Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil dáta zo Sociálnej poisťovne: 8 759 slovenských lekárov pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Lekár UNB má v priemere takmer dvoch. Vrátane Visolajského najbližšieho okruhu.

Každý druhý slovenský lekár má najmenej dvoch zamestnávateľov. Konkrétne 8 759 z 21 102 lekárov, ktorí v roku 2024 figurovali v databáze Sociálnej poisťovne — to je 41,51 percenta. Tieto dáta zverejnil v marci 2026 Najvyšší kontrolný úrad v analytickom komentári Pre koľkých zamestnávateľov pracujú lekári v SR? z dielne Martina Rajňáka.

Tento výstup Rajňáka je mimoriadne dôležitý, keďže vôbec prvýkrát niekto vyčíslil, koľko lekárov v slovenskom zdravotníctve (spomedzi tých, ktorí pracujú v slovenských nemocniciach) pracuje pre viac ako jedného zamestnávateľa. Samotný fakt, že lekár pracuje pre viacero zamestnávateľov, ešte problémom nie je. Problémom už je, že niektorí lekári majú menovky na štyroch dverách, no ani za jednými by sme ich nenašli.

Ako už vieme minimálne od zverejnenia piatich auditov štátnych nemocníc, niektoré štátne nemocnice stále nemajú elektronický dochádzkový systém. To lekárom umožňuje pokojne aj počas vlastnej pracovnej doby v štátnej nemocnici veselo ordinovať či operovať u neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti — alebo vo svojich vlastných „záhumienkach“.

Správa Martina Rajňáka prepojila záznamy Sociálnej poisťovne od roku 2023, ktoré obsahujú aj ISCO klasifikáciu profesie, čím bolo možné kvantifikovať súbežné úväzky lekárov. To, čo sme vedeli dávno, nám potvrdil audit štátnych nemocníc — a teraz potvrdzujú aj dáta Sociálnej poisťovne, ktoré spracoval NKÚ.

Tieto zistenia sú dôležité okrem iného aj preto, lebo Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia, v posledných týždňoch vystúpil v troch veľkých podcastoch — u Dobšinského v Aktualitách, u Kovačič Hanzelovej v SME a u Závodského na Exprese — a problém viacúväzkovosti opakovane označuje za marginálny. Visolajský to robí zo zištných dôvodov, keďže aj on vie, že jeho kolegovia z vedenia LOZ sedia hneď na niekoľkých stoličkách naraz a podľa článkov Plus sedem dní sa minimálne jeden z nich v štátnej nemocnici v robote „nepotrhá“.

Visolajský v týchto podcastoch selektívne cituje audit PwC z piatich štátnych nemocníc, ktorý ministerstvo Kamila Šaška predstavilo začiatkom apríla 2026 na konferencii v hoteli Bôrik. Lenže ten audit ukazoval len úzku časť reality — to, čo nemocnice vedeli o vlastných lekároch. NKÚ teraz do tohto puzzle doplnilo kľúčové dáta.

A pri pohľade na správu NKÚ — ktorá by mala byť pre LOZ relevantná, keďže šéfovi NKÚ Ľubomírovi Andrassymu nedávno udelilo Cenu Dávida — zrejme nebude všetko jedno. Správa totiž ukazuje, že problém viacúväzkovosti nie je rozhodne marginálnym problémom.

Tu sú tie marginálne čísla

NKÚ rozdelilo 21 102 lekárov podľa toho, pre koľkých zamestnávateľov v roku 2024 reálne pracovali:

Z 21 102 lekárov má jedného zamestnávateľa len 12 343. Zvyšných 8 759 pracuje pre dvoch alebo viac, pričom takmer 900 z nich figuruje dokonca u štyroch a viacerých subjektov súčasne. Medzi extrémnymi prípadmi NKÚ anonymizovane popisuje aj lekára, ktorému popri menšom úväzku v štátnom zariadení plynú platby od desiatich rôznych zdravotníckych zariadení, pričom hlavný príjem mu zabezpečuje IT firma.

Pre porovnanie: priemerný počet súbežných zamestnávateľov je u lekárov 1,62, u sestier-špecialistiek 1,23, u laborantov 1,19. Lekári sú jediná profesia v slovenskom zdravotníctve, kde je viacúväzkovosť masovým javom.

NKÚ to v zhrnutí komentára formuluje takto:

„Za celý rok 2024 poberali lekári pracovný príjem v priemere celkovo od 1,7 subjektov, pričom priemerný počet súbežných zamestnaní v niektorom z mesiacov roka 2024 bol 1,62; týka sa to 21,1-tisíc lekárov evidovaných v databáze Sociálnej poisťovne... V roku 2024 pracovalo súbežne pre viac ako jedného zamestnávateľa 42 % lekárov.“ (NKÚ, marec 2026)

NÚSCH 2,04, FN Žilina 1,5

NKÚ rozdelilo dáta aj po štátnych nemocniciach. Rebríček vyzerá takto:

Najvyšší priemerný počet súbežných zamestnávateľov majú lekári v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb a v Detskej fakultnej nemocnici Banská Bystrica. Na margo Univerzitnej nemocnice v Bratislave NKÚ píše doslovne: „Lekári UNB, ako najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, poberali v roku 2024 súbežne príjem priemerne od 1,96 subjektov.“ (NKÚ, marec 2026)

NKÚ analyzoval dáta z roku 2024. V roku 2025 sa však vedeniu UNB podarilo redukovať počty lekárov a dnes je ich v nemocnici zamestnaných o približne 200 menej. Podľa informácií ozdravme sa navyše UNB snaží o optimalizáciu nielen procesov a hospodárenia, ale aj počtu lekárov. Projekt optimalizácie UNB podľa troch od seba nezávislých zdrojov z prostredia nemocnice aj ministerstva zdravotníctva leží na stole a čaká na schválenie politickej „verchušky“.

Aj napriek redukcii lekárov v UNB ide o dôležitý zdroj informácií. Týchto 17 štátnych nemocníc v rebríčku NKÚ zamestnávalo v roku 2024 spolu 6 929 lekárov, čo je takmer tretina všetkých slovenských lekárov v databáze Sociálnej poisťovne. Vzorka teda nie je zanedbateľná, ani v percentách, ani v absolútnych počtoch.

NKÚ k tomu pripája odporúčanie: „NKÚ SR odporúča, aby prebiehajúce, či budúce audity zdravotníckych zariadení zahŕňali aj oblasť súbežných úväzkov lekárov, minimálne z pohľadu toho, ako majú jednotlivé zdravotnícke zariadenia nastavené procesy kontroly a manažovania danej problematiky.“ (NKÚ, marec 2026)

Agregovaný Audit PwC z apríla 2026 práve túto kapitolu neobsahoval. Pracoval len s personálnymi databázami piatich štátnych nemocníc a tie o úväzkoch svojich lekárov v iných zariadeniach nevedeli takmer nič. A to napriek tomu, že lekár nesmie pracovať inde, ak mu to riaditeľ jeho nemocnice explicitne nedovolí. Problémom však je, že aj ak riaditeľ lekárovi nedovolí pracovať u konkurencie, lekár to veselo urobí aj bez povolenia a riaditeľ nemá páku, ako v tom lekárovi zabrániť.

Riaditeľ UNB Alexander Mayer pritom na konferencii SME priznal mieru tohto fenoménu konkrétnym číslom. Povolenie na paralelný úväzok u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo je zákonná povinnosť lekára, si uňho vypýtalo iba 20 percent lekárov UNB. Mayer však odhadol, že reálne má vedľajšiu prax mimo nemocnice okolo 60 percent lekárov UNB. Vedenie najväčšej štátnej nemocnice na Slovensku teda samo verejne tvrdí, že tri pätiny jej lekárov pracujú aj v súkromnom sektore, pričom väčšina to formálne neoznámila. Práve túto situáciu teraz NKÚ celoplošne kvantifikoval.

Plastickí chirurgovia 2,24. Gynekológovia 1,99

NKÚ rozdelilo dáta aj podľa špecializácií. V hornej polovici rebríčka, teda v špecializáciách s nadpriemernou viacúväzkovosťou, sú:

K subjektom, kde lekári pracujú s najvyšším počtom súbežných úväzkov, NKÚ doslovne píše:

„Subjekty s najvyšším výskytom lekárov s viacnásobnými úväzkami sú spravidla malé súkromné zariadenia pôsobiace napríklad v rádiodiagnostike, estetickej medicíne a pod.“ (NKÚ, marec 2026)

Najvyššia hodnota v rebríčku je 4,42 priemerných súbežných zamestnávateľov u jedného súkromného tuzemského subjektu s 12 lekármi. Typicky ide o malé eseróčky v estetickej medicíne, rádiodiagnostike alebo podobných odboroch.

Viacúväzkovosť má svoje riziká, vrátane tých systémových: „S témou súvisí aj riziko účelového presmerovávania vybraných prípadov do súkromných zariadení a mnoho ďalších.“ (NKÚ, marec 2026)

Tri podcasty, jedna téza

Problém viacúväzkovosti je však podľa odborového predáka Visolajského marginálny. Nuž, nie je.

V troch nedávnych vystúpeniach Visolajský zopakoval rovnaký refrén: úväzky sú marginálny problém, preceňovaný novinármi a opozíciou. V Aktualitách Nahlas s Braňom Dobšinským to formuloval takto:

„Tých päť malých auditov v jednotlivých nemocniciach úväzky hodnotí. A záver je, že je to marginálny problém. V Žiline to je 1,1 percenta lekárov a v Bratislave väčšina úväzkov... pätnásť percent sú úväzky pre lekárske fakulty. Ten problém úväzkov je trošku preceňovaný.“

V Žiline má podľa neho vedľajší úväzok len 1,1 percenta lekárov. NKÚ tam ale ukazuje priemer 1,5 zamestnávateľov na lekára, takže aj druhý úväzok má približne každý druhý žilinský lekár. V Bratislave Visolajský tvrdí, že 15 percent úväzkov v UNB sú vyučujúci na fakultách. NKÚ však pre UNB uvádza priemer 1,96 zamestnávateľov, ktorý sa univerzitnou výučbou vysvetliť nedá ani pri veľmi tvorivej matematike. Človek by mohol rovno nadobudnúť dojem, že odborový predák cielene klame.

V Rozhovoroch ZKH s Kovačič Hanzelovou pridal osobnú anekdotu:

„Ja dvadsať rokov robím v štátnej nemocnici... Nemám žiadny vedľajší úväzok. To je môj prístup k práci. Takže väčšina mojich kolegov takto funguje.“

Vlastný príklad ako vzor pre tvrdenie o „väčšine kolegov“, ktoré dáta Sociálnej poisťovne priamo vyvracajú. V tom istom rozhovore však Visolajský priznal aj niečo iné. Redaktorka nadhodila otázku, ktorej je ťažké uniknúť: že lekári v štátnych nemocniciach posielajú pacientov do vlastných súkromných centier s prísľubom kratšej čakacej doby. Odpovedal nasledovne: „Deje sa to."

A vinu okamžite preniesol na regulátora: prečo zákon umožňuje, aby sa lekárom oplatilo operovať mimo nemocnice. V tomto má Visolajský čiastočne pravdu, regulátor v tejto oblasti naozaj dlhodobo zlyháva. To však nič nemení na tom, že lekári si robia, čo chcú: vedľajšiu prax si vybavujú kade-tade bez toho, aby si na to vypýtali povolenie riaditeľa svojej nemocnice, hoci im to zákon ukladá. Visolajský pritom sám priznáva, že tento model, pri ktorom si nemocniční lekár berú pacientov do vlastných „záhumienok", existuje. Vysvetľuje ho však ako systémové zlyhanie, nie ako individuálnu zodpovednosť konkrétnych lekárov. A je to pochopiteľné. Druhá možnosť by ho doviedla k otázkam, na ktoré sa zle odpovedá, keď máte vo vlastnom predsedníctve dvoch konateľov s. r. o., ktorí fungujú presne cez takýto modus operandi.

Volajte ma pokrytec

Peter Visolajský v nejednom mediálnom výstupe kritizuje, ak lekári pracujú na viacerých pozíciách. V minulosti mu to však nevadilo a nevadí mu to ani dnes. V opačnom prípade by jeho spoluvýpalníci Mendel a Jány nemohli veselo pracovať mimo nemocnice a nemohlo rovnako vlastniť či prevádzkovať vlastné eseročky. Internet je však úžasná vec a dokáže nám pripomenúť vyjadrenia Visolajského z minulosti.

Toto všetko je o to pikantnejšie, že Visolajský sám pred dvanástimi rokmi tieto úväzky neoznačoval za marginálne. Naopak, otvorene za ne loboval. V roku 2014, keď vtedajší riaditeľ UNB odmietol Miroslavovi Mendelovi súhlas s vedľajším úväzkom v Nitrianskom kraji, Visolajský vystúpil pre TASR s touto obhajobou:

„Doktor Mendel ako jeden z mnohých erudovaných odborníkov, v záujme svojho sebazlepšovania pracuje vo voľnom čase v jeden deň v týždni, štyri hodiny od 17.00 h do 21.00 h na vedľajší úväzok v Nitrianskom kraji.“

V roku 2014 sa to volalo sebazlepšovanie. V roku 2026 marginálny problém. Mendel ten vedľajší úväzok mal vtedy a má ho zrejme aj dnes. Ešte donedávna totiž pracoval v klinike DERMAREVOLTA, dnes už na stránkach kliniky nefiguruje.

Visolajský pred dvanástimi rokmi pre svojho podpredsedu v LOZ verejne loboval za právo na druhý úväzok, dnes viacnásobné úväzky odmieta, no zrejme sa to týka len tých lekárov, ktorí nepatria pod ochranný dáždnik najvplyvnejšej lobistickej skupiny v slovenskom zdravotníctve menom LOZ.

Dve mená, ktoré poznáme

V októbri 2024 sme na ozdravme.sk v článku Démon zisku menovali dvoch lekárov, ktorí kombinujú štátny úväzok v UNB so súkromnou podnikateľskou činnosťou v ambulantnom sektore.

Zoltán Jány, podpredseda LOZ, je 100-percentným majiteľom a konateľom firmy Medicomplex, s. r. o. v Stupave, pričom súbežne má v UNB úväzok 0,6. Pôrodník-gynekológ. Špecializácia, ktorú NKÚ priemeruje na 1,99 zamestnávateľa.

Miroslav Mendel, druhý podpredseda LOZ, má v UNB úväzok 1,0 a popri tom ešte donedávna pracoval v súkromnej ambulancii DERMAREVOLTA, ktorá sa zameriava na dermatológiu a estetickú medicínu. Plastický chirurg. Špecializácia, ktorú NKÚ priemeruje na 2,24 zamestnávateľa. Okrem toho má Mendel aj firmu MENDELS, s.r.o.,v ktorej je konateľom a jediným spoločníkom.

‍

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková v ozdravme podcaste pripomenula, čo o štatistikách Mendela hovoria dáta: „Za 6-tisíc eur mesačne odrobil minimum hodín.“ UNB cez hovorkyňu pre denník Štandard pridala číslo: Mendel sa mesačne dostáva k približne trom percentám operačného času na svojej klinike, kým služobne mladší kolegovia k šiestim až siedmim. Mendel sa bráni nárokom na stopercentný odborársky úväzok, teda formálne ako odborár nemusí operovať. Aritmeticky: 1,0 + odborársky úväzok + DERMAREVOLTA = marginálny problém.

„Stopku úväzkov“ žiadala už ANS. Visolajský ju zhodil

Že problém viacúväzkovosti nie je novou témou ani tajomstvom v sektore, pripomenula vo svojom stanovisku k publikovanej analýze NKÚ aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Organizácia, ktorá združuje štátne aj neštátne nemocnice, sa pýta, prečo k publikovaným dátam mlčí práve Lekárske odborové združenie:

„Kde sú teraz lekárski odborári, ktorí sa tak radi odvolávajú na NKÚ? Ticho. Je zrejmé, že táto téma pre nich nie je dôležitá.“

ANS k tomu otvorila jednu konkrétnu historickú kapitolu, ktorá Visolajského ticho stavia do iného svetla. V roku 2024, počas vyjednávania o Memorande medzi vládou a LOZ, ktoré viedlo k výraznému zvýšeniu lekárskych platov, požadovala ANS, aby súčasťou dohody bola stopka viacerých úväzkov lekárov v štátnych nemocniciach ako protihodnota za vyššie platy. Visolajský to vtedy odmietol. Ako uviedla ANS: „Teraz už vieme, prečo — radšej sa zameriava na zástupné témy, aby chránil neporiadok a neefektivitu, ktoré mu vyhovujú.“

Visolajský udelil NKÚ už spomínanú cenu Dávida a ako dodala ANS: „Ak teda verí NKÚ, očakávame, že podnikne kroky na nápravu tohto problému, ktorý najviac zasahuje pacientov. Keď lekár pracuje na viacerých miestach, prirodzene sa zhoršuje dostupnosť a čakacie lehoty sa predlžujú.“

Prečo to nie je len pokrytectvo, ale aj ekonomická diagnóza

NKÚ analýza nie je len morálnym verdiktom nad LOZ. Má aj ekonomickú váhu a vysvetľuje časť toho, čo audit PwC odhalil pri prevádzke štátnych nemocníc.

PwC ukázalo, že operačné sály štátnych nemocníc sú počas ranných zmien využívané v priemere na 40 percent, po pätnástej hodine takmer vôbec. V UNB je priemerný operovaný čas na sálu dve hodiny denne, a to pri dostupnej kapacite pätnásť hodín. Nemocnica k tomu prikladá ročne 26 miliónov eur na nadčasy, čo predstavuje 82-percentný nárast za päť rokov pri klesajúcej produkcii. Peter Pažitný to v rozhovore pre ozdravme zhrnul jednou vetou: „Nie je jedno, či operačná sála je o štrnástej voľná, alebo o osemnástej ešte pracuje.“

Ak má lekár UNB priemerne dvoch zamestnávateľov a sály o štrnástej hodine končia, rovnicu rozriešime aj bez kalkulačky. Druhá polovica pracovnej kapacity lekára sa nachádza v Medicomplexe, v DERMAREVOLTE alebo v rádiodiagnostickom centre v hornej časti rebríčka NKÚ. Nemocnica zaplatila plný úväzok, no dostala len odsedenú službu a nohy na stole.

A prečo by sme sa vlastne mali čudovať? Lozácki lekári sa správajú, podobne ako ich kolegovia, racionálne — platový automat ich totiž platí za to, že sú, nie za to, že niečo robia. Ako sa hovorí v legendárnom skeči Lasicu a Satinského, pre človeka je prirodzené ležať, prinajhoršom sedieť, no rozhodne nie behať. Lekárov platíme za to, že sú. Nuž, a oni sú, a v štátnych nemocniciach za mimoriadne slušný plat aj naďalej budú. Nadrú sa potom až u seba, v súkromných záhumienkach.

NKÚ to v závere komentára pomenuje jednoznačne: „Popísané extrémne prípady, ktoré dátová analýza odhalila, ukazujú, že systém nie je nastavený optimálne a treba uvažovať nad opatreniami, ktoré by takýmto extrémom zamedzili.“ (NKÚ, marec 2026). A pridáva odporúčanie, ktoré rieši práve Visolajského najobľúbenejšiu výhovorku o vyučujúcich: „NKÚ SR taktiež odporúča, aby MZ SR vytvorilo legislatívny rámec zabezpečujúci dostatočnú mieru transparentnosti v oblasti viacnásobných úväzkov lekárov, a to vrátane vhodného nastavenia štatútu univerzitného zamestnanca pre lekárov zabezpečujúcich výučbu študentov medicíny.“ (NKÚ, marec 2026).

Ak je to pedagogika, treba ju formalizovať a zúčtovať. Nie ju používať ako univerzálnu výhovorku vždy, keď zaznejú nepríjemné čísla.

Šaškovi zostáva kapitola na dopísanie

LOZ má vo vlastnom predsedníctve dvoch funkcionárov, ktorých kombinácia štátneho úväzku a súkromnej podnikateľskej činnosti v ambulantnom sektore je z verejných zdrojov jasne doložiteľná: Jányho a Medicomplex, Mendela a DERMAREVOLTU. Sú to dvaja lekári, ktorých mená vieme. NKÚ ich vidí v anonymizovanom rebríčku ako súčasť 8 759 lekárov, pre ktorých je rovnaký model každodennou pracovnou realitou. To nie je marginálny problém. To je systém.

NKÚ ministerstvu odporúča vytvoriť legislatívny rámec, ktorý zabezpečí transparentnosť. To je úloha pre Kamila Šaška. Podľa doterajších skúseností to však nanešťastie zatiaľ vyzerá tak, že odporúčania NKÚ skončia v rovnakej zásuvke ako audity nemocníc.

A LOZ medzitým bude na ďalšej tlačovke vysvetľovať, že úväzky sú marginálny problém. Hneď vedľa rečníckeho pultu bude stáť Zoltán Jány. A v tichom pozadí, niekde za fotoaparátmi, bude Mendel pendlovať medzi jednou a druhou ambulanciou.