Mozog v skúškovom móde: čo o strese, spánku a maturitách hovoria dáta
Slovenskí lekári hlásia v období maturít nárast migrén a porúch spánku u tínedžerov. Čo o vplyve stresu na mozog hovoria medzinárodné štúdie?
Slovenskí lekári varujú, že obdobie maturít prináša u tínedžerov nárast bolestí hlavy, migrén a porúch spánku. Medzinárodné štúdie i slovenské dáta ich pozorovania potvrdzujú – a ukazujú, že školský stres je problém, ktorý ďaleko presahuje májové týždne.
Tlačová správa Nemocnice AGEL Handlová zo 6. mája 2026 upozornila, že počas maturít a koncoročných skúšok pribúdajú u mladých pacientov fyzické a neurologické ťažkosti. Pozorovanie z handlovskej ambulancie nie je ojedinelý dojem – zapadá do robustnej medzinárodnej evidencie.
„Počas obdobia maturít a skúšok evidujeme u mladých pacientov častejšie bolesti hlavy, migrény, poruchy spánku, závraty či pocity na odpadnutie. Niektorí sa sťažujú aj na tras, búšenie srdca alebo problémy so sústredením. Mozog pod vplyvom dlhodobého stresu funguje inak a môže mať problém efektívne spracovávať informácie,“ vysvetľuje MUDr. Jarmila Hmiráková z neurologickej ambulancie Nemocnice AGEL Handlová.
Stres ako kulisa celého školského roka
Predstava, že školský stres začína a končí maturitným obdobím, je optimisticko-naivná. Podľa medzinárodnej štúdie Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) polovica slovenských dievčat zažíva stres viac ako raz týždenne, u chlapcov je to 35 percent. Národná správa HBSC 2021/2022 z dielne Lekárskej fakulty UPJŠ navyše hovorí o náraste emocionálnych problémov, problémov s koncentráciou a správaním oproti predchádzajúcim vlnám prieskumu. Ani medzinárodne to nie je špecifikum Slovenska: podľa dát PISA 2022 približne dve tretiny žiakov v krajinách OECD majú strach zo zlých známok.
Neurovedecká literatúra je v otázke, čo stres v hlave robí, prekvapivo presná. Pri strese sa cez tzv. HPA os – prepojenie mozgu a nadobličiek, ktoré riadi reakciu tela na záťaž – vyplavujú stresové hormóny, predovšetkým kortizol. Ten v mozgu pôsobí na hipokampus, oblasť veľkú asi ako mandľa, ktorá funguje ako pamäťové centrum: mozog si v ňom ukladá dlhodobé spomienky a vybavuje si z neho už naučené informácie. Čínska štúdia uverejnená v časopise Scientific Reports priamo ukázala, že u vysokoškolákov sa počas finálnych skúšok fungovanie hipokampu mení a ich pamäťový výkon klesá. Práve preto sa stáva, že maturant „v noci všetko vedel“ a ráno na ústnej skúške zamrzne.
Spánok: lacná intervencia s najlepším pomerom účinok/cena
„Spánok je pre mozog kľúčový. Práve počas neho dochádza k upevňovaniu informácií v pamäti. Ak študent spí len niekoľko hodín denne, môže mať problém nielen s učením, ale aj s emočnou stabilitou. Často potom vzniká začarovaný kruh – čím väčšia únava, tým väčší stres a tým horší výkon,“ upozorňuje Hmiráková.
{{suvisiace}}
Toto tvrdenie má za sebou silnú evidenciu. Americká akadémia spánkovej medicíny po analýze 864 štúdií odporúča tínedžerom 13 až 18 rokov 8 až 10 hodín spánku denne; chronický nedostatok súvisí so zhoršenou pamäťou, depresiou, sebapoškodzovaním aj samovražednými pokusmi. Meta-analýza z roku 2024 ukázala, že obmedzenie spánku zhoršuje schopnosť mozgu nové informácie ukladať aj triediť do dlhodobej pamäti podobne ako úplná spánková deprivácia (úplná bezsenná noc) – krátky spánok teda nie je „polovičná škoda“, ale často škoda plná.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Bolesti hlavy a migrény
Pozorovanie z handlovskej ambulancie potvrdzujú aj veľké medzinárodné štúdie. Saudskoarabská štúdia na 566 medikoch identifikovala stres zo skúšok a poruchy spánku ako najčastejšie spúšťače migrény u študentov. V ďalšej štúdii medikov dokonca 66 percent účastníkov uviedlo, že skúšky im migrénu priamo spustia. Migréna pritom nie je banalita – globálne sa odhaduje, že ovplyvňuje 11 až 15 percent populácie a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí medzi najčastejšie príčiny dlhodobej zdravotnej obmedzenosti vo svete.
Tlak rodičov: dvojsečná zbraň
„Rodičia by mali byť oporou, nie ďalším zdrojom napätia. Pomáha vytvoriť pokojné prostredie na učenie, rešpektovať potrebu oddychu a podporovať pravidelný režim. Dôležité je dieťa povzbudiť a pripomenúť mu, že jedna skúška nerozhoduje o celej budúcnosti,“ radí neurologička.
Vedecká literatúra je v tomto bode ešte explicitnejšia. Systematický prehľad v Journal of Affective Disorders 2023 konštatuje, že tlak na školský výkon je u dospievajúcich spojený s vyšším výskytom depresie, úzkosti, sebapoškodzovania aj samovražedných myšlienok; vo veľkom britskom prehľade vyšetrovaní úmrtí mladistvých bola školská záťaž jedným z najčastejšie uvádzaných faktorov. Na druhej strane, čínska štúdia na 16 000 žiakoch priniesla nuansu: vysoké vzdelanostné očakávania rodičov nemusia samy o sebe škodiť – toxickými sa stávajú až vtedy, keď sa spoja s vysokým tlakom na výkon. Rozdiel medzi „verím, že to zvládneš“ a „musíš to zvládnuť“ je z hľadiska duševného zdravia tínedžera veľký.
Čo skutočne pomáha: pohľad cez evidenciu
Tlačová správa spoločnosti AGEL odporúča pitný režim, obmedzenie kofeínu a energetických nápojov, dostatok pohybu a krátke prestávky. Čo z toho má najsilnejšiu vedeckú oporu?
Téma, ktorú tlačová správa nadhadzuje len okrajovo, sú energetické nápoje. Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) ich pri vysokej spotrebe spája s narušením spánku, úzkosťou a zmenami správania u tínedžerov; nemecká štúdia EDKAR priamo u takmer polovice mladých, ktorí pijú energetiky vo veľkom, dokumentovala nežiaduce účinky – búšenie srdca, zhoršený spánok, bolesti hlavy a tlak na hrudníku. Pre maturanta, ktorý sa snaží „prežiť“ poslednú noc pred skúškou, je to dvojnásobne nevýhodná zámena: kofeín odkladá zaspávanie a podkopáva práve to, kvôli čomu sa učí – upevnenie informácií v pamäti.
{{odporucane}}
Kedy spozornieť
Hmiráková menuje varovné signály konkrétne: silné bolesti hlavy, opakované migrény, poruchy spánku, záchvaty paniky, výpadky pamäti či kolapsové stavy. Prejavy, ktoré pretrvávajú aj po skončení skúškového obdobia, alebo ktoré dieťa funkčne obmedzujú, nepatria do kategórie „prejde to po prázdninách“.
„Mozog potrebuje kyslík, oddych aj pravidelnosť. Niekedy pomôže obyčajná prechádzka, krátke cvičenie alebo rozhovor s blízkym. Dôležité je nechať telo aj hlavu na chvíľu vypnúť,“ dopĺňa MUDr. Jarmila Hmiráková.
Pre Slovensko je nepríjemný kontext jasný: naši pätnásťroční žiaci patria v rámci HBSC k stresovanejšej časti európskej populácie. Otázka, ako rodičia, školy a zdravotníci sprevádzajú deti v skúškovom období, preto nie je sezónna ozdoba mediálnych tém v máji a júni – je to štrukturálna otázka detského zdravia, ktorá si zaslúži stálu pozornosť.
.jpg)
