Aj v európskom porovnaní patrí Slovensko dlhodobo medzi krajiny s najhoršími výsledkami. OECD uvádza, že Slovensko má tretiu najvyššiu mieru odvrátiteľnej úmrtnosti na kolorektálny karcinóm medzi mužmi a piatu medzi ženami. Zároveň však platí, že po zohľadnení veku populácie klesali tieto miery medzi rokmi 2011 a 2021 rýchlejšie než priemer v Európskej únii.

V absolútnych číslach však tento pozitívny posun zatiaľ veľmi nevidieť. Slovensko totiž starne: podiel ľudí starších ako 65 rokov vzrástol z 11 % v roku 2000 na 18 % v roku 2023 a do roku 2050 má podľa OECD dosiahnuť 29 %.

Prečo ľudia nevyužívajú skríning?

Slovenská gastroenterologická spoločnosť upozorňuje, že kolorektálny karcinóm je ochorenie, ktorému sa dá vo väčšine prípadov predchádzať. Vzniká totiž postupne z nezhubných polypov, ktoré je možné v 98 % prípadov odhaliť a odstrániť počas kolonoskopie. Napriek tomu sa Slováci preventívnym vyšetreniam vyhýbajú, najmä pre pretrvávajúci strach z bolestivého vyšetrenia.

Od roku 2019 funguje na Slovensku skríning kolorektálneho karcinómu prostredníctvom testu na skryté krvácanie v stolici. Účasť verejnosti je však nízka. Podľa údajov NCZI absolvovalo v roku 2023 skríning len 30 % pozvaných osôb, čo znamená, že väčšina populácie stále nevyužíva dostupnú možnosť včasného záchytu.

„Rakovine hrubého čreva a konečníka vieme v mnohých prípadoch predísť alebo ju zachytiť v štádiu, keď je liečba výrazne úspešnejšia. Najväčším problémom dnes nie je samotné vyšetrenie, ale to, že ho ľudia odkladajú – najčastejšie kvôli strachu z bolesti,“ hovorí gastroenterológ Tibor Hlavatý. Preventívne možnosti sú pritom dostupné. Ľudia od 50 rokov majú každé dva roky nárok na test na skryté krvácanie v stolici a raz za 10 rokov na kolonoskopiu hradenú zdravotnou poisťovňou.

Strach z bolesti by už nemusel byť prekážkou

Obavy z bolesti už dnes pritom nemusia byť dôvodom na odkladanie kolonoskopie. Vyšetrenie sa dá absolvovať aj v analgosedácii, teda v utlmenom stave s podaním liekov na upokojenie a tlmenie bolesti. Pacient síce zostáva pri vedomí, no samotný výkon nevníma ako bolestivý. „Od 1. januára je analgosedácia pri kolonoskopii hradená poisťovňami Dôvera a Union u vybraných poskytovateľov, ktorí majú k dispozícii anestéziologické ambulancie. Tento posun vítame, no považujeme ho zatiaľ len za prvý krok k zlepšeniu dostupnosti bezbolestnej kolonoskopie,“ hovorí prezident gastroenterologickej spoločnosti. Sekcia ambulantných gastroenterológov upozorňuje, že na vykonávanie analgosedácie nie je nevyhnutná prítomnosť anestéziológa, a preto by sa úhrada mala rozšíriť aj na ďalšie pracoviská, ktoré spĺňajú odborné a bezpečnostné kritériá.

Lepšia dostupnosť bezbolestnej kolonoskopie by mohla výrazne zvýšiť účasť na skríningu a pomôcť zvrátiť nepriaznivý trend rastu počtu pacientov aj úmrtí. Dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne zároveň potvrdzujú, že prevencia je nielen medicínsky, ale aj ekonomicky výhodnejšia. Kým náklady na liečbu kolorektálneho karcinómu presiahli v roku 2024 sumu 62 miliónov eur, na preventívne aktivity smerovalo len 5,7 milióna eur.

{{odporucane}}

Čo zvyšuje riziko?

Rakovina hrubého čreva a konečníka najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov a osoby s výskytom ochorenia v rodine. Pri pozitívnej rodinnej anamnéze sa odporúča absolvovať vyšetrenie o 10 rokov skôr, než bola diagnóza stanovená príbuznému. Zvýšené riziko majú aj pacienti so zápalovými ochoreniami čriev, diabetici, fajčiari a obézni ľudia. Ochorenie sa v počiatočných štádiách často neprejavuje alebo má nenápadné príznaky. Ak sa objavia varovné signály ako chudnutie, únava, krv v stolici, zmeny vyprázdňovania či bolesti brucha, býva už prognóza horšia a liečba náročnejšia. Aj preto by pacienti nemali čakať na prvé príznaky a preventívne vyšetrenia odkladať.