Áno, uvedomujeme si, že roky 2020, 2022 či 2023 sú de facto pravekom, na ktorý si dnes málokto spomenie. Avšak predsa len zalovme v pamäti, v internetových análoch, v prípade mediálno-politickej hystérie spojenej s liekom Zolgensma.

Hoci to vtedy málokomu napadlo, práve táto sága mala napokon dohru v súdnej sieni — a pre štát nedopadla dobre. Ale poďme pekne po poriadku.

Highlight vyzeral asi takto: choré bábätko, liek za dva milióny eur, čas, ktorý sa kráti, a celé Slovensko, ktoré cez SMS zbiera na úhradu lieku Zolgensma.

Riško, Alex, Amélia, Alexej, neskôr Editka — ich príbehy sme poznali z každých večerných správ. O tom, či tento liek naozaj funguje tak, ako sa hovorilo, sa pritom takmer nediskutovalo. Diskusia bola totálne iracionálna a verejnosti sa prezentovalo, že ak tento liek nepodáme, bude to katastrofa s fatálnymi následkami. Už omnoho menej sa hovorilo o tom, čo sa stane, ak liek podáme. Mediálny obraz bol takmer taký, že sa vytváral dojem, že sa z detí stanú budúci olympionici.

Zuzana Baťová, vtedy šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, to v rozhovore pre ozdravme komentovala nasledovne: „Zbierky na tento liek som vnímala ako emočné vydieranie verejnosti.“ Verejná diskusia sa podľa nej „zúžila na emočné vydieranie a úplne absentovala odborná diskusia.“

Politici, ktorí na vlne citového vydierania a populizmu surfujú, mali mediálne Vianoce. Okolo volieb vo februári 2020 Boris Kollár sľuboval rodinám pomoc a verejne prisľúbil, že o príspevok na liečbu požiada víťaza volieb Igora Matoviča (ukážkový príklad toho, ako politici a verejné sľuby zasahujú do kategorizácie liekov, ergo do čisto odbornej diskusie). Nuž a vtedajší chrabrý premiér, dnes ešte chrabrejší prezident Peter Pellegrini oznámil, že sa dohodol s vedením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby liek pre malého Riška (jedného z pacientov) preplatila. Premiér teda na tlačovke rozhodol o tom, čo zaplatí štátna poisťovňa — a to je presne ten druh politického zásahu do VšZP, na ktorý roky upozorňujeme.

Bez diskusie, však ide len o milióny eur

Odborná diskusia, ktorá chýbala, pritom mala o čom hovoriť. Nešlo o to, či choré deti liečiť chceme — samozrejme, že áno —, ale či za tie isté peniaze vieme pomôcť väčšiemu počtu ľudí a s lepšou pravdepodobnosťou zlepšenia ich zdravotného stavu.

Slovensko má na to dokonca zákonné hranice: bežný liek by za získaný rok zdravého života nemal presiahnuť zhruba 60-tisíc eur, pri vysokoinovatívnych liekoch je strop okolo 200-tisíc. Zolgensma stála dva milióny a v čase najväčšieho ošiaľu bola najdrahším liekom na svete. Ekonóm Martin Vlachynský z INESS to pripomína dlhodobo: zdroje v zdravotníctve sú konečné, takže čím viac ich pohltí jeden extrémne drahý liek, tým menej ostane na liečbu ostatných.

Dnes už Zolgensma najdrahšia nie je — pribudli ešte drahšie génové terapie a jej skutočná cena po dôverných zľavách býva podľa denníka SME podstatne nižšia než cenníková. A nie je to ani zázračná jednorazová liečba, za akú sa vydávala: zhruba tretina detí po génovej terapii pokračuje ďalšou nákladnou liečbou. Spinálna svalová atrofia (SMA) sa navyše dá liečiť aj perorálne — teda liekom, ktorý sa berie ústami: kým Zolgensma je jednorazová génová terapia podaná do žily, iné lieky sa užívajú priebežne a dlhodobo.

A otázku, ktorú si vtedy v tom nadšení nikto nepoložil — či na taký liek štát vôbec má —, nakoniec o šesť rokov rozlúskol súd.

Stalo sa to takto: Zaradenie Zolgensmy medzi lieky hradené z verejného poistenia napadli súkromné poisťovne Dôvera a Union. Namietali, že ministerstvo ju medzi hradené zaradilo v rozpore so zákonom. Správny súd v Bratislave im dal za pravdu a kategorizáciu najdrahšieho lieku na Slovensku zrušil.

A práve v tomto spore padlo teraz posledné slovo. Ministerstvo zdravotníctva to napokon vzdalo — proti rozsudku, ktorým súd kategorizáciu zrušil, kasačnú sťažnosť (zjednodušene posledné možné odvolanie, o ktorom by rozhodoval Najvyšší správny súd) nepodá. Potvrdilo nám to priamo. Zrušenie je tým definitívne a štát fakticky priznáva, že najdrahší liek zaradil medzi hradené z verejného poistenia nezákonne.

Doslova nám rezort napísal, že „voči rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/5/2024 – 1317 zo dňa 12. februára 2026 nepodá kasačnú sťažnosť“. Ešte na jar to pritom vyzeralo inak: advokát a súdny lekár Peter Kováč v podcaste pre ozdravme predpokladal, že ministerstvo kasačnú sťažnosť podá a rozhodovať bude Najvyšší správny súd. Nestalo sa.

{{suvisiace}}

Pripomeňme, ako sa to celé začalo. Ešte v marci 2023 prikázal Okresný súd Bratislava V Všeobecnej zdravotnej poisťovni bezodkladne uhradiť Zolgensmu malej Editke so spinálnou svalovou atrofiou. Prvé rozhodnutie svojho druhu — Kováč ho vtedy v rozhovore pre ozdravme nazval otvorením Pandorinej skrinky. Krajský súd opatrenie o dva mesiace zrušil, no smer bol jasný: o úhrade najdrahšieho lieku začal rozhodovať tlak súdov a verejnosti, nie riadny systém.

O rok neskôr sa tá istá otázka vrátila vo väčšom. Zolgensmu zaradilo do kategorizácie ministerstvo za ministra Michala Palkoviča a z verejného poistenia sa hradila od januára 2024. Práve proti tomuto zaradeniu smerovala žaloba Dôvery a Unionu z mája 2024 — a súd jej napokon vyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2026; kasáciou to už ministerstvo nezvráti.

Prečo to súd zrušil

Prečo sa o Zolgensme rozhoduje odznova, a nestačí len doplniť chýbajúce odôvodnenie? Odpoveď je priamo v rozhodnutí, ktoré máme k dispozícii. Súd ministerstvu vyčítal jedinú, zato zásadnú vec: pri zaradení lieku poriadne neodôvodnilo to, čo zákon výslovne žiada — že verejné zdroje, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, na taký drahý liek vôbec postačujú (podmienka podľa § 90). Odhad výdavkov, o ktorý sa oprelo, podľa súdu nestačil a bol predčasný: neúplná tabuľka za jediný rok, bez skutočného stavu peňazí poisťovní.

Minister Kamil Šaško preto 15. júla 2026 vyhovel námietke Dôvery, zrušil prvostupňové rozhodnutie o zaradení z októbra 2023 a vrátil vec na nové prejednanie. Keďže dostatok peňazí treba posúdiť na aktuálnych číslach — stav z roku 2023 je po takmer troch rokoch minulosťou —, celé posúdenie sa začína od nuly. A nie iba formálne: ministerstvo si najprv musí zaobstarať nové podklady o tom, koľko vlastne poisťovne majú. Zolgensma dnes hradená nie je.

Pre pacientov to má konkrétny dôsledok. Po právoplatnosti možno Zolgensmu hradiť už len na výnimku.

Ostáva otázka peňazí. Za liek, ktorý nemal byť hradený, sa reálne platilo. Dôvera uhradila liečbu Zolgensmou dvom poistencom — jeden z nich, žiaľ, zomrel — a čaká na spätnú platbu z MEA zmluvy, ktorú s výrobcom uzatváralo samotné ministerstvo. Žalobu o náhradu škody voči štátu v odpovedi pre ozdravme nevylučuje. Kováč pritom upozornil, že ak manažment poisťovne takú škodu nevymáha, môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Paradox? Štátna VšZP by musela žalovať vlastného majiteľa — štát.

{{odporucane}}

Čo bude nasledovať

Prípad sa nekončí, len sa vracia na úplný začiatok. Nová žiadosť sa nepodáva — posudzovať sa má tá pôvodná, ktorú držiteľ registrácie podal ešte koncom októbra 2022, a znova na prvom stupni, v kategorizačnej komisii. Zákon pritom na takéto opätovné rozhodnutie nedáva žiadnu lehotu. Kedy padne, nikto nevie.

Bude to test, či sa ministerstvo poučí — odborné mantinely tu totiž boli už dávno. NIHO Zolgensmu posúdil už v rokoch 2022 a 2023 a jej úhradu v podanej podobe neodporučil. Hradená mala byť len pre bábätká do šiestich mesiacov veku, pre ktoré vôbec existovali klinické dôkazy o účinnosti a bezpečnosti; pri podaní starším deťom sa nákladová efektívnosť nepreukázala. Aj to len za výraznú zľavu; oficiálne navrhovaná úhrada pritom dosahovala takmer 2,2 milióna eur za balenie. Pre deti od 7 do 12 mesiacov NIHO pripustil úhradu iba po zhode tímu špecialistov a pri aspoň 70-percentnej šanci, že sa dieťa dokáže samostatne posadiť. A navrhlo aj zákaz kombinovať Zolgensmu s ďalšou liečbou SMA — buď génová terapia, alebo iné lieky, nie oboje. Súd sa pritom k samotnému lieku nevyjadroval. Prekážalo mu, ako ministerstvo svoje rozhodnutie odôvodnilo.

A Zolgensma nie je ojedinelý prípad. Dôvera vedie proti ministerstvu ďalšie správne spory — v jednom z nich, o imunoglobulíny, jej dal súd za pravdu už začiatkom roka 2026. Argumentácia, ktorá zabrala pri Zolgensme, tak môže zvaliť aj ďalšie kategorizácie.

Kľúčová bude tá istá otázka, na ktorej to celé padlo: či na kategorizované lieky verejné zdroje postačujú. Presvedčivo ju ministerstvo zodpovie až vtedy, keď bude mať jasné pravidlá, ako dostatok tých zdrojov preukázať — a je pravdepodobné, že s definitívnym rozhodnutím o Zolgensme počká práve na ne. Lenže reforma, ktorú vláda schválila necelé tri mesiace po verdikte, ten istý centralizovaný model rozhodovania o cenových dohodách zachováva — presne ten, na ktorý poisťovne aj kontrolóri dlhodobo upozorňujú. Či rieši príčiny takýchto sporov, alebo ich len konzervuje, rozoberieme samostatne.