Svet v hmle: Každý tretí Slovák so sivým zákalom prichádza na operáciu neskoro. Aké príznaky si všímať?
Sivý zákal môže život ovplyvniť veľmi negatívne. Prečo neodkladať operáciu?
.jpg)
Postihuje každého druhého seniora a neliečený môže spôsobiť až slepotu. Sivý zákal je pre starnutie populácie najčastejšie operovanou diagnózou na Slovensku. Kľúčové je prísť na zákrok včas, kým sa dá urobiť rýchlo, nekomplikovane a bezbolestne.
Očná klinika NeoVízia zaznamenala v nedávnom období výrazný nárast pacientov s tzv. prezretým sivým zákalom (katakartou). V pokročilom štádiu je viac než tretina (36 %) všetkých operovaných katarakt. Kým v minulosti sa pokročilé štádium ochorenia vyskytovalo prevažne u seniorov starších ako 85 rokov, dnes sa posunulo do vekovej kategórie 75 až 84 rokov. Odborníci preto apelujú, aby seniori nezanedbávali preventívne kontroly a v prípade diagnostikovania katarakty zákrok neodkladali.
„Bohužiaľ, čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi, kedy pacienti prichádzajú na operáciu neskoro. Sivý zákal sa dá operovať aj v pokročilom štádiu, no pacient musí počítať s tým, že na sále strávi viac času a hojenie bude dlhšie ako pri včasnom zákroku,” povedal primár Očnej kliniky NeoVízia Bratislava Radovan Piovarči na tlačovej konferencii. „Sivý zákal postupuje pomaly, preto sa ľudia prispôsobujú zhoršovaniu videnia a majú pocit, že stále vidia dobre,” doplnil.
Rastúce čísla
Vzhľadom na starnutie populácie sa očakáva, že počet pacientov so sivým zákalom bude naďalej rásť. Union zdravotná poisťovňa preto zdôrazňuje význam prevencie a včasného riešenia problémov so zrakom.
Dáta poisťovne ukazujú, že počet operácií sivého zákalu v minulých rokoch výrazne stúpol a to naprieč všetkými regiónmi. „Najviac postihnutou skupinou sú seniori, najmä vo veku nad 60 rokov. Najvyšší výskyt ochorenia je vo vekových skupinách 61 až 80 rokov, pričom častejšie sa vyskytuje u žien. No a vo veku 75-85 rokov má sivý zákal už asi 90 % ľudí,“ uviedol Jozef Koma, riaditeľ sekcie zdravotného poistenia v Unione.
{{suvisiace}}
Poisťovňa má relatívne mladý poistný kmeň, ale, podobne ako celá populácia, starne. V každom kraji má sivý zákal 1,2-1,9 % poistencov. Kým napríklad v roku 2021 bolo v Košickom kraji vykonaných 1279 operácií sivého zákalu, v roku 2024 ich už bolo viac ako 2000. Podobný trend vidno aj v ďalších regiónoch Slovenska. V Bratislavskom kraji sa počet operácií zvýšil z približne 926 v roku 2021 na viac ako 1200 v roku 2024. Nárast bol aj v Prešovskom, Nitrianskom či Trenčianskom kraji. Celkové náklady poisťovne Union na liečbu sivého zákalu boli v roku 2021 približne 1,5 milióna eur, vlani už viac ako 3,3 milióna eur.
Union je najmenšia zdravotná poisťovňu na Slovensku a podľa Komu pokrýva asi 10 % poistného trhu. „Čísla si vynásobte desiatimi a máte situáciu na Slovensku,“ načrtol Koma. Doplnil, že z ich diagnostikovaných poistencov sa len približne 22 % dalo operovať. Pritom operácia je v mnohých prípadoch jediným skutočným riešením problému. Čím skôr sa vykoná, tým je menej komplikovaná. Mnohí ľudia z nej však majú strach a odmietaniu nepomáhajú ani limity poisťovní, ktoré niekedy nechcú zákrok preplatiť.
Priemerná čakacia lehota od dohodnutia termínu operácie po jej absolvovanie je v poisťovni Union priemerne asi 35 dní. V Dôvere 70 dní a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 89 dní.
{{gift}}
Operácia je najefektívnejšia pomoc
Radovan Piovarči povedal, že sivý zákal je jedna z najčastejších príčin slepoty. Vysvetlil, že v skorej fáze ochorenia pacient paradoxne vidí lepšie v šere ako pri ostrom svetle. V prvej fáze sa tiež zlepší videnie na blízko a zhorší do diaľky. V počiatočných štádiách je možné odporučiť režimové opatrenia či upraviť dioptrie. Katakarta sa ale vyvíja rýchlo, pacient potrebuje čoraz silnejšie okuliare a napokon už rozoznáva len svetlo a tmu. V pokročilom štádiu je jediným riešením operácia.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Tú absolvoval v NeoVízii aj Jozef Korbel, ktorý sa podelil o svoju skúsenosť: „Koncom uplynulého roka som začal pri večernom šoférovaní pociťovať, že mám trochu rozmazaný pohľad. Postupne sa to zhoršovalo - hlavne večer, aj pri pozeraní televízie. S čítaním zblízka som však nemal žiadny problém. Aj napriek tomu som sa rozhodol ísť na vyšetrenie očí, kde mi zistili, že mám sivý zákal.”
Obe oči mu operovali v rámci jedného zákroku a sivý zákal odstránili. „Nebolo to bolestivé, už večer som pozeral televíziu a na druhý deň som šoféroval. Akurát mi povedali, že mesiac alebo dva nemôžem hrať futbal, nech ma niečo neudrie do hlavy. Každému hovorím, nech neotáľa a čím skôr ide na operáciu,“ hovorí pán Jozef. „Znie to priam zázračne, ale ja som už na druhý deň mal výborný pocit a stopercentný zrak. Teraz vidím akoby nový svet, ktorý je farebnejší a krajší. Smejem sa, že vidím aj za roh,“ tvrdí.
Kedy treba rezať?
Operácia sivého zákalu dnes patrí medzi najčastejšie a najbezpečnejšie chirurgické zákroky. Počas neho sa zakalená šošovka odstráni a nahradí umelou. „Samotná operácia trvá približne 15 minút na jedno oko, zákrok je bezbolestný vďaka lokálnemu znecitliveniu vo forme očných kvapiek, pričom celková anestéza nie je potrebná a pacient v rovnaký deň odchádza domov. Už nasledujúci deň sa môže bez obmedzení venovať bežným aktivitám, ako je sledovanie televízie či návrat do pracovného procesu,“ vysvetľuje primár Piovarči.
Sivý zákal sa dá operovať v akomkoľvek štádiu, ale sú rozdiely v spôsobe operácie, a najmä v dĺžke rekonvalescencie. „Keď už je šošovka v neskoršom štádiu tak stvrdnutá, že sa nedá rozbiť ultrazvukom ani laserom, jediná možnosť je vybrať ju ako celok, teda rezať,“ priblížil očný chirurg. „Pre porovnanie, štandardná operácia sa robí cez dva vstupy – vpichy do oblasti medzi očným bielkom a rohovkou. Majú okolo dvoch milimetrov. Rez, ktorý musíte vytvoriť, ak chcete vybrať šošovku vcelku, je dlhý až 12 milimetrov. Ten v oku naruší rovnováhu, naruší kvalitu zakrivenia rohovky, rana sa musí zašiť a dioptrický výsledok po operácii bude iný,“ doplnil.
Ako sa vykonáva operácia sivého zákalu vo včasnom štádiu?
• Prostredníctvom ultrazvuku/lasera
• Bezbolestne
• Trvá do 15 minút
• V režime jednodňovej chirurgie – po zákroku pacient môže ísť domov
• Je možné zoperovať obe oči naraz
• Môže sa implantovať prémiová šošovka – na korekciu existujúcich očných chýb, aby pacient nepotreboval okuliare
• Rýchly návrat do bežného života
„V budúcnosti sa chceme vyhnúť tomu, aby sivý zákal postúpil do pokročilých štádií. Najlepším riešením je skorá operácia. V minulosti sme zákrok odkladali, lebo sivý zákal bolo možné operovať až vo fáze, keď šošovka bola dostatočne tvrdá, aby sa dala vybrať,“ rozpráva Piovarči, „Dnes vďaka technológiám vieme veľmi úspešne odstrániť sivý zákal z oka aj skôr. Naopak v pokročilom štádiu je operácia náročnejšia, lebo je dlhšia, a aj hojenie je dlhšie. Šošovku musíte vtedy vybrať z oka celú aj s puzdrom a nahradiť ju umelou.“
{{odporucane}}
Dôležité je operovať čo najskôr aj preto, lebo pokročilý sivý zákal a zhoršené videnie so sebou prináša problémy ako je strata samostatnosti, riziko úrazov a sociálnej izolácie, ktorá môže zhoršovať stareckú demenciu. Totiž, keď starší človek zle vidí, tak nečíta, nedovidí na televízor a nerozoznáva ľudí vo svojom okolí. Preto tiež prestáva komunikovať.
Aké sú riziká?
Pokiaľ ide o možné komplikácie pri operácii sivého zákalu, Radavan Piovarči hovorí, že všetky sa dajú zvládnuť. Môže sa objaviť opuch, drobné začervenanie či krvácanie.
„Existujú určité riziká pri pridružených ochoreniach. Napríklad pri poškodení rohovky je potrebné viesť operáciu inak. Pokiaľ bola pacientova rohovka už predtým poškodená, je možné, že pri operácii sivého zákalu dôjde k jej dekompenzácii a potom treba transplantovať novú. Rovnako ak je šošovka poškodená aj inak, výsledok operácie sivého zákalu nebude dokonalý,“ vysvetľuje odborník. Najväčší problém sú podľa neho zmeny na sietnici, napríklad vekom podmienená degenerácia makuly. Vtedy treba dávať pozor, aby sa po operácii degenerácia nezrýchlila. Pri diabetických zmenách na očnom pozadí zase treba pacientov pripraviť na operáciu sivého zákalu tak, že sietnicu ošetria laserom, prípadne aj medikamentózne. Nález musí byť dostatočne kompenzovaný. O všetkých týchto rizikách je pacient pred operáciou informovaný.
Ľudia, ktorí v minulosti absolvovali laserovú operáciu očí (pred približne 25-30 rokmi prvými laserovými prístrojmi), mali vyššie riziko vzniku sivého zákalu, keďže žiarenie mohlo spôsobiť zápalovú reakciu na rohovke. Pacienti potom museli používať kartikosteroidné očné kvapky, ktoré spôsobovali rýchlejší vývoj sivého zákalu a mohli vyvolať aj zelený zákal. Dnes už existujú šetrné a bezpečné moderné technológie, ktoré problém eliminujú.
Ako sa starať o zrak s pribúdajúcim vekom?
So sivým zákalom na očné kliniky prichádzajú čoraz mladší ľudia. Podľa Radovana Piovarčiho je to spôsobené tým, že v súčasnosti sú na zrak oveľa vyššie nároky ako v minulosti. Ľudia dlho do noci pracujú, veľkú časť dňa pozerajú na obrazovky počítača a televízie.
Sivému zákalu sa síce nedá úplne vyhnúť, keďže úzko súvisí so starnutím oka, jeho rozvoj však vieme do určitej miery spomaliť. Základom je najmä ochrana očí pred UV žiarením – napríklad nosením kvalitných slnečných okuliarov s UV filtrom a obmedzením dlhého pobytu na priamom slnku.
Dôležitú úlohu zohráva aj životný štýl. Fajčenie riziko vzniku sivého zákalu zvyšuje, naopak pestrá strava bohatá na ovocie, zeleninu a antioxidanty môže očiam prospieť. U diabetikov je kľúčové udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi, pretože zvýšené hodnoty cukru poškodzujú očnú šošovku. Riziko môžu ovplyvniť aj niektoré lieky, napríklad kortikoidy, najmä pri ich dlhodobom užívaní. Vhodné je vyhýbať sa nadmernej konzumácii tukov, soli a alkoholu.
Odborníci upozorňujú, že niektorí pacienti, ktorí prichádzajú na operáciu sivého zákalu, 15 rokov neabsolvovali žiadnu očnú prehliadku alebo ani nemajú očného lekára. Radovan Piovarči vysvetlil, že systém špecializovaných ambulancií nie je spádový a neexistujú „obvody“ ako u všeobecných lekárov. V jednom meste môže byť 15 oftalomógiv a v ďalšom ani jeden. Kedy by si teda mal človek nájsť očného lekára?
V rôznych vekových skupinách sa objavujú rôzne očné ochorenia. S tým priamo súvisí aj intenzita kontrol. Preventívne očné vyšetrenie u zdravého človeka by sa malo robiť približne raz za 3-4 roky. Pokiaľ ide o malé deti, tie sú v starostlivosti primárnych pediatrov, a tí by podľa Piovarčiho mali vedieť urobiť štandardné očné vyšetrenie. Ak pri ňom lekár zistí nejaké anomálie, okamžite by mal poslať mladého pacienta na vyššie pracovisko – na detskú očnú kliniku alebo k detskému oftalmológovi, podľa dostupnosti. Mladších dospelých najčastejšie privádza do očnej ambulancie potreba okuliarov, ale žiaľ sa môžu vyskytnúť aj nádorové ochorenia v oku, ďalej degeneratívne ochorenia, ktoré sa objavujú relatívne skoro, alebo ochorenia žltej škvrny, ktoré sú čiastočne genetické a čiastočne vývojové.
„V strednom veku pacienti prestávajú vidieť na blízko a potrebujú to riešiť, tak si nájdu nejakého lekára alebo si zvyknú. Tie 3-4 roky sú podľa mňa horná hranica pre kontroly. Samozrejme, niečo sa vám v oku môže objaviť pár dní po kontrole. Neskôr sa videnie zhoršuje práve z dôvodu rôznych vekom podmienených ochorení, ako je aj sivý zákal. Okrem sivého zákalu aj degenerácia makuly, syndróm suchého oka, častý najmä u žien po prechode, a ďalšie,“ uzavrel primár bratislavskej Neovízie.
