Rok po zrušenom tendri je napriamo rozdaných všetkých 340 bodov záchraniek. Najväčším jednotlivým držiteľom nie je Penta ani Agel, ale LSE. Firma, ktorá podľa platnej legislatívy v tendri uspieť nemohla, keďže v minulosti mali „patálie" s pracovným právom, detto firma ZaMED.

{{suvisiace}}

Rok, týždeň a dva dni

11. augusta 2025 minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vo videovyhlásení oznámil, že tender na 351 staníc záchrannej zdravotnej služby bude zrušený. Doslova povedal, že bude zrušený „zákonným spôsobom“.

Problém je, že zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti možnosť zrušiť výberové konanie vôbec nepozná. Nepozná ju ani samotné výberové konanie, ktoré Operačné stredisko ZZS SR vyhlásilo. Dá sa zrušiť niečo, s čím zákon ako s možnosťou vôbec nepočíta?

V tom istom videu minister oznámil ešte jednu vec: obrátil sa na Generálnu prokuratúru. Zrejme nečakal, ako to dopadne. Generálny prokurátor Maroš Žilinka v novembri 2025 konštatoval, že ministerstvo postupovalo v rozpore so zákonom o poskytovateľoch aj so správnym poriadkom a že „ako orgán verejnej správy v rozpore so zákonnou povinnosťou odoprelo vecne o žiadostiach rozhodnúť“. Keď minister 5. januára 2026 protestom prokurátora nevyhovel, Žilinka to nazval „reťazením nezákonnosti“ a podal 32 správnych žalôb.

A nielen prokurátor

Tu sa väčšina médií zastavila. Lenže Šaško nečelí žalobám len od prokuratúry.

Redakcia ozdravme má k dispozícii listiny, podľa ktorých najmenej tri spoločnosti zapojené do záchrankového tendra podali už v decembri 2025 vlastné správne žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení správneho konania. Prvá 10. decembra, druhá 23. decembra, tretia v druhej polovici decembra. Tou treťou je firma pôsobiaca v zahraničí, ktorá kedysi pôsobila aj na Slovensku. Spolu s prokurátorovými žalobami ide o 35 podaní.

Teraz si to poskladajme za sebou:

31. decembra 2025, minister Šaško: „K dnešnému dňu neevidujeme žiadne ani sťažnosti, ani žaloby.“

9. januára 2026, stanovisko ministerstva zdravotníctva pre ozdravme: rezort „k dnešnému dňu neeviduje sťažnosti ani žaloby v predmetnej veci od dotknutých strán“.

V tom čase ležali na súde tri z nich.

Je možné, že oznámenia o žalobách ministerstvu jednoducho ešte nedoručili. Vzhľadom na jeho nedávne skúsenosti s doručovaním súdnych rozhodnutí, pripomeňme spor so zdravotnou poisťovňou Union, by však bolo vhodné dedikovať na otváranie elektronických schránok schopného človeka.

Dnes je 20. augusta 2026. Rok, týždeň a dva dni. Podmienky, podľa ktorých sa tie stanice raz rozdelia, stále nepoznáme. Poslanci KDH si na to spustili počítadlo a pomenovali ho po ministrovi — Kamil. Ukazuje vyše 365 dní.

Čo KDH tvrdí

Poslanci František Majerský a Peter Stachura prišli na tlačovú besedu s tvrdením, že ministerstvo má pripravený model, v ktorom časť staníc pripadne dvom najväčším súkromným skupinám. Ak by ten model platil, napriamo by body dostal aj tretí hráč. Štát.

„Záchrannú zdravotnú službu ide odovzdať dvom veľkým spoločnostiam — Agel a Penta. Bez súťaže, napriamo. Majú si vytvoriť nejaké organizácie, ktoré budú patriť pod urgentné príjmy, a dostanú tú záchrannú zdravotnú službu na dobu neurčitú. Podotýkam: žiadna súťaž, žiadne lehoty, na dobu neurčitú.“  — František Majerský (KDH)

Stachura to kvantifikoval opatrne. A v priebehu jednej tlačovky dvoma rôznymi číslami. Raz hovoril, že „možno až 50 percent“ záchrannej zdravotnej služby skončí v rukách dvoch súkromných spoločností, inokedy zasa, že štátu „možno ostane päťdesiat percent“. Písomná tlačová správa, ktorú hnutie rozoslalo v ten istý deň, uvádza opatrnejšie „viac ako 40 percent systému ZZS“. Všetky tri čísla sú podmienené slovkom „možno“.

Podstatný je mechanizmus, ktorý písomná správa pomenúva presnejšie než samotná tlačovka. Záchranky by mali prevádzkovať osobitné subjekty naviazané na nemocnice s urgentnými príjmami, podľa KDH „podľa dostupných informácií aj vo forme neziskových organizácií“. Na tlačovke to Stachura formuloval ešte ako otázku („či to budú neziskovky, alebo akou formou“), no v písomnej verzii už ako hotovú informáciu. A v tom je jadro výhrady hnutia. Nezisková organizácia je právna forma, nie odpoveď na otázku, kto ju ovláda.

„Nejde o to, aké logo bude na sanitke alebo akú právnu formu bude mať jej prevádzkovateľ. Ide o to, kto bude mať systém reálne pod kontrolou. Ak vytvoríme medzičlánok, ktorý bude naďalej ovládaný tou istou nemocničnou skupinou, problém koncentrácie sa nestratí. Iba ho právne zabalíme iným spôsobom.“  — Peter Stachura (KDH), z tlačovej správy

„Pred rokom zlyhal netransparentný tender. Po roku nesmieme zistiť, že jeho výsledok sa iba dosiahne inou cestou a bez súťaže. Ak sa Penta a Agel k záchrankám nedostali cez tender, minister Šaško im ich nesmie odovzdať zadnými dverami. Záchranky nie sú korisť pre finančné skupiny.“  — František Majerský (KDH), z tlačovej správy

Ekonomický argument KDH stojí na paušáloch. Podľa Stachuru dostane miesto rýchlej lekárskej pomoci zhruba 88-tisíc eur mesačne, miesto bez lekára jeho vlastnými slovami - „tuším 58 tisíc“.

„Tie peniaze sú nastavené vysoko preto, aby sa investovalo do nových vozidiel, aby sa investovalo do personálu, aby sa investovalo do vybavenia. Ale tento model, ktorý momentálne máme, vyhovuje len tým spoločnostiam, ktoré už možno ďalej neinvestujú a tieto peniaze končia v ich vreckách.“  — Peter Stachura (KDH)

Majerský zároveň odmietol obhajobu, ktorou minister vysvetľuje minuloročný tender - že prišiel do rozbehnutého vlaku. Podľa neho mal Šaško informácie dopredu, priamo od KDH. A hnutie ich dalo na papier: už v marci 2025, teda ešte pred vyhlásením tendra, predložilo k zákonu vlastný pozmeňujúci návrh — žiadalo v ňom verejné vypočutie uchádzačov a zadefinovanie toho, kto má sedieť vo výberovej komisii, „aby sa zamedzilo potenciálnemu ovplyvňovaniu komisie“. Koalícia ho odmietla. Podľa KDH Šaško tender zrušil až pod tlakom a v čase, keď už boli zjavné väzby favoritov na stranu Hlas.

Stachura to celé zasadil do dlhšej línie, ktorú nazval triumvirátom Agelu, Penty a štátu s koreňmi v roku 2009, keď sa spájali poisťovne Apollo a Dôvera. A pomenoval konkrétne riziko: kto vlastní dopravnú zdravotnú službu, môže si zvážať pacientov do vlastných nemocníc. Pri záchrankách by to platilo rovnako. Jedno šťastie, že niečo také nehrozí pri štáte, ktorý nemocnice, záchranky ani poisťovňu nevlastní (irónia).

Druhá výhrada mieri na komisiu pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa má rozšíriť a v ktorej majú zasadnúť tri zdravotné poisťovne. Ak Dôvera prevezme Union, Penta by podľa KDH mala dva hlasy z troch. Tu treba dodať, čo na tlačovke nezaznelo: transakcia zatiaľ schválená nie je. Dôvera a Achmea požiadali o súhlas Európsku komisiu aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a práve KDH žiada, aby ÚDZS s rozhodnutím počkal. Podľa vlastnej logiky hnutia je teda formulácia, že Union „prešiel do rúk Penty“, predbiehaním.

Naša otázka a tri pokusy

Celá tlačová beseda aj písomná správa stáli na dvoch menách: Penta a Agel. Kritika smerovala výlučne na to, že tieto dve skupiny majú stanice dostať bez súťaže, napriamo a na dobu neurčitú. Tretí hráč, ktorý ich rovnako napriamo dostáva už dnes — štát — v prezentácii nezaznel ani raz.

Spýtali sme sa teda priamo: ak je problémom, že Penta a Agel dostanú stanice bez výberového konania, prečo nie je problémom, že ich bez výberového konania dostane štát?

Prvá odpoveď štát z problému vyňala:

„Štát nič nedostáva, štát má povinnosť. Štát má povinnosť zabezpečiť kritickú infraštruktúru štátu, tak ako hasičov, policajtov a všetkých iných.“  — Peter Stachura

Doplnenie Františka Majerského už bolo vecné: v modeli, ktorý KDH navrhuje, „by aj štát takisto súťažil, všetci by súťažili rovnako“. Otázku sme položili druhý aj tretí raz. Až potom prišla veta, ktorá pomenúva problém symetricky:

„Napriamo to nemá dostať nikto.“  — František Majerský

Majerský dodal, že nemá nič proti tomu, ak by celú záchrannú zdravotnú službu robil štát — súťaž sa však má zopakovať pre všetkých rovnako. Je to prvá jasná odpoveď na otázku, ktorú sme KDH položili pred rokom. V auguste 2025, keď Andrej Danko prišiel s návrhom na plne štátne záchranky, sme sa pýtali šiestich strán — Demokratov, KDH, OĽaNO, Progresívneho Slovenska, SaS a Smeru — či by taký návrh podporili. Odpovedali dve: Hnutie Slovensko a SaS. KDH nie.

{{gift}}

Druhá otázka: krížové vlastníctvo

Na záver besedy sme sa vrátili k argumentu, na ktorom KDH stavia podnet na Európsku komisiu. Stachura dlhodobo hovorí, že krížové vlastníctvo Penty je problém. Štát je pritom zákonodarca, regulátor aj dohliadateľ, vlastní najväčšiu poisťovňu aj nemocnice a v roku 2022 tej štátnej poisťovni od boku pridal mimoriadnu finančú injekciu. To nie je konflikt záujmov?

Stachura odpovedal, že určite nie. Podľa neho súkromný investor chce vyplácať dividendy akcionárom, štát musí zabezpečiť aj tú starostlivosť, ktorá zisk neprináša. A dodal, že vládu možno každé štyri roky vymeniť vo voľbách, kým „u súkromníka je to navždy“.

Je to odpoveď na otázku, prečo je štát iný vlastník. Nie však na otázku, či je jeho vlastníctvo krížové.

Lenže napriamo je už rozdané takmer všetko

A teraz to, čo na tlačovke nezaznelo. Hoci malo, lebo to nie je hypotéza o budúcnosti. Je to stav, ktorý trvá dvanásť mesiacov.

Odkedy sa tender zrušil, ministerstvo rozdáva body záchraniek dočasnými povereniami. Bez súťaže. Napriamo. Na čas, ktorú samo označilo za „nevyhnutnú“. A keďže nový model neexistuje, môže trvať ľubovoľne dlho.

• Štátne záchranné služby, teda Záchranná zdravotná služba Bratislava a Záchranná služba Košice, držia 170 poverení. Presne polovicu systému. Samotná bratislavská ZZS má 105 bodov, teda 30,9 %.
• Najväčším jednotlivým držiteľom nie je štátna organizácia, ale súkromná firma. LSE – Life Star Emergency, s.r.o. má 107 bodov, teda 31,5 %. Tá istá firma sa pôvodného tendra nemohla zúčastniť, pretože v minulosti zamestnávala načierno, čo je podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. vylučujúca podmienka. Päťročná lehota jej uplynula 18. februára 2026.
• Ďalšie súkromné firmy: RZP, a.s. (24 bodov), ZaMED, s.r.o. (22) a RESCUE SYSTÉM, s.r.o. (1). Spolu s LSE držia súkromné firmy 154 poverení, teda 45,3 %.
• Verejné a neziskové nemocnice majú spolu 14 bodov. Brezno 6, Bardejov 3, Považská Bystrica 2, Myjava, Trstená a Liptovský Mikuláš po jednom.
• A detail, ktorý dnešnej tlačovke chýbal: skupina Agel má v systéme dve poverenia, cez Fakultnú nemocnicu AGEL Skalica. Penta v zozname nefiguruje ani raz. Obe skupiny, pred ktorými KDH varuje, dnes spolu držia 0,6 % systému.
• Pri nových staniciach ministerstvo potvrdilo, že oslovilo výlučne štátnych poskytovateľov. Na otázku, podľa akého kľúča, nám hovorkyňa rezortu odpovedala, že to je „nateraz irelevantné“.
• Reforma, ktorú schválil parlament, mala zastropovať trhový podiel jednej firmy na štvrtine. Strop presahujú dvaja, LSE aj bratislavská ZZS. Zo stropu sa stal trhací kalendár.

V jednom bode sa zistenia ozdravme a tlačová správa KDH prekrývajú. Hnutie píše, že rok neistoty vytvoril „prostredie na odkladanie investícií do vozidiel, techniky a obnovy záchrannej služby“.

Vo februári 2026 sa také prostredie takmer aj legalizovalo. Ministerstvo poslalo do medzirezortného pripomienkového konania materiál, ktorý reagoval na pripomienky Asociácie záchrannej zdravotnej služby a odkladal účinnosť minimálnych požiadaviek na materiálno-technické a personálne zabezpečenie o dva roky. Upozornil na to vtedy sám Majerský — návrh napokon neprešiel a nové minimálne požiadavky platia. Firmy, ktoré pri prevzatí dočasných poverení čestne vyhlásili, že ich spĺňajú, teda majú svoje vyhlásenie čím doložiť. Je to jedna z mála vecí, ktoré v tomto príbehu dopadli tak, ako mali.

Časová os: čo sa stalo od mája 2025

Čo na to ministerstvo

Rezort zdravotníctva reagoval na tvrdenia KDH vyhlásením, že „súčasný model výberu prevádzkovateľov ambulancií je vecne aj systémovo vyčerpaný“ a že „potrebujeme nový model, ktorý bude stabilný a udržateľný na dlhé roky vopred“. Otvára vraj „odbornú diskusiu na pôde komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť“ a má pripravené dva alternatívne návrhy riešenia vrátane legislatívneho a analytického zázemia. O aké modely konkrétne ide, rezort nespresnil.

To je zhruba to isté, čo hovorí od januára. Vtedy Šaško predstavil zámer, podľa ktorého majú záchranky patriť nemocniciam s urgentným príjmom — 46 nemocníc s tromi možnosťami prevádzky: vo vlastnej réžii, prostredníctvom štátnej služby alebo cez tretiu osobu, pričom zodpovednosť vždy nesie nemocnica. Detaily mal určiť osobitný zákon.

Ten zákon mal podľa vtedajšieho harmonogramu platiť od leta 2026. Je 21. augusta 2026.

A stojí za pripomenutie, čo minister hovoril v auguste 2025:

„Budeme navrhovať, aby v budúcnosti dostal štát, resp. štátne a verejné organizácie akési prednostné právo na obsadenie jednotlivých záchranných bodov a až tie zvyšné body, o ktoré štát nebude mať záujem, alebo ich nebude mať z rôznych dôvodov kapacitu obsadiť, pôjdu do súťaže medzi súkromných poskytovateľov.“  — Kamil Šaško, august 2025

Prednostné právo štát dostal. Súťaž o zvyšok nie.

{{odporucane}}

Čo KDH od ministra žiada

Tlačová správa hnutia sa končí tromi konkrétnymi požiadavkami. Sú to zároveň tri otázky, na ktoré ministerstvo nateraz neodpovedalo:

• Okamžite zverejniť pripravovaný model fungovania záchrannej zdravotnej služby.
• Pomenovať všetkých hráčov, s ktorými o ňom ministerstvo rokovalo.
• Ukázať, koľko staníc by podľa nového systému pripadlo jednotlivým nemocničným skupinám.

„Po roku od zlyhaného tendra Slovensko nepotrebuje ďalšiu dohodu za zatvorenými dverami. Potrebuje záchranky, ktoré budú slúžiť pacientom, záchranárom a verejnému záujmu, nie ako ďalší zdroj moci a zisku pre najsilnejšie finančné skupiny.“  — František Majerský (KDH), z tlačovej správy

Napriamo to už dostali všetci

Majerský má pravdu. Napriamo to nemá dostať nikto. Problém je, že napriamo to už dostali všetci, ktorí momentálne záchranky prevádzkujú.

Rok po tom, čo minister zrušil tender spôsobom, ktorý zákon nepozná, je 340 bodov záchrannej zdravotnej služby rozdelených bez jediného výberového konania. Štát má presnú polovicu. Firma, ktorá do tendra nesmela, má tretinu. AGEL dva body, Penta ani jeden. To nie je hypotéza o tom, čo sa možno stane. To je stav, ktorý trvá dvanásť mesiacov a ktorý ministerstvo samo nazýva nevyhnutným. No tento stav nevyhnutným rozhodne nie je a nikdy nebol.

Máme zrušený tender, ktorý sa podľa zákona zrušiť nedal. Máme 35 správnych žalôb. Máme trestné oznámenie a vyšetrovanie ÚBOK-u. Máme ministra, ktorý o žalobách tvrdil, že neexistujú. Máme zámer z januára 2026, zákon, ktorý mal platiť od leta, a dva alternatívne návrhy, ktoré nikto nevidel. Nemáme len jedno — pravidlá.

KDH dnes varovalo pred budúcim rozdelením 40 až 50 percent systému dvom skupinám. Tá otázka je legitímna a ministerstvo na ňu odpoveď nemá. Kým sa však čaká na model, ktorý mal platiť pred dvoma mesiacmi, mení sa provizórium na poriadok. A o tom dnes nehovorí nikto. Ani koalícia, ani opozícia.

Ergo: Otázka neznie, či záchranky skončia u Penty a Agelu. Otázka znie, či sa o ne ešte niekedy bude súťažiť.