„Ďalším negatívom liekových interakcií je, že ich následkom sa zvyšujú náklady na liečbu. A to buď priamo súvisiace náklady, kedy pacient užíva liek, ktorý by nemusel užívať, alebo liek užíva v nesprávnej dávke a tým pádom sa zvyšujú primárne náklady na liečbu,“ uviedla Snopková.

Podľa jej slov sú komplikáciou aj sekundárne náklady na liečbu pacientov, u ktorých sú potvrdené klinicky závažné interakcie. Ako podotkla, sú popísané prípady, kedy boli pacienti hospitalizovaní z dôvodu výskytu klinicky závažných interakcií.

Výskyt klinicky závažných interakcií

Následne spomenula i realizovaný prieskum na vzorke 170 pacientov, v ktorom zisťovali výskyt klinicky závažných interakcií z kompletnej liekovej histórie pacientov. Takmer u všetkých pacientov sa vyskytli mierne závažné interakcie (96,5 %). „Tieto interakcie nepredstavujú pre pacienta ohrozenie. Riziko začína pri kategórii závažných interakcií a tie sa vyskytovali u viac ako 3/4 sledovaného súboru pacientov (takmer 76 %). A veľmi závažné interakcie, ktoré sú život ohrozujúce, sa vyskytovali takmer u tretiny pacientov (viac ako 31 %),“ zdôraznila Snopková.

Pri hodnotení liečiv, ktoré najčastejšie vstupujú do liekových interakcií, zistili liečivá metamizol a nimesulid. Vo veľmi závažných interakciách sa vyskytovali – ipratrópium (viac ako 7 %), metamizol (viac ako 6 %) a nimesulid (takmer 6 %). Pri závažných liekových interakciách sa opäť vyskytuje liečivo metamizol, potom diklofenak a kyselina acetylsalicylová.

Ako priblížila Snopková, metamizol patrí k jednému z najvydávanejších liečiv na Slovensku, ktoré sa používa na zvládnutie bolesti. Nimesulid, ktorý sa tiež zaraďuje medzi často predpisované liečivá. A ide o liečivo, ktoré sa používa pre protizápalový účinok a účinok na bolesť.

Diklofenak a kyselina acetylsalicylová sú liečivá, ktoré je možné si zaobstarať aj bez lekárskeho predpisu. „Týmto projektom chceme ukázať, že liekové interakcie sa netýkajú len liekov, ktoré sú viazané na lekársky predpis, ale predstavujú riziko aj pri liečivách a liekoch, ktoré si vie pacient zaobstarať aj bez lekárskeho predpisu. Rozhodujúce je potom dávkovanie a používanie,“ zdôraznila Snopková.

Duplicity

Okrem zhodnotenia rizika liekovej reakcie aplikácia interakcie liekov vyhodnotí, či nie je prítomná lieková duplicita.

„V prieskume u 150 pacientov sme zistili, že sa u nich vyskytovali liekové duplicity,“ uviedla Snopková, prečo je i táto téma dôležitá. Celkovo zistili 558 prípadov liekových duplicít. „Je to z dôvodu, že boli porovnávané všetky liečivá, ktoré pacient užíval. Môžeme povedať, že u každého pacienta sa vyskytli približne 4 liekové duplicity,“ dodala.

Duplicity sa zaraďujú do rôznych kategórií. „Najčastejšie sa vyskytujúcou duplicitou bola terapeutická duplicita (viac ako 1). To znamená, že pacientovi boli predpísané liečivá z rovnakej ATC skupiny. Nemuselo sa primárne jednať o to isté liečivo, ale liečivo, ktoré účinkuje rovnako alebo veľmi podobne,“ povedala Snopková.

Ďalej zistili, že 22 % pacientov malo duplicitu, že išlo o ten istý liek, rovnakú účinnú látku, silu, aj balenie, ktoré boli predpísané v rovnaký čas pre daného pacienta.

Snopková spomenula i prípad pacientky, ktorá mala triplicitu. Išlo o liečivá, ktoré obsahujú statíny. „V tomto prípade išlo o statíny pod 2 firemnými názvami, pacientka mala indikované 3 lieky s tým, že mala potvrdené od troch lekárov dve diagnózy. Bežná terapeutická dávka pre pacienta, čo sa týka statínov na zníženie hladiny cholesterolu, je od 20 do 80 miligramov denne, záleží, aké sú iné komorbidity, akú má hladinu cholesterolu. Táto pacientka mala predpísaných až 100 miligramov statínov. Pre ňu to znamenalo, že sa u nej prejavovali masívne nežiaduce účinky,“ opísala.

Finančná stránka

Ako už Snopková spomenula, negatívom liekových interakcií je aj ich finančný dopad. Priemerná úhrada zdravotnej poisťovne na lieky u jedného pacienta kvôli liekovým duplicitám je na úrovni 11,35 eur a doplatok pacienta, ak išlo o duplicity, bol na úrovni 1.67 eur.

„Okrem toho, že pacient je klinicky zbytočne liečený duplicitne alebo triplicitne, tak na to dopláca aj finančne, pretože zbytočne platí za lieky doplatky, za ktoré nemusí. Rovnako tak sa na týchto nákladoch podieľa aj zdravotná poisťovňa,“ zdôraznila Snopková.

Aplikácia umožní upozorniť na liekové interakcie

„Pacienti sa najčastejšie obracajú na lekárnikov s konkrétnym problémom, napríklad tráviace problémy. Mnohokrát ani nevedia, že ich problémy môžu byť spôsobené interakciami liekov,“ opísal svoje skúsenosti Norbert Chano, viceprezident lekárnickej komory. Ako ďalej dodal, „druhou z možností je i zvedavosť pacienta, či lieky, ktoré užíva, sú pre neho čo najmenej škodlivé“.

„Práve farmaceut je prvolíniovým konzultantom problematiky liekových interakcií a lekárne sú zdrojom akýchkoľvek informácií o liekoch,“ dodala Snopková.

V prípade záujmu tak môžete na stránke interakcieliekov.sk zadať lieky, ktoré užívate. Okrem toho vyplníte vek, pohlavie a kraj. Zástupcovia lekárnickej komory odporúčajú zadať aj voľnopredajné lieky, aby mohli vyhodnotiť interakciu komplexne.

Po vyplnení sa dozviete, či zadané lieky môžu byť potenciálne pre vás nebezpečné, alebo naopak sú pre vás bezproblémové a môžete ich užívať naďalej.

Je potrebné dodať, že liekové interakcie nie sú vždy nežiaduce. Kombinácie liekov a vzájomné posilňovanie ich účinkov sa využíva v prospech pacienta. Zámerne používané liekové kombinácie sú však premyslené a vyskúšané – na rozdiel od prípadov, keď k vzájomnému ovplyvňovaniu liekov dôjde náhodou.

„Ak je pacientovi predpísaná liečba, v každom prípade ju treba dodržať. Niektoré interakcie sú už pri predpisovaní lieku vyriešené napríklad úpravou dávky, či časového režimu užívania liekov. Práve preto v našej aplikácii nepovieme pacientovi priamy rozsah interakcie, ale celkovú mieru rizika – a pokiaľ je to riziko zvýšené, odporúčame mu návštevu niektorej zo zapojených lekární. Farmaceut bude mať k dispozícii podrobný popis danej interakcie aj s úplnou dokumentáciou,“ doplnil Chano.

Užívateľ aplikácie má totiž možnosť objednať sa do lekárne, ktorá je zapojená do tohto projektu. Na konzultácii mu lekárnik dokáže vysvetliť interakciu a povedať, čoho sa interakcia týka, či je dlhodobého charakteru, alebo je to interakcia skôr krátkodobá.

Ide o bezplatnú službu a v súčasnej dobe je zapojených viac ako 200 lekární, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené po celej republike.

Chano tiež vysvetlil, že lekárnik vo svojom rozhraní vidí podrobne rozpísané všetky interakcie, vie ako s danou interakciou pracovať, vie pacientovi vysvetliť a prípadne pre jeho ošetrujúceho lekára spracovať aj správu, ktorú môže zaniesť svojmu lekárovi. „Lekár na základe tejto správy vie s úpravou medikácie u pacienta buď úplne odstrániť, alebo minimalizovať interakcie,“ dodal Chano.

Zároveň lekárnik v rámci svojho prístupu vidí i potravinové interakcie. 

Farmaceuti sú odborne pripravení

Už počas štúdia sa študenti farmácie vzdelávajú v tom ako pracovať s informáciami o liekoch. „Farmaceuti sú spomedzi všetkých zdravotníckych profesií najviac odborne pripravení vo všetkých oblastiach práce s liekom a vo všetkých hlavných aspektoch týkajúcich sa štruktúry lieku, jeho účinkov, indikácií a výsledku liečby,“ skonštatoval Sukeľ.

„Máme viacero typických interakčných liečiv, s ktorými sa študenti už počas štúdia stretávajú, učia sa. Dokonca niektoré aj pacienti poznajú, ako warfarín či kyselina acetylsalicylová,“ uviedla Snopková. Ako následne upozornila, sú lieky, ktoré sú obľúbené medzi populáciou, či už lieky na bolesť alebo protizápalové lieky, a tým, že si ich pacient môže kúpiť bez lekárskeho predpisu, nadobudne falošný pocit, že sú bezpečné.

„Keď prichádzate do lekárne ako pacient a idete si kúpiť niečo na bolesť, farmaceut vás vie upozorniť, ak ste hypertonik a užívate lieky na zníženie tlaku a kúpite si diklofenak alebo ibuprofén, tak sa vám môže vaša liečba javiť ako neúčinná a lekár vám povie, že vám musí dať silnejšie lieky, pretože vaše lieky vám neúčinkujú. A je to len dôvodom toho, že ste užívali 2-3 týždne diklofenak, lebo vás boleli kríže,“ priblížila Snopková rolu farmaceuta v lekárni.

Prípadne sa do lekárne môže prísť poradiť pacient, ktorý je hypertonik s vredovou chorobou žalúdka, či pacient, ktorý je na onkologickej liečbe, podľa Snopkovej sa farmaceuti už inak pozerajú na takého pacienta a práve vďaka interakčným databázam vedia pacientovi omnoho cielenejšie poradiť ako iba upozornením, že diklofenak môže zmeniť jeho antihypertenzívum.

Zároveň sa niektoré interakcie časom menia. Čo sa považovalo za interakciu napríklad pred 5 rokmi, v súčasnosti sa už nemusí považovať za interakciu, to znamená, preklasifikovala sa závažnosť interakcie. Sukeľ dodal, že i databáza v rámci projektu je pravidelne aktualizovaná.

Úhrada z verejného zdravotného poistenia?

Projektom a získanými dátami chcú lekárnici poukázať i na možnosti, ktoré farmaceuti majú a ktoré sú v niektorých krajinách financované z verejných zdrojov ako hradený výkon.

„Napríklad na požiadavku všeobecného lekára alebo špecialistu pri splnení podmienok pacient, ktorý užíva 6 liekov a zaraďuje sa mu do liečby ďalší liek, aby takúto konzultáciu bola schopná uhradiť zdravotná poisťovňa,“ povedal Sukeľ.

Pripomenul, že zdroje na niektoré duplicitné alebo interagujúce lieky sú vynaložené zbytočne, podobne ako aj financie, ktoré sú dávané na dodatočné riešenie dôsledkov liekových interakcií. „Minimálne 10 % hospitalizácií je spôsobených nežiaducimi dôsledkami liečby,“ podotkol Sukeľ.