Hoci sme online prepojení viac než kedykoľvek predtým, mnohí sa cítia izolovane. Psychologička Denisa Moravčík Debrecká hovorí o epidémii osamelosti, ktorá môže oslabiť imunitu podobne ako fajčenie či obezita. Osamelosť často súvisí so stresom a vyhorením.

Vedeli ste, že vyhorieť nemusia len pracujúci ľudia, ale aj mamičky na materskej dovolenke? Čo znamená, keď má niekto motýliky v bruchu? Vieme posilniť mentálnu odolnosť? Týmto témam sa venuje nový videoseriál lekární Dr. Max. Odborné rady prináša okrem psychologičky aj farmaceut Erik Novanský z lekárne Dr. Max v Bratislave.

{{suvisiace}}

Desivá epidémia osamelosti

Od pandémie si ľudia odvykli od bežných sociálnych aktivít a zvykli si na izoláciu. „Viac vecí si objednávame domov, čo nám síce šetrí čas, ale zároveň prichádzame o kontakt, ktorý je pre naše zdravie nevyhnutný. Sociálny kontakt je základná ľudská potreba,“ vysvetľuje Denisa Moravčík Debrecká. Osamelosť je stav, keď chýba podpora, možnosť zdieľať emócie, byť autentický. A práve táto tichá forma izolácie môže mať vážne dôsledky na zdravie.

Výskumy ukazujú, že osamelosť ovplyvňuje nielen psychiku, ale aj fyzické zdravie. Seniori, ktorí sú sociálne aktívni a v kontakte s mladšími generáciami, majú lepšie kognitívne schopnosti, pamäť aj celkovú kondíciu. Naopak, chronická osamelosť môže spôsobiť zvýšenú zápalovú odpoveď organizmu, oslabiť imunitu a dokonca meniť expresiu génov spojených s obranyschopnosťou. „Výskumy ukazujú, že dlhodobá osamelosť môže mať na zdravie podobný vplyv, ako napríklad fajčenie 15 cigariet denne alebo obezita. Je to naozaj šokujúce, ale reálne,“ upozorňuje odborníčka.

Vplyv psychiky na zdravie

Okrem epidémie osamelosti pozorujeme aj nárast sociálnej úzkosti, a to najmä u mladých ľudí. Sociálna úzkosť je stav, pri ktorom niekto zažíva silný strach aj v bežných situáciách ako pri rozhovore, práci či medzi ľuďmi. Telo reaguje okamžite zrýchleným tepom, bolesťou brucha alebo tzv. motýlikmi v bruchu, triaškou či červenaním.

Krátkodobý stres je prirodzená reakcia tela – po chvíli sa nervový systém upokojí a telo sa vráti do rovnováhy. Chronický stres však vzniká pri dlhodobom psychickom zaťažení, napríklad v náročnej práci, vzťahu či počas životných zmien. Ak ho nevie niekto spracovať pohybom, rozhovorom alebo terapiou, môže sa u neho prejaviť fyzicky: oslabenou imunitou, tráviacimi problémami či kožnými prejavmi. „Štúdiami sa dokazuje, že neexistuje zvlášť fyzické telo a mentálne zdravie, ale že naozaj všetko so všetkým súvisí a mali by sme sa na to pozrieť ako na celok,“ tvrdí Denisa Moravčík Debrecká.

Pri vyhorení nejde len o únavu z práce – ide o stav, keď človek nedokáže ďalej fungovať, cíti sa vyčerpaný fyzicky aj psychicky, stráca motiváciu a často sa objavuje cynizmus voči práci či okoliu. Pridružujú sa aj fyzické ťažkosti ako bolesti hlavy, svalov a tráviace problémy. Denisa Moravčík Debrecká sa vo svojej praxi stretáva s vyhorením u mamičiek na materskej dovolenke: „Mnohé mamičky sa snažia venovať deťom celý deň a robiť im program, no niekedy potom už nevládzu. Často si to vyčítajú a cítia zlyhanie, hoci by práve vtedy potrebovali len podporu. Stretávam sa s tým, že dnes často mamičky túto podporu nemajú.“

Ženy čelia tlaku byť nielen perfektnými matkami, ale aj úspešnými v práci či dobre vyzerať. Dlhodobý tlak vedie k psychickému vyčerpaniu aj fyzickým prejavom, a to napríklad autoimunitným ochoreniam, ktoré sú u žien čoraz častejšie. Vyhorenie je vážny stav vyžadujúci odbornú pomoc.

{{odporucane}}

Podpora imunity z lekárne

Mnoho ľudí sa začne zaujímať o podporu imunity neskoro. „V lekárni často vidíme, že ľudia riešia oslabenú imunitu až vtedy, keď ich skolí choroba. Prevencia by však mala začínať skôr, pri spánku, pohybe, psychickej rovnováhe a otvorenom rozhovore o tom, čo nás trápi. Aj to je súčasť starostlivosti o zdravie,“ objasňuje Erik Novanský z Dr. Max.

Pri zvládaní stresu môže pomôcť dopĺňanie látok, ktoré podporujú nervový systém a prispievajú k zníženiu únavy. „Medzi najčastejšie odporúčané patria magnézium, vitamíny skupiny B (najmä B6 a B12), či rastlinné extrakty s upokojujúcim účinkom, ako je valeriána lekárska, chmeľ, medovka alebo mučenka. Tieto prírodné zložky napomáhajú lepšiemu spánku, sústredeniu a celkovej psychickej rovnováhe,“ vysvetľuje odborník z lekárne.

Techniky, ktoré vám pomôžu zvládnuť stres:

• Vedomé dýchanie a mindfulness – sústredenie sa na prítomný okamih, napríklad počas prechádzky si všímať, čo vidíte, počujete, cítite.
• Budovanie odolnosti – postupné vystavovanie sa náročnejším situáciám pomáha znižovať stresovú reakciu.
• Práca s myšlienkami – nie všetky myšlienky sú fakty. Pomáha aj humor (napríklad dať obavám vtipný hlas alebo meno) alebo skúmať, či nejde o prevzaté názory iných.
• Kreatívne činnosti – napríklad štrikovanie, maľovanie či iné aktivity, ktoré zamestnajú myseľ a pomáhajú „vypnúť“.
• Nastavenie hraníc – naučiť sa povedať nie.
• Vyhľadanie odbornej pomoci.

Ak vás zaujíma viac k tejto téme, pozrite si tretí diel videoseriálu lekární Dr. Max tu.