Z Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa má stať univerzitná nemocnica. Ministerstvo zdravotníctva vo štvrtok predložilo na rokovanie vlády iniciatívny materiál, ktorý navrhuje jej transformáciu. Aký je medzi tým rozdiel a čomu zmena typu nemocnice pomôže?

Hlavný rozdiel medzi fakultnou a univerzitnou nemocnicou spočíva v type študentov, ktorých vzdelávajú, a v zmluve s príslušnou vysokou školou. Podľa Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoc a stavovských organizáciách v zdravotníctve platí, že:

• Univerzitná nemocnica má zmluvu s univerzitnou vysokou školou a uskutočňuje praktickú výučbu budúcich lekárov a zubných lekárov, ako aj ďalších zdravotníkov.
• Fakultná nemocnica má zmluvu s vysokou školou alebo jej fakultou a zabezpečuje výučbu nelekárskych zdravotníckych povolaní ako sú napríklad sestry, pôrodné asistentky či fyzioterapeuti. Výučba lekárov je z jej rozsahu vylúčená.

Oba typy nemocníc patria medzi koncové zariadenia, ktoré poskytujú najvyššiu úroveň špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre najťažšie prípady. Rooseveltova nemocnica už dnes zastrešuje pregraduálnu výučbu medikov – študentov všeobecného lekárstva na vybraných predmetoch, počas ktorých medici absolvujú stáže v nemocnici v Banskej Bystrici. Postupnou premenou fakultnej nemocnice na univerzitnú nemocnicu chce ministerstvo zdravotníctva zvrátiť negatívnu situáciu vývoja počtu lekárov a zubných lekárov na strednom Slovensku, znížiť tak regionálne rozdiely a zabezpečiť vyššiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

{{suvisiace}}

Nepotrebujú lekársku fakultu? A kde na ňu nájdu ľudí?

Aktuálne sú na Slovenskú štyri lekárske fakulty: dve v Bratislave, jedna v Martine a jedna v Košiciach. Absentuje teda lekárska fakulta na strednom, respektíve južnom Slovensku. Väčšina vládneho materiálu sa venuje porovnaniam regiónov podľa toho, v ktorých krajoch sú lekárske fakulty a aký to má vplyv na dostupnosť lekárov a zubných lekárov. Vybudovaním fakulty na strednom Slovensku sa podľa materiálu môže znížiť regionálna nerovnosť počtu lekárov a zubných lekárov na jedného pacienta, čo môže priamo zvýšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na demografický vývoj a dáta totiž bude v budúcnosti generácia mladších lekárov chýbať najmä v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Môže to negatívne ovplyvniť možnosti komplexného poskytovania a zabezpečovania zdravotnej starostlivosti.

{{gift}}

Avšak až na poslednej strane vládneho materiálu sme sa dozvedeli, kde má teda v Banskej Bystrici lekárska fakulta vzniknúť. My čitateľov nebudeme tak napínať. „Naplnenie zámeru je možné efektívne vykonať transformáciou Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici na Lekársku fakultu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici,“ uviedla vláda. Bez ďalších podrobností. Nevieme nič o konkrétnych termínoch, o tom, čo všetko na to bude univerzita potrebovať ani ako to chcú zabezpečiť.

Pokiaľ ide o konkrétne čísla a regionálne rozdiely v dostupnosti najmä zubných lekárov, materiál konštatuje, že v Bratislavskom kraji na jedného zubára pripadá 1 315 pacientov, pričom v najhorších krajoch – Banskobystrickom a Nitrianskom, ktoré sú lokalizované práve v strede a na juhu Slovenska, je počet pacientov na jedného zubára dvojnásobný (2 522 a 2 343 pacientov). Podobná situácia je pri lekároch. V krajoch s lekárskou fakultou je od 141 do 246 pacientov na lekára, pričom v krajoch bez lekárskej fakulty má podľa ministerstva jeden lekár zhruba 300 a viac pacientov.

Prečo v Banskej Bystrici?

V Banskej Bystrici sa aktuálne z prostriedkov plánu obnovy stavia nová Rooseveltova nemocnica – nemocnica novej generácie, ktorá bude patriť medzi technologicky najvyspelejšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku. Podľa rezortu zdravotníctva je to ďalším podporným argumentom pre strategické zriadenie lekárskej fakulty práve v Banskej Bystrici.

„Koncentrácia odborníkov, moderných technológií a výskumných kapacít na jednom mieste vytvorí podmienky na rozvoj inovatívnych diagnostických a terapeutických postupov, realizáciu klinických štúdií, medzinárodnú vedeckú spoluprácu a efektívny prenos výsledkov výskumu do každodennej klinickej praxe. Rovnako významným prínosom je vytvorenie komplexného vzdelávacieho prostredia pre budúcich lekárov a zubných lekárov. Študenti budú mať možnosť absolvovať teoretickú aj praktickú prípravu v nemocnici vybavenej najmodernejšími medicínskymi technológiami, čím získajú skúsenosti zodpovedajúce aktuálnym trendom svetovej medicíny,“ tvrdí rezort s tým, že bezprostredné prepojenie výučby s klinickou praxou prispeje k vyššej kvalite vzdelávania, rozvoju praktických zručností a lepšej pripravenosti absolventov na výkon povolania.

Geografická poloha Banskej Bystrice v centre Slovenska zase podľa ministerstva zabezpečuje dobrú dostupnosť pre študentov z celej krajiny a zároveň posilňuje dostupnosť kvalitného medicínskeho vzdelávania mimo tradičných univerzitných centier. Nová fakulta by mala vytvoriť predpoklady na stabilizáciu mladých lekárov v regióne stredného Slovenska, čím by prispela k riešeniu dlhodobého nedostatku zdravotníckych pracovníkov a zníženiu regionálnych rozdielov v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Na transformáciu nemocnice je podľa ministerstva potrebné vykonať niekoľko krokov, pričom jedným z prvých je vytvorenie implementačného plánu na realizáciu zámeru. Rezort zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže ho má pripraviť do konca júna 2027.

Na tému sa budeme pýtať rôznych aktérov zdravotníctva a lekárskych fakúlt.

Ohrozené okresy dostanú od poisťovní viac peňazí

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) zároveň po rokovaní vlády povedal, že diskutovali aj s Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania, aby bol celý projekt doplnený o možnosť výstavby nájomných bytov pre lekárov a zdravotníkov kvôli stabilizácii personálu na strednom Slovensku. „Pracujeme s banskobystrickým županom Ondrejom Lunterom dlhodobo aj na projekte otvárania nových ambulancií, predovšetkým špecialistov,“ povedal Šaško.

Počas výjazdového rokovania v obci Kriváň v Banskobystrickom kraji vláda teda riešila aj otázky dostupnosti špecialistov, ale tiež poplatkov, zabezpečenia klimatizácií v nemocniciach a novú metodiku zonácie nemocníc pre rok 2026. „Časť z týchto opatrení už je v legislatívnom procese,“ tvrdí minister.

{{odporucane}}

Pokiaľ ide o metodiku zonácie, ministerstvo v nej identifikovalo deväť kľúčových okresov vyžadujúcich zvýšenú podporu. Cieľom je podľa Šaška to, „aby mohli poisťovne oveľa flexibilnejšie pracovať v rámci limitov rozpočtu a aj finančne cez sadzby motivovať rizikové okresy, aby si dokázali efektívnejšie udržať zdravotníkov. Pri tomto modeli sme sa inšpirovali v Českej republike.“ V najbližších týždňoch sa majú zástupcovia ministerstva stretnúť s vedeniami poisťovní. Podľa metodiky rezortu spĺňa kritériá pre zvýšenú potrebu kompenzácie deväť okresov - Rožňava, Rimavská Sobota, Komárno, Humenné, Levice, Čadca, Poprad, Považská Bystrica a Zvolen.

Ministerstvo pri hodnotení zohľadnilo najmä regionálny rozvoj, demografický vývoj, dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, produkciu nemocníc a ich spádové územia. Rezort v materiáli poukazuje predovšetkým na starnutie populácie a zrýchľujúci sa pokles pôrodnosti, ktoré majú priamy vplyv na rastúcu potrebu zdravotnej starostlivosti a zároveň prehlbujú nedostatok zdravotníckych pracovníkov.

Zonácia bude v roku 2026 implementovaná ako pilotný program. Získané dáta a nastavenia sa otestujú v praxi a v ďalších rokoch sa bude systém uplatňovať v závislosti od možností a dostupnosti zdrojov verejného zdravotného poistenia.