Svetový deň hypertenzie: Prečo ľudia zbytočne zomierajú na srdcovocievne choroby?
Prečo sú vysoký tlak a srdcovocievne choroby na top priečke v príčinách úmrtí? Nestaráme sa o seba a ministerstvo zdravotníctva nemá motiváciu to riešiť.
.jpg)
Slovensko čelí nelichotivej štatistike. Ročne u nás zomrie 21 tisíc ľudí, ktorí by ešte mohli žiť. Najčastejšou príčinou úmrtí a vážnych zdravotných komplikácií sú v krajinách Európskej únie kardiovaskulárne ochorenia. Zmeniť štatistiku odvrátiteľných úmrtí a zlepšiť manažment práve kardiovaskulárnych rizík, je hlavným cieľom odbornej iniciatívy Zdravšie Slovensko 2030. Za iniciatívou stojí Slovenská lekárska spoločnosť.
„Sú to tiché diagnózy, ktoré ľudí nebolia až kým nepríde problém. Na Slovensku máme špičkových lekárov a špičkovú starostlivosť o pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami, no maslo na hlave má štát aj ľudia. Každý z nás má povinnosť voči sám sebe a svojim blízkym zmerať si tlak, prísť na vyšetrenie a venovať sa prevencii,“ povedal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), ktorý je tiež sledovaný kvôli srdcovocievnemu ochoreniu. Na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie, ktorý bude v nedeľu 17. mája, spolu s poprednými odborníkmi predstavili Akčný plán iniciatívy do roku 2030. Dokument definuje nevyhnutné zmeny v prevencii a včasnom záchyte ochorení, ktoré majú potenciál znížiť počet zbytočných úmrtí v krajine.
Kde robíme chyby?
Minulý týždeň minister spolu s odborníkmi predstavili aj novú liekovú reformu (informovali sme v článku Novela, ktorá prežije ministra? Šaško je presvedčený, že áno) Jedným z nich bol prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Payer.
Jedna vec sú lieky na raritné ochorenia, ale problémy sú aj s liečbou tých, ktorí majú lieky dostupné a kvalitné. „Naša spoločnosť veľmi slabo vníma akúkoľvek prevenciu,“ tvrdí. Spomedzi 21 tisíc preventabilných úmrtí ročne je približne 46 percent spôsobených práve srdcovocievnymi ochoreniami. „Pacienti sa nestarajú o svoje zdravie. Ani my lekári nie sme ktovieakým príkladom a to je tiež chyba,“ hovorí profesor Payer.
Kardiovaskulárne choroby často nemávajú klinické prejavy a človek sa cíti zdravý. „Každý chce byť zdravý a keď ideme k lekárovi, bojíme sa výsledkov vyšetrení a určenia diagnózy. Ale nediagnostikované a neliečené ochorenia robia život kratším a nekvalitnejším,“ vysvetlil Payer. Zároveň však podotkol, že mnohí ľudia s rôznymi ochoreniami si nevyberajú predpísané lieky. Na Slovensku sme minulý rok evidovali viac ako 3 a pol milióna nevyzdvihnutých receptov. Payer pritom zdôraznil, aké dôležité je dôsledne manažovať rizikové faktory srdcovocievnych ochorení: hypertenziu, vysoký cholesterol, diabetes, obezitu a nepravidelný pulz.
{{suvisiace}}
Lekárov je málo, politikom chýba motivácia
Problém je však neraz aj v zdravotníckej politike a nedostatku kontinuity, na ktoré poukázal samotný Šaško. „Najväčšia diagnóza slovenského zdravotníctva je neustála výmena ministrov,“ povedal. Priemerná životnosť ministra zdravotníctva na Slovensku je historicky veľmi nízka, čo z tohto postu robí jednu z najnestabilnejších politických funkcií. V tomto a predchádzajúcich volebných obdobiach minister vydržal vo funkcii v priemere približne rok a pol.
Medzi kľúčové výzvy v zdravotníctve patrí nedostatok ľudských zdrojov. Človek má problém nájsť napríklad ambulantného kardiológa, ktorý prijíma nových pacientov. Aj keď ho nájde, narazí na dlhočizné čakačky. Ďalšie dôležité témy sa týkajú politík prevencie, duševného zdravia či problematiky vzdelávania. Presahujú nielen pôsobnosť jedného ministra, ale aj jedno volebné obdobie a ministri nemajú veľkú motiváciu robiť zmeny, keď sa ich efekt prejaví až vtedy, keď už nebudú vo funkcii, a nedostanú za ne politické body. Zmeniť to podľa Šaška chce aj iniciatíva Zdravšie Slovensko 2030. Bližšie informácie o nej sú dostupné na webovej stránke zdravsieslovensko2030.sk.
{{gift}}
Prednostka Kardiologickej kliniky v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave Eva Goncalvesová hovorí: „V práci sa stretávam s pacientmi, ktorí sú na konci svojej púte. Nemuselo sa tak stať, pretože podľa vedeckých údajov je 80 percent úmrtí na kardiologické príčiny preventabilných.“
Podotkla, že akútna starostlivosť o pacientov s infarktom myokardu, nás ročne stojí asi 150 miliónov eur. Len ošetrenie pacientov s akútnou cievnou mozgovou príhodou ročne stojí viac ako 100 miliónov. „A to ešte nehovoríme o ďalších nepriamych nákladoch a sociálnych dopadoch. Náklady na doživotnú liečbu, práceneschopnosť, invaliditu, opatrovateľskú starostlivosť či straty spôsobené predčasným úmrtím, keď spoločnosť stratí povedzme 50 ročného produktívneho človeka, nevieme celkom vyčísliť. Je to obrovská strata, nielen ľudská, ale aj ekonomická,“ povedala profesorka Goncalvesová.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Prečo sú ľudia v liečbe neporiadni?
V roku 2025 sa na Slovensku liečilo 662 tisíc pacientov na vysoký cholesterol. Ďalšie veľké počty pacientov sú ale neliečené. Viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Lipovský na základe skúseností lekárov z ambulancií potvrdil, že mnohí pacienti si nevyberajú a neužívajú predpísané lieky.
„Potrebujeme mať o tom viac dát. Tiež aj zo strany ministerstva zdravotníctva potrebujeme podporu vedeckých poznatkov, aby pacienti nedôverovali veciam, ktoré si čítajú na rôznych pochybných internetových portáloch,“ vyhlásil doktor Lipovský. Hovorí, že základom problému je to, že ľudia neakceptujú fakty.
Adherenciu pacientov, teda dodržiavanie indikovanej liečby, podľa neho zlepšuje napríklad to, keď im predpisujú lieky vo fixných kombináciách. Čím viac tabliet totiž pacient musí užívať, tým skôr na to zabudne a adherencia sa zhoršuje. Minister Kamil Šaško sa vyjadril, že chce spolupracovať s odborníkmi, počúvať, čo potrebujú, a venovať sa aj vysvetľovaniu medicínskych dezinformácií a hoaxov. „Rozprávajme sa a príďme spolu s konkrétnymi opatreniami, garantujem vám, že sa na to zdroje nájdu,“ dušuje sa Šaško.
O nedôvere občanov v zdravotníctvo všeobecný lekár Lipovský povedal: „V žiadnej krajine si občania nemyslia, že majú kvalitné zdravotníctvo.“ V Európskom parlamente v decembri 2025 prijali dokument The EU Safe Hearts Plan. Naňho nadväžźuje aj niciatíva Zdravšie Slovensko 2030. Lipovský volá po tom, aby sa aj na Slovensku zaviedli opatrenia ako to, že pokiaľ si ľudia nevyberú predpísané lieky alebo keď fajčia, potom za liečbu ochorení zaplatia viac.
Čo robiť pre zdravie?
Pokiaľ ide o problém s nedostatkom ľudských zdrojov v zdravotníctve, kompetencie všeobecných lekárov narástli a podľa Lipovského a Goncalvesovej by sme ich mali využívať. Hypertenziu nemajú primárne liečiť kardiológovia, ale sú schopní ju manažovať všeobecní lekári a internisti, ktorí sú rovnako vzdelaní a kompetentní.
Eva Goncalvesová poradila päť jednoduchých vecí, ktoré môže každý urobiť pre svoje kardiovaskulárne zdravie a prevenciu ochorení:
1. Nefajčiť,
2. poznať hodnoty svojho krvného tlaku,
3. poznať hladinu cholesterolu,
4. v jedle si vyberať si zdravšiu alternatívu,
5. prejsť pár poschodí pešo namiesto výťahom.
Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová priblížila, že artériovú hypertenziu má približne 40% dospelej populácie, teda viac ako 2 milióny ľudí, a mnohí o tom ani nevedia. Pacienta nestačí diagnostikovať, treba ho dlhodobo viesť k účinnej liečbe a sledovať, či dosahuje cieľové hodnoty Cieľom programu Zdravšie Slovensko 2030 je 70% kompenzovaných pacientov.
Slovenská hypertenziologická spoločnosť spolupracuje v oblasti manažmentu pacientov so všetkými zdravotnými poisťovňami. Tento rok sme predstavila telemedicínske riešenia pri manažmente pacientov s hypertenziou. Zariadenia, ktoré pacienti nosia na tele, im napríklad merajú telesné funkcie, a posielajú namerané údaje lekárom.
{{odporucane}}
Jednotný postup liečby
Jedným z cieľov iniciatívy Zdravšie Slovensko 2030 je zaviesť jasné diagnostické a terapeutické postupy pre hypertenziu a dyslipidémiu, teda vysoký tlak a vysoký cholesterol. Tiež zabezpečiť rovnaký štandard starostlivosti naprieč Slovenskom. Na otázku ozdravme, či takéto postupy dnes neexistujú, respektíve, ako sa využívajú v praxi, Anna Vachulová odpovedala, že v gescii profesora Payera vznikajú štandardné diagnostické a terapeutické postupy a spolupracujú na nich všetky odborné spoločnosti. Sú vypracované pre hypertenziu aj pre mnohé ďalšie ochorenia a platia rovnako ako všetky odporúčania európskych odborných spoločností. Jasne uvádzajú, ako treba manažovať týchto pacientov. No pacient v každom regióne je iný a využívanie fixných kombinácií pri liečbe sa v jednotlivých regiónoch líši. Výrazne sa líšia aj počty pacientov v jednotlivých regiónoch. Napríklad využívanie fixných kombinácií ale nedominuje v tých regiónoch, ktoré sú hypertenziou najviac postihnuté. Pre lepšie nastavenie zdravotnej starostlivosti sú potrebné aj kvalitné dáta.
10 bodový Akčný plán pre zdravšie Slovensko 2030:
1. Skorší záchyt rizikových pacientov: Posilniť preventívne prehliadky u všeobecných lekárov, pravidelne kontrolovať krvný tlak, cholesterol, glykémiu a pulz. Aktívne vyhľadávať pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom .
2. Lepšia kontrola hypertenzie a cholesterolu: Širšie využívať fixné kombinácie liekov a tzv. polypill. Zjednodušiť liečbu tak, aby pacient užíval menej tabliet. Zvýšiť tak adherenciu pacientov k liečbe.
3. Jednotné štandardy liečby: Zaviesť jasné diagnostické a terapeutické postupy pre hypertenziu a dyslipidémiu. Zabezpečiť rovnaký štandard starostlivosti naprieč Slovenskom.
4. Silnejšia úloha primárnej starostlivosti: Posilniť kompetencie všeobecných lekárov. Vytvoriť lepšie podmienky pre manažment chronických pacientov v ambulanciách.
5. Zapojenie zdravotných poisťovní: Využívať dáta na identifikáciu rizikových pacientov. Cielene oslovovať pacientov, ktorí neabsolvujú prevencie alebo prerušili liečbu.
6. Multiodborová spolupráca: Prepojiť všeobecných lekárov, špecialistov, farmaceutov a zdravotné sestry do koordinovanej starostlivosti o pacienta.
7. Posilnenie úlohy farmaceutov a sestier: Zapojiť farmaceutov do edukácie pacientov a podpory správneho užívania liekov. Rozšíriť kompetencie sestier v oblasti prevencie a monitorovania pacientov.
8. Väčšia osveta a edukácia verejnosti: Zvýšiť povedomie o rizikách vysokého krvného tlaku, cholesterolu, obezity a diabetu. Podporiť pravidelné domáce meranie krvného tlaku. Motivovať verejnosť k zdravšiemu životnému štýlu.
9. Dostupnosť relevantných dát: O kontrole hypertenzie a sprievodných ovplyvniteľných rizikových faktorov (pulz a cholesterol) na úrovni populácie.
10. Merateľné ciele do roku 2030:
Znížiť počet infarktov a mozgových príhod minimálne o 30 %.
Zvýšiť počet pacientov s kontrolovaným krvným tlakom na úroveň 70 %.
Znížiť mieru odvrátiteľných úmrtí na Slovensku.
Ako si správne merať tlak
Správny postup vysvetlila viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová:
Tlak treba merať v sede na stoličke s operadlom. Nohy majú byť položené na zemi a nie prekrížené. 30 minút pred meraním tlaku by človek nemal konzumovať alkohol a prípravky s kofeínom, fajčiť a nemal by byť v bezprostrednom strese.
Nezáleží na tom, či si meriate tlak na ľavej alebo na pravej ruke, ale vždy by to mala byť tá istá ruka, keďže medzi nimi môžu byť drobné odchýlky. Manžeta sa nakladá priamo na rameno, nie cez oblečenie. Ruka má byť pri meraní podopretá, najlepšie položená na stole.
Človek počas merania nerozpráva a nemal by sa pozerať na displej tlakomera, lebo ho to môže znervózniť a zvýšiť namerané hodnoty. Za štandardných podmienok v domácom prostredí by sa mali hodnoty merať dvakrát za sebou s rozdielom dvoch minút, v ambulancii dokonca trikrát, a potom sa urobí priemer.
Pri meraní v domácich podmienkach sa za hraničnú hodnotu pre diagnostiku hypertenzie často považuje tlak krvi 135/85 milimetrov ortuťového stĺpca. Zodpovedá hodnote 140/90 mmHg nameranej v ambulancii. Súčasné tlakomery taktiež merajú srdcovú frekvenciu (tretia nameraná hodnota na obrazovke tlakomera). Ľuďom do 40 rokov, ktorí nemajú hypertenziu ani iné podobné ťažkosti, stačí, ak si merajú tlak jedenkrát za rok až dva roky. Ľudia vo vyššom veku by si ho mali merať aspoň raz ročne.
