Štúdiu viedla Julia Brailovskaia z Ruhr-Universität Bochum. Tím vedcov pod jej vedením sledoval, aký vplyv majú sociálne médiá. Ich výsledky naznačujú, že obmedzením času stráveného na sociálnych sieťach sa zlepší pracovná výkonnosť, pozitívny vplyv má na duševné zdravie a respondenti sa cítili menej prepracovaní. 

O výskume informovala univerzita na svojom webe.

Respodenti pred začatím experimentu, deň po jeho začatí a týždeň neskôr vyplnili rôzne online dotazníky, ktoré vedcom poskytli informácie o ich pracovnom vyťažení, spokojnosti s prácou, angažovanosti, duševnom zdraví, úrovni stresu, FoMO a správaní naznačujúcom návykové používanie sociálnych médií.

Jav, ktorému sa hovorí FoMO (Fear of Missing Out), znamená, že sa užívatelia sociálnych médií obávajú, že im unikne niečo dôležité, keď nie sú online.

Skrátený čas na sociálnych sieťach o 30 minút denne

Výskumu sa zúčastnilo celkom 166 ľudí, ktorí pracovali v rôznych sektoroch a denne využívali sociálne médiá nesúvisiace s ich zamestnaním aspoň 35 minút. Účastníci boli náhodne zaradení do dvoch skupín. Účastníci v jednej skupine nezmenili svoje návyky na sociálnych sieťach. Účastníci v druhej skupine skrátili čas strávených na sociálnych sieťach o 30 minút denne počas siedmich dní.  

{{suvisiace}}

Vedci potom sledovali pomocou dotazníkov, ako ľudia hodnotia svoje duševné zdravie a spokojnosť so svojím životom.

„Aj táto krátka doba stačila na to, aby skupina, ktorá trávila na sociálnych sieťach o tridsať minút denne menej, cítila výrazne vyššiu spokojnosť s prácou aj duševným zdravím,“ zhodnotila výsledky Brailovskaia. Ako ďalej zhodnotila, „ľudia v tejto skupine sa cítili menej prepracovaní a boli v práci viac angažovaní ako kontrolná skupina.“

Brailovskaia uviedla, že „ľudia sa snažia využívať sociálne siete na vyvolanie pozitívnych emócií, ktoré im v každodennom pracovnom živote chýbajú, hlavne keď sa cítia prepracovaní“. Zároveň podotkla, že niektoré platformy, ako napríklad LinkedIn, ponúkajú i možnosť hľadať si novú prácu.

Krátkodobo podľa nej únik od reality do sveta sociálnych sietí môže zlepšiť náladu, z dlhodobého hľadiska ale môže viesť k návykovému správaniu, ktoré má opačný efekt.

{{odporucane}}

Vedci tiež zistili, že u respondentov, ktorí boli na sociálnych sieťach o 30 minút denne menej, sa znížil ich pocit FoMO, teda to, že sa na sieťach deje niečo, o čo prichádzajú.

Účinky pretrvávali najmenej týždeň po skončení experimentu a v niektorých prípadoch sa počas tejto doby dokonca zvýšili. Účastníci, ktorí dobrovoľne obmedzili každodenné používanie sociálnych médií, v tom pokračovali aj po týždni. Aké boli dlhodobejšie dôsledky a či ľudia tieto zmeny udržali, nie je kvôli ukončeniu experimentu známe.

Viac času na kolegov

Autori výskumu predpokladajú, že vďaka obmedzeniu používania sociálnych médií mali účastníci viac času na svoju prácu, čo znamenalo, že sa cítili menej prepracovaní a tiež menej trpeli stratou koncentrácie.

„Náš mozog sa nedokáže dobre vyrovnať s neustálym odvádzaním pozornosti od hlavnej úlohy,“ vysvetľuje Brailovskaia.

Navyše čas strávený na sociálnych sieťach môže ľuďom brániť v interakcii s kolegami v reálnom živote, čo môže viesť k odcudzeniu. Skrátenie času stráveného na sociálnych médiách by mohlo tento efekt znížiť.

Výsledky štúdie sú v súlade s predchádzajúcou prácou rovnakej skupiny. Už v minulosti preukázala, že keď sa zníži používanie sociálnych médií o 20 až 30 minút denne, znižujú sa depresívne príznaky a zlepšuje sa duševné zdravie.

Štúdia bola publikovaná v Behavior & Information Technology.