Štát zlyhal pri tendri, i tak chce štátny systém záchraniek
V diskusii o aktuálnom záchrankovom tendri sa objavili i návrhy o tom, ako by sa mala záchranná zdravotná služba poskytovať. S myšlienkou prevádzkovať záchrannú zdravotnú službu výlučne v réžií štátu prišiel Andrej Danko.
Podľa SNS by sa týmto ušetrili stovky miliónov eur. Predpokladaná úspora má byť podľa národniarov minimálne 600 miliónov eur. Strana SNS na naše otázky, ako túto sumu získali a o aké obdobie ide, nereagovala.
{{suvisiace}}
Prednostné právo pre štátne a verejné organizácie
O uvedenom sa malo rokovať i na koaličnej rade. Minister zdravotníctva Kamil Šaško sa uvedenému návrhu nebráni. Podľa neho štát má prednostne spravovať záchrannú služby na Slovensku, ak má na to personálne, materiálne, ako aj finančné kapacity.
„Budeme navrhovať, aby v budúcnosti dostal štát, resp. štátne a verejné organizácie akési prednostné právo na obsadenie jednotlivých záchranných bodov a až tie zvyšné body, o ktoré štát nebude mať záujem, alebo ich nebude mať z rôznych dôvodov kapacitu obsadiť, pôjdu do súťaže medzi súkromných poskytovateľov,“ povedal Šaško. Ako dodal, táto súťaž však bude musieť byť oveľa transparentnejšia a bude musieť byť upravená v zákone.
„Preto bude aj rokovať koaličná rada ako tento systém nastaviť tak, aby bol nespochybniteľný,“ dodal.
Podľa nového nastavenia by mal prebiehať i nový tender. „Pôjde sa po novom. A akým spôsobom, tak to sa dohodneme v najbližších dňoch,“ potvrdil minister.
Udeje sa tak podľa Šaška aj v záujme toho, aby „sa vrátila dôveryhodnosť do systému, ktorý je evidentne nastavený zle. Každé výberové konanie sprevádzajú určité pochybnosti, čiže treba to zmeniť“. A to, akým spôsobom bude predmetom diskusie.
{{odporucane}}
Odhady z „Quijota“?
A kým sa SNS opiera o tajuplné úspory, minister upozorňuje, že 100-percentné pokrytie štátom má obrovskú cenovku. „Lebo potrebujete platiť personál, obstarať nové sanitky a tak ďalej, to všetko má svoju cenovku,“ uviedol minister.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Ďalej zhrnul, že suma 1,7-2 miliardy je zadefinovaná celkovo na 6 rokov, tento rok do systému záchraniek má ísť 220 miliónov eur. „Plus mínus polovicu štát má už dnes štát, k súkromným spoločnostiam ide zhruba 100 miliónov a to je rozdelené na množstvo firiem,“ uviedol Šaško.
Teoreticky takto mohli uvažovať i národniari, ktorí prezentujú 600 miliónovú úsporu. 100 miliónov za rok je 600 miliónov za 6 rokov. I tak je otázne, o akej úspore je diskusia, pretože body, ktoré prevádzkujú neštátni poskytovatelia, sa nezrušia. Zdroje, ktoré sú alokované pre neštátnych poskytovateľov, by boli v takom prípade alokované medzi štátnych poskytovateľov, čo by tiež neznamenalo celkovo úsporu pre systém.
Naopak, ako pripustil i minister, štát by musel investovať zdroje nielen do nákupu sanitiek, čo v čase konsolidácie môže predstavovať problém.
Šaško naznačil i diskusiu, ktorá by sa týkala zmeny marže. „O jej výške sa vyjadrovali aj renomovaní analytici. Môžeme sa baviť, či marža je alebo nie je vysoká.“ V diskusii zaznievajú čísla na úrovni 10%-15%.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana vo svojom príspevku na sociálnej sieti uvádza priemernú maržu na úrovni 15%.
O spojencov medzi etatistami nebude núdza
Pri tomto návrhu by našli národniari spojencov nielen v koalícii ale i v opozícii. Šaško podotkol, že aj KDH podporuje víziu šéfa národniarov o prevádzkovaní štátnej záchrannej zdravotnej služby. Zdá sa, že návrh by podporilo aj Progresívne Slovensko.
S otázkou, či by súhlasili s návrhom Andreja Danka, a teda aby systém záchrannej zdravotnej služby bol plne v rukách štátu, sme sa obrátili na politických zástupcov strán Demokrati, KDH, OĽaNO, Progresívne Slovensko, SaS a SMER.
Z oslovených nám reagovali iba OĽaNO a SaS.
„Je to jeden z návrhov, ktorý nám odporučila vo svojom stanovisku aj EK. Rieši problém so zle nastaveným tendrom na záchranky a neotvára Pandorinu skrinku verejného obstarávania aj pri iných službách v zdravotníctve. Hnutie Slovensko by preto takýto návrh v NR SR podporilo,“ reagoval pre ozdravme bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).
Opačný pohľad má Tomáš Szalay (SaS), „to, že je niečo štátne, ešte neznamená, že je to najlepšie pre pacienta. Súťaž má zabezpečiť konkurenciu a výber najlepších poskytovateľov“.
Podľa jeho slov ak by boli záchranky zoštátnené, nielenže by klesla motivácia sa porovnávať a zlepšovať. Ale nebolo by to ani lacnejšie, skôr naopak. „Dnes štát prevádzkuje polovicu záchraniek. Napriek tomu v nich dokáže vytvárať straty. A zisk vykáže vtedy, keď dostane z plánu obnovy nové sanitky.“
Szalay uviedol, že takýto návrh by rozhodne nepodporili.
Otázny prínos pre pacienta
S nesúhlasným postojom prevádzkovať záchranky iba štátom reagoval i analytik Martin Vlachynský (INESS). „Štát nevie spraviť ani poriadny tender, nevie nastaviť kvalitatívne kritériá, ale chcel by prevádzkovať všetku záchranku. Nie je jasné, aký prínos by z toho bol pre pacienta. Ušetrené zdroje? Vďaka vytvoreniu štátneho molochu, ktorý by bol skvelou trafikou na púšťanie žilou? Veď štátna Záchranná zdravotná služba Bratislava sa v roku 2022 ocitla v čiastočnej platobnej neschopnosti, toto má byť tá efektívnosť? Uprednosťnovanie štátnych záchraniek je len salámovou metódou na dosiahnutie toho istého – zoštátnenia,“ skonštatoval.
INEKO k tejto téme upozornilo napríklad na rozdiel pokút medzi poskytovateľmi. Na sociálnej sieti inštitút uviedol počet a sumu pokút od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre štátnych a súkromných poskytovateľoch.
So šéfom INEKO Dušanom Zacharom sme sa aj o tejto téme rozprávali a videopodcast nájdete na našom webe a podcastových platformách zajtra 17. 08. 2025.
Hospodárske výsledky
Istý údaj, ktorý by bolo možné brať do úvahy pri úsporách, je hospodársky výsledok súkromných poskytovateľov. Nejde o smerodajný údaj, iba o istú rovinu úvah možnej úspory pri predpoklade, ak by sa štát rozhodol pre štátny systém poskytovania záchrannej zdravotnej služby. Nakoľko nevieme, ako s danou sumou spoločnosti naložili.
Medzi súkromných poskytovateľov patrí i Fakultná nemocnica s poliklinikou v Skalici, ktorá je súčasťou siete Agel, z účtovnej závierky sa však nedá určiť hospodársky výsledok z prevádzkovania záchrannej zdravotnej služby, preto sa v tabuľke nenachádza.
Ak by sme výsledok hospodárenia všetkých spoločností porovnali s údajom zdrojov, ktoré bude potrebné vynaložiť na prevádzku iba štátnych záchraniek (napríklad na sanitky, priestory, vybavenie.. ), možno by sa myšlienka na štátny systém zavrhla. Uvidíme, či ministerstvo zdravotníctva neskôr zverejní údaje, ktoré sa týkajú uvedeného, a ktoré spomínal Kamil Šaško, že ich má k dispozícii.
