Protimonopolný úrad tento týždeň (12. mája 2026) informoval o odhalení kartelu v sektore laboratórnej diagnostiky. Celý prípad odštartovala analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) zo septembra 2023, v ktorej analytici upozorňovali na podozrivé správanie v súvislosti s uzatváraním zmlúv významných laboratórií so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP).

Na tlačovej konferencii vystúpili podpredseda úradu Peter Demčák, riaditeľ odboru kartelov Juraj Sýrny a Aneta Podstrelená z rovnakého odboru.

Na základe indícií, ktoré úrad získal v priebehu jesene 2023, uskutočnil PMÚ v decembri 2023 inšpekciu u najvýznamnejších podnikateľov v oblasti laboratórnej diagnostiky. Ako informoval podpredseda PMÚ Peter Demčák, získané a zhromaždené dôkazy viedli k začatiu správneho konania. To podľa jeho slov odštartovalo v roku 2024 a trvalo necelé dva roky. „Dĺžka trvania zodpovedá náročnosti prípadu,“ reagoval. Rozhodnutie má vyše 370 strán.

Demčák zhodnotil, že významným prvkom v správnom konaní bol moment, keď sa jeden z účastníkov kartelovej schémy rozhodol spolupracovať s úradom. Predložil dôkazy, za čo získal zľavu zo sankcie. Využil tak program zhovievavosti. „Je to tzv. program leniency, to znamená odmeňovanie tých, ktorí sa rozhodnú spolupracovať s úradom. Tým, že priznal svoju účasť aj zodpovednosť na tejto kartelovej schéme, mu bola sankcia dodatočne znížená o ďalších 30 %,“ vysvetlil Demčák.

Sankcia podľa jeho slov zodpovedá významnosti prípadu. „Išli sme na hranu toho, čo zákon umožňuje, to znamená maximálne 10 % z celosvetového obratu. Uložili sme aj najprísnejšiu mieru závažnosti 30 %, čo nám umožňujú naše predpisy,“ doplnil podpredseda úradu.

{{suvisiace}}

Zoznam účastníkov: Do kartelu boli zapojené štyri kľúčové spoločnosti – Medirex, Klinická biochémia, Unilabs Slovensko a synlab Slovakia. Ako piaty účastník figuruje Asociácia laboratórií.

V prípade asociácie „nejde o podnikateľa, ktorý priamo vykonáva činnosti v oblasti laboratórnej diagnostiky, ale o združenie. Aktivitu tohto združenia sme vyhodnotili ako rolu tzv. facilitátora – napomáhača, ktorý uľahčoval kolúziu medzi týmito hráčmi, preto je samostatne vedený ako účastník konania. Delikty sú celkovo štyri, ale nie vo všetkých vystupujú všetci rovnako aktívne v rovnakom čase,“ uviedol Demčák.

Dotknutým trhom je poskytovanie laboratórnej diagnostiky, ktorá patrí pod spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVaLZ). „Laboratóriá odoberú vzorky, analyzujú ich a výsledky doručia svojim klientom, ktorými sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Táto laboratórna diagnostika je uhrádzaná na základe zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a laboratóriami, čiže je financovaná z verejného zdravotného poistenia,“ ozrejmil.

Koordinácia prebiehala v dvoch fázach

Laboratóriá medzi sebou koordinovali postup pri vyjednávaní o zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Namiesto súťaže o čo najlepšie podmienky postupovali v zhode, aby si vynútili výhodnejšie platby.

Obdobie, ktorého sa týka tento kartel, úrad rozdelil do dvoch fáz – na predpandemické obdobie a obdobie pandémie COVID-19. Práve počas pandémie bol nápor na verejné zdroje a laboratórnu diagnostiku extrémny. Nešlo teda iba o PCR testy, ale aj o iné kroky, ktoré laboratóriá vo vzťahu k poisťovniam vzájomne koordinovali.

Protisúťažným konaním bolo dotknuté celé územie Slovenskej republiky. „Pokiaľ ide o samotné protisúťažné praktiky, ktorých sa dopustili uvedení podnikatelia - účastníci konania, tie spočívali v dohode o cenách a iných obchodných podmienkach. Taktiež si medzi sebou rozdelili trh a zákazníkov, koordinovali svoj postup vo verejnom obstarávaní a vymieňali si citlivé informácie,“ zhrnul riaditeľ odboru kartelov PMÚ Juraj Sýrny.

Protisúťažné praktiky:

• dohody o cenách a obchodných podmienkach,
• rozdelenie trhu a zákazníkov,
• koordinácia vo verejnom obstarávaní,
• výmena citlivých obchodných informácií.

{{gift}}

Úrad v rámci prezentácie ukázal aj konkrétne dôkazy v podobe internej komunikácie účastníkov. Zverejnené informácie potvrdzujú, že cenová koordinácia bola dlhodobá a strategicky cielená na všetky tri zdravotné poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu.

Sýrny vysvetlil, že podstatou týchto dohôd bola spoločná stratégia pri rokovaniach so všetkými troma zdravotnými poisťovňami. Dohoda sa týkala cien a obchodných podmienok poskytovania služieb laboratórnej diagnostiky vrátane covidových vyšetrení. Spoločným postupom chceli podnikatelia posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu voči zdravotným poisťovniam, aby získali čo najvýhodnejšie obchodné podmienky a najvyššie možné ceny za svoje poskytované služby.

Cieľom teda bolo umelo zvýšiť vyjednávaciu silu laboratórií. Spoločným postupom dostali zdravotné poisťovne pod tlak, aby získali maximálne možné ceny za výkony (vrátane COVID testov) a výhodnejšie zmluvné podmienky, než aké by dosiahli pri samostatnom vyjednávaní.

Na tejto praktike sa spoločnosti Unilabs, Medirex a Klinická biochémia podieľali od júna 2017 do septembra 2022. Spoločnosť synlab a Asociácia laboratórií participovali od novembra 2018 do septembra 2022.

Ako už bolo uvedené, cenová koordinácia prebiehala v dvoch vlnách – pred vypuknutím pandémie a po jej začiatku. Kľúčovým momentom bol práve nástup pandémie COVID-19, keď účastníci kartelu rozšírili svoju spoluprácu aj na oblasť PCR testov a ďalších súvisiacich vyšetrení.

Mechanizmus „blokovania“ poisťovní

Koordinácia laboratórií prebiehala vo vzťahu k všetkým trom zdravotným poisťovniam. Ich stratégia spočívala v tom, že protisúťažný model, ktorý úspešne uplatnili pri jednej poisťovni, sa v obdobnom rozsahu snažili zaviesť aj pri zvyšných dvoch. Tým úplne eliminovali akúkoľvek trhovú súťaž.

„Cenová negociácia v týchto prípadoch fungovala tak, že napríklad pokiaľ išlo o PCR testy, konkrétna zdravotná poisťovňa prišla s návrhom na úpravu, zmenu alebo zníženie ceny. A títo účastníci konania sa potom medzi sebou radili, či a za akých podmienok s takouto zmenou ceny budú súhlasiť,“ opísal Sýrny.

V praxi to znamenalo, že keď ktorákoľvek z troch zdravotných poisťovní (VšZP, Dôvera alebo Union) prišla s návrhom na zníženie cien – napríklad pri PCR testoch, kde trhové ceny časom prirodzene klesali – laboratóriá si cez komunikačné kanály potvrdili, že žiadne z nich na novú cenu nepristúpi. Tým poisťovňu zahnali do kúta. Ak chcela zabezpečiť diagnostiku pre svojich poistencov, musela akceptovať ich nadhodnotené podmienky.

Dominový efekt: Taktika „niečo za niečo“

Na tlačovej besede predstavitelia úradu predložili aj dôkaz z júna 2022, ktorý ilustruje model „niečo za niečo“, uplatňovaný účastníkmi kartelu voči poisťovni Union.

„S návrhmi na úpravu alebo zmenu cien prichádzala tak konkrétna zdravotná poisťovňa, ako aj účastníci konania. Z tohto konkrétneho dôkazu, ktorý zachytáva komunikáciu podnikateľov v rámci združenia Asociácie laboratórií v súvislosti s požiadavkou zdravotnej poisťovne Union na zníženie cien za PCR testy v júni 2022, je zrejmé, že títo podnikatelia podmieňovali zníženie ceny za PCR testy zvýšením cien za iné laboratórne výkony,“ priblížil Sýrny.

Z uvedeného vyplýva, že keď poisťovňa Union žiadala zníženie cien za PCR testy, ktorých trhová hodnota v tom čase prirodzene klesala, laboratóriá nereagovali individuálnym prepočtom svojich nákladov. Namiesto toho postupovali koordinovane a stanovili si podmienku: zľavu na PCR testy poskytnú len vtedy, ak im poisťovňa zvýši ceny za iné laboratórne výkony.

Podľa Sýrneho konali s cieľom získať za svoje služby čo najvyššie a najvýhodnejšie ceny. „Namiesto toho, aby postupovali samostatne – keď by cena za konkrétny výkon zohľadňovala nákladovú štruktúru alebo strategické smerovanie daného subjektu – títo podnikatelia koordinovali svoj postup spoločne,“ dodal.

Vzhľadom na to, že tieto laboratórne výkony sú hradené z verejného zdravotného poistenia, toto konanie mohlo mať podľa Sýrneho za následok neefektívne vynakladanie verejných zdrojov. Zdravotné poisťovne tak platili za konkrétne výkony, vrátane PCR testov, viac, než keby každý podnikateľ na trhu postupoval individuálne.

{{odporucane}}

Nebezpečný precedens

O tom, že stratégiu úspešne uplatnenú pri jednej poisťovni sa laboratóriá snažili okamžite preniesť aj na ďalšie poisťovne, svedčia aj ďalšie dôkazy. Z internej komunikácie vyplýva, že účastníci kartelu sa obávali akýchkoľvek ústupkov voči poisťovni Union. A to z dôvodu, že by si tým oslabili svoju pozíciu voči najväčšiemu hráčovi na trhu – Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

V zaistenej komunikácii zaznelo: „Vnímam to aj ako ohrozenie ceny bodu vo VšZP.“ Koordinácia postupov voči menšej poisťovni tak slúžila ako nástroj na „zabetónovanie“ vysokých cien u najväčšieho platcu.

Ak by totiž čo i len jedna poisťovňa dosiahla zníženie cien, vytvorilo by to pre laboratóriá nebezpečný precedens a štátna VšZP by okamžite žiadala rovnaké podmienky. Účastníci kartelu preto radšej riskovali konflikt s Unionom, aby si ochránili svoje vysoké zisky vo VšZP. Práve táto obava bola hlavným motorom ich spoločného postupu, v dôsledku čoho sa ceny nevyvíjali prirodzene podľa reálnych nákladov, ale boli umelo udržiavané na dohodnutej úrovni naprieč celým trhom.

Nátlak na poisťovňu

Protimonopolný úrad získal aj dôkazy o koordinovanom postupe voči zdravotnej poisťovni Dôvera z augusta 2022. Táto komunikácia sa týkala zvyšovania cien ostatných laboratórnych výkonov mimo vyšetrení na COVID-19. Z dôkazov vyplýva, že dotknutí podnikatelia spoločne trvali na zvýšení jednotkovej ceny (cena za laboratórny výkon) najneskôr od 1. septembra, pričom požadovali nárast minimálne o 6 %.

Ak by k dohode nedošlo, členovia asociácie avizovali, že budú zvažovať vypovedanie zmlúv s poisťovňou Dôvera. Namiesto individuálneho vyjednávania, kde by výsledná cena zodpovedala nákladovej štruktúre každého subjektu, aby viedla k efektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov, laboratóriá koordinovaným nátlakom úplne eliminovali konkurenčné riziko. Využili svoju spoločnú trhovú silu, aby poisťovňu postavili pred ultimátum a vynútili si zvýšenie cien o vopred dohodnutú sumu.

Dohoda o nepreberaní zákazníkov

O charaktere zvyšných protisúťažných praktík informovala Aneta Podstrelená z odboru kartelov. Zo zistení úradu vyplýva, že už v roku 2016 existovala medzi spoločnosťami Unilabs a Medirex dohoda o nepreberaní zákazníkov – teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým poskytovali svoje služby. Po vzniku asociácie v roku 2018 sa k tomuto paktu pridali aj spoločnosti Klinická biochémia a synlab.

Dôkazy potvrdili, že členovia asociácie vzájomne rešpektovali svoje pôsobenie v jednotlivých regiónoch. Cieľom dohody bolo podľa Podstrelenej udržanie trhových podielov v stave nekonkurovania a celkové zosúladenie obchodných aktivít v rámci teritoriálnej pôsobnosti dotknutých firiem. Namiesto toho, aby laboratóriá súťažili o poskytovateľov lepšou cenou či vyššou kvalitou, dohodli sa, že si do svojich revírov nebudú zasahovať.

„Táto posudzovaná praktika prebiehala v prípade spoločností Medirex a Unilabs od mája 2016 do augusta 2021, v prípade synlab od decembra 2018 do augusta 2021 a pri Klinickej biochémii od apríla 2020 do augusta 2021. Dôkazy však nepreukázali účasť asociácie ako facilitátora na tejto praktike rozdelenia trhu a zákazníkov,“ uviedla Podstrelená.

Koordinovaná reakcia voči VšZP

Dôkazom o fungovaní kartelu bola aj situácia po ukončení zmluvného vzťahu medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a spoločnosťou Medirex v máji 2019. Medirex vtedy aktívne koordinoval reakciu ostatných členov asociácie na správu VšZP o tomto ukončení.

Podstrelená podotkla, že uvedené potvrdili dôkazy. Spoločnosť Unilabs v tom čase zverejnila na svojej webovej stránke vyhlásenie, že nedokáže prijať žiadne ďalšie vzorky na vyšetrenie, keďže je to pre ňu kapacitne a ekonomicky nezvládnuteľné. Podobné stanoviská mali zverejniť aj ďalší členovia. „Z ďalších dôkazov však vyplýva, že spoločnosť Unilabs by kapacitne mala možnosť prebrať určitú časť zákazníkov Medirexu,“ dodala.