cestujúceho mimo nemocnice, dostávame sa zatiaľ na troch mŕtvych a približne sedem ďalších známych symptomatických infikovaných zo 147 ľudí na palube.

{{odporucane}}

To zatiaľ predstavuje približne 6,8 % attack rate v exponovanej skupine (10 z 147) a približne 30 % case fatality rate medzi známymi prípadmi (3 z 10).

Prístup WHO však zatiaľ pôsobí veľmi gavaliersky. Profesor Robin May, hlavný vedecký pracovník UKHSA, pre BBC uviedol, že cestujúci z Veľkej Británie budú „pravdepodobne požiadaní o domácu samoizoláciu“, ale že všetko bude závisieť od „individuálnych okolností“.

Dodnes pritom nepoznáme ani základné epidemiologické údaje. Nevieme, s koľkými ľuďmi letela pani zo Svätej Heleny do Johannesburgu. Nevieme, koľko kontaktov sa trasuje. Nevieme, aký bude testing protocol pre trasované kontakty a suspektne infikovaných.

Občas sa pristihnem pri tom, že začínam premýšľať, či na tých kritikách WHO zo strany rôznych outsiderov predsa len nie je kus nepríjemnej pravdy.