Konsolidácia verejných financií zasiahla aj zdravotné odvody. Séria zvyšovaní sadzieb odštartovala v roku 2024 a vyvrcholila konsolidačným balíčkom v roku 2026. Hoci legislatíva jasne hovorí, že toto mimoriadne opatrenie má vypršať 31. decembra 2027, vynára sa otázka, či naozaj pôjde o dočasné zvýšenie.

Oslovili sme zástupcov politických strán, zdravotné poisťovne aj Ministerstvo zdravotníctva SR s otázkou, či má štát reálny plán, ako vykryť následný výpadok zdrojov, ktorý nastane po roku 2027, teda po uplynutí lehoty zvýšených odvodov. Vzhľadom na absenciu odpovedí sa nateraz možno spoliehať iba na teoretické predpoklady.

{{suvisiace}}

Dočasné zvýšenie sadzieb zdravotných odvodov platí na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027. Jozef Mihál zhrnul, že sadzby poistného na zdravotné poistenie sa od 1. januára 2024 zvýšili nasledovne:

• pre SZČO zo 14 % na 15 % (pre osoby so zdravotným postihnutím zo 7 % na 7,5 %),
• pre zamestnávateľov z 10 % na 11 % (za zamestnanca, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, z 5 % na 5,5 %),
• pre samoplatiteľov zo 14 % na 15 % (v prípade osoby so zdravotným postihnutím zo 7 % na 7,5 %).
• nezvýšila sa sadzba poistného zamestnanca, zostala na úrovni 4 %.

Následne sa novelou č. 261/2025 Z. z. (konsolidačný balíček) s účinnosťou od 1. januára 2026 podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení zvýšili zdravotné odvody pre zamestnancov zo 4 % na 5 % a pre SZČO a samoplatiteľov z 15 % na 16 %.

Štát toto opatrenie zaviedol v rámci konsolidácie verejných financií s cieľom získať dodatočné zdroje pre sektor zdravotníctva. Po 31. decembri 2027 by sa však mali sadzby teoreticky vrátiť na pôvodnú úroveň spred roka 2024, ak nedôjde k ďalšej legislatívnej zmene. Zároveň, ako pripomenul Martin Vlachynský, analytik INESS: „Prvé zvýšenie sadzieb bolo s účelom zvýšiť zdroje v zdravotníctve, druhé zvýšenie s účelom zvýšiť príjmy rozpočtu ako takého, nie zdroje v zdravotníctve."

O odznaky bobríka mlčanlivosti bol mimoriadny záujem

Slovenskému zdravotníctvu sa v posledných rokoch podarilo v objeme financií takmer dotiahnuť na českého suseda – minimálne z pohľadu podielu na hrubom domácom produkte (HDP). „Keď zoberieme celkové výdavky na zdravotníctvo, tak Česká republika podľa posledných štatistík OECD vynakladá okolo 8,5 % svojho HDP a Slovenská republika 8,4 % HDP. Ak to však porovnáme nominálne, stále je tam rozdiel, pretože slovenské HDP je celkovo nižšie. V prepočte na počet obyvateľov ide o približne 1,3 miliardy eur,“ zhrnula analytička Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute na diskusii Vizionári v zdravotníctve 2026. Na každého občana tak pripadá v slovenskom zdravotníctve o 260 eur menej než v českom.

Tulejová zároveň upozornila, že toto dobehnutie susedov je len dočasné: „Čiastočne nám pomohlo zvýšenie platby za poistencov štátu. Čo nám však veľmi v posledných rokoch pomohlo, je dočasné zvýšenie sadzieb odvodov – tak na strane zamestnávateľov, ako aj zamestnancov. Toto opatrenie sa však končí v roku 2027 a následne by sa sadzby mali vrátiť zo súčasných 16 % na pôvodnú úroveň 14 %. Je dôležité, aby sme si toho boli vedomí.“

{{gift}}

Zdroje pre zdravotníctvo, ktoré sa týmto krokom získali, však budú pravdepodobne sektoru chýbať. Oslovili sme preto Ministerstvo zdravotníctva SR s otázkou, či v tejto veci plánuje konkrétne kroky. Zisťovali sme, či vláda alebo rezort príde s návrhom, ktorý toto dočasné zvýšenie sadzieb predĺži, alebo sa odvody po roku 2027 naozaj vrátia na pôvodnú úroveň.

Odpoveď? Žiadna.

S nasledujúcimi otázkami sme sa obrátili aj na zástupcov politických strán SaS, Progresívne Slovensko, Demokrati, Slovensko, KDH, Smer-SD a Sme rodina:

1. Čo podľa vás nastane v priebehu roka 2027? Príde vláda s návrhom, ktorý toto dočasné zvýšenie predĺži, alebo sa sadzby naozaj vrátia na pôvodnú úroveň? Prípadne, vzhľadom na parlamentné voľby 2027, zostane vyššie popísané riešenie na novej vláde?
2. Čo by ste navrhovali vy (prípadne čo budete navrhovať vzhľadom na spomínané parlamentné voľby), aby bol následný výpadok týchto zdrojov vykrytý?

Vzhľadom na absenciu odpovedí sa zdá, že v táboroch politických strán sa rozdávali odznaky bobríka mlčanlivosti. Na naše otázky reagoval iba Peter Ferjančík (Sme rodina). Ostatní oslovení zástupcovia túto tému odignorovali.

Podľa Ferjančíka je v hre aj scenár, že vláda a nominanti strany Hlas na ministerstve zdravotníctva sa rozhodnú situáciu ignorovať. „Nechajú to vyhniť tak, ako nechávajú vyhniť dlh sektora, ktorý za ich nekompetentného riadenia narástol nepomerne do neudržateľných rozmerov,“ uviedol v komentári pre ozdravme (nižšie si môžete prečítať celé znenie komentára).

Ferjančík však v tejto situácii vidí aj príležitosť na otvorenie témy, ktorej sa politici doteraz vyhýbali: „Skúsme hľadať pod kopou hnoja poníka. Faktom totiž je, že ich nekonanie vytláča čoraz viac na povrch tému pripoistenia. Už toto je v princípe pripoistenie, akurát plošné a nedobrovoľné. Skúsme teda nadviazať na tento moment a začať verejnú debatu o tom, čo keby bolo dobrovoľné a pacient by vedel, čo za to dostane.“

Martin Vlachynský si nemyslí, že by pred voľbami aktívne zvýšenie obnovovali. „Ostane to na novú vládu. Ako sa zachová tá? Ak vyhrá znova približne súčasná, asi si rýchlo odhlasuje predĺženie. Ak vyhrá opozícia, asi to nestihne – za predpokladu, že budú riadne voľby, nie predčasné,“ reagoval Vlachynský.

A ako teda vykryť výpadok týchto dočasných zdrojov? Ferjančík by v prípade existencie politickej vôle tento stav predĺžil, s dôrazom však na tvrdé podmienky - každé euro ostane v zdravotníctve a pôjde nad rámec štandardného príspevku z rozpočtu.

„Radšej zrušme transakčnú daň a využime akceleračný moment ekonomiky tak, že potenciálne zdroje príjmov do zdravotníctva zanechajme v existujúcej štruktúre ešte minimálne jeden až dva roky. Asi by som bol zlým zástupcom sektora, ak by som sa dobrovoľne vzdal možnosti dodatočného príjmu. Paralelne začnime zatiaľ komunikovať témy pripoistenia, ale vystavujme pacientovi ročnú transparentnú bilanciu, na čo sme tieto zdroje použili,“ navrhuje Ferjančík.

Vlachynský pripomína, že „na zvyšovanie zdrojov v zdravotníctve mala slúžiť platba za poistencov štátu, teda platba zo štátneho rozpočtu, nie zvyšovanie odvodov, ktoré negatívne dopadlo na náklady zamestnávania. Zdroje môže vláda získať úsporami vo výdavkoch.“

{{odporucane}}

Poisťovne v informačnom vákuu

Obrátili sme sa aj na zdravotné poisťovne s otázkou, či disponujú informáciami o tom, či rezort plánuje toto dočasné zvýšenie sadzieb predĺžiť, alebo sa odvody po roku 2027 naozaj vrátia na pôvodnú úroveň. Odpovede sme dostali od dvoch z nich – Union a VšZP – a niesli sa v identickom duchu. Poisťovne o žiadnych plánoch informácie nemajú.

„Konsolidačný balík a s ním súvisiace opatrenia sú v gescii vlády,“ uviedla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Ide pritom o paradoxnú situáciu. Hoci sme si už zvykli, že zdravotná politika funguje skôr na báze ad hoc riešení a dlhodobé plánovanie pripomína veštenie z krištáľovej gule, zdravotné poisťovne by určite uvítali predvídateľnosť prostredia. Iste, ich narábanie s financiami je striktne ovplyvňované programovou vyhláškou ministerstva, a teda poisťovne nerozhodujú o tom, koľko zdrojov do konkrétneho segmentu zdravotníctva nasmerujú. Nateraz sú však držané v informačnom vákuu, hoci si nepochybne uvedomujú, že ak sa odvody vrátia na pôvodnú úroveň a štát nepredstaví plán na vykrytie výpadku, v zdravotníctve bude zdrojov menej.

‍

Komentár Petra Ferjančíka v plnom znení:

Peter Ferjančík: Včera sme si prejedli všetko, čo sme mali na zajtra

• ‍Čo podľa vás nastane v priebehu roka 2027? Príde vláda s návrhom, ktorý toto dočasné zvýšenie predĺži, alebo sa sadzby naozaj vrátia na pôvodnú úroveň? Prípadne, vzhľadom na parlamentné voľby 2027, zostane vyššie popísané riešenie na novej vláde?

Táto vláda a obzvlášť nominanti strany Hlas na MZ SR úplne abstrahujú od akýchkoľvek vnútorných konsolidačných riešení. Už od začiatku ťahajú dodatočné zdroje výhradne z peňaženky ľudí, takže je viac než isté, že to inak nebude ani teraz. Prípadne je tu možnosť predvolebného kalkulu a nechajú to vyhniť tak, ako nechávajú vyhniť dlh sektora, ktorý za ich nekompetentného riadenia narástol nepomerne do neudržateľných rozmerov.

Ale skúsme hľadať pod kopou hnoja poníka, a to je v tomto prípade fakt, že ich nekonanie vytláča čoraz viac na povrch tému pripoistenia.

Už toto je v princípe pripoistenie, akurát plošné a nedobrovoľné. Skúsme teda nadviazať na tento moment a začať verejnú debatu, čo keby bolo dobrovoľné a pacient by vedel, čo za to dostane. Ja za seba teda určite viem sľúbiť, že túto debatu verejne otvorím.

Je veľmi otázne, či tento výpadok bude potrebné vôbec nahrádzať a koľko reálne z tých finančných prostriedkov skončilo v zdravotníctve a koľko vo zvýšených platoch verejných činiteľov, letenkách v cash, nových limuzínach, ruských radaroch a podobných bludoch. Slovenský pacient je teda naďalej chorý, ale aspoň o tom vie Putin.

• ‍Čo by ste navrhovali vy (prípadne čo budete navrhovať vzhľadom na spomínané parlamentné voľby), aby bol následný výpadok týchto zdrojov vykrytý?

Je pravda, že aktuálna vláda preniesla na peňaženky obyvateľstva a podnikateľskej sféry enormnú záťaž a niekde bude potrebné ľuďom odľahčiť. Viem si však predstaviť, že radšej zrušme transakčnú daň a využime akceleračný moment ekonomiky tak, že potenciálne zdroje príjmov do zdravotníctva zanechajme v existujúcej štruktúre ešte minimálne jeden až dva roky (asi by som bol zlým zástupcom sektora, ak by som sa dobrovoľne vzdal možnosti dodatočného príjmu). Paralelne začnime zatiaľ komunikovať témy pripoistenia, ale vystavujme pacientovi ročnú transparentnú bilanciu, na čo sme tieto zdroje použili.

Ak by existovala politická vôľa, tak by som tento stav teda možno predĺžil (ale za tvrdej podmienky, že každé euro ostane v zdravotníctve a pôjde nad rámec štandardného príspevku z rozpočtu). Už len kvôli nabaľujúcim sa príslušenstvám dlhu a nedostavaným nemocniciam začnú v rokoch 2027 a 2028 vybuchovať časové bomby. Navyše nevieme, akí kostlivci po strane Hlas ešte vypadnú zo skrine. Už teraz mi blikajú všetky kontrolky pri aktuálne na pozadí odohrávajúcej sa novácii záväzkov a zväčšujúcej sa dlhovej špirále, ktorá bude ako čierna diera pohlcovať peniaze. Pre slovenské zdravotníctvo totiž platí, že sme včera prejedli všetko, čo sme mali na zajtra. Z tohto dôvodu by som hľadal úspory najmä v konsolidácii štruktúry dlhu, a to vyplatením dlhov s najhoršou úrokovou sadzbou a najväčšou istinou, napr. zo zdrojov štátnych dlhopisov. Štát aktuálne na to, aby sa úplne zbavil dlhu, asi nemá, ale mal by prioritne zastaviť jeho tempo.

Čiže by som sa snažil tieto financie uchopiť systémovo ako konkrétnu investíciu a použiť ich na čo najväčší pákový efekt do budúcnosti.

Pri takýchto zdrojoch je úplne najhoršie, ak sa len tak rozplynú v systéme a prejedia v štandardnej prevádzke.

Zároveň stále platí, že zdroje treba prioritne hľadať vždy v neefektivite prevádzky. Treba preto znovu obnoviť profesionálny benchmarking a podrobnejšie sa pozrieť okrem tém produkcie nemocníc aj na tému nákupov (napríklad aktuálne centrálne nákupy pripomínajú skôr komédiu než relevantný nástroj).

Veštím tvrdú ruku spravodlivosti pri témach, ako sú o minimálne 20 až 30 % predražené ceny produktov veľkých korporátov, resp. ich lokálnych zastúpení, ktoré na pozadí generujú z marží pochybné, nelegálne spätné bonusy a podobne. Takto sa stráca v systéme dosť zásadná časť zdrojov a podľa môjho názoru to generuje aj chybné dáta pre kultiváciu DRG.

Tento segment je navyše účelovo silne konkurenčne uzavretý a vyžaduje oveľa väčšiu liberalizáciu a otvorenosť (sme súčasťou voľného pohybu tovaru a služieb v rámci EÚ) za účelom efektivity vstupných cien a destigmatizáciu tém, ako sú lokálne výhradné zastúpenia a podobne.

Nákladová stránka išla, bohužiaľ, v poslednom čase do úzadia. Nech sa na mňa nehnevajú ani zástupcovia odborových organizácií, ale asi vedia prečo. Náklady generujú v nemocniciach prioritne ich členovia, takže ak má niekto morálne právo vyjadrovať sa na každú stranu, mal by začať od seba. Týmto by som apeloval najmä na mladšie generácie, aby začali komunikovať, lebo práve s týmto súvisí aj téma obrovskej gerontokracie (vedia prečo...).

Stone by stone, brick by brick – teda smerom k maximálnej efektivite.