Komplexný multidisciplinárny prístup pomôže pacientovi s rakovinou viac ako akýkoľvek jednotlivý liek. Vo štvrtok na tlačovej konferencii to povedal riaditeľ Národného onkologického ústavu (NOÚ) Tomáš Alscher. Zásadný význam multidisciplinárnych tímov potvrdzujú zahraničné dáta aj vlastné údaje NOÚ. Spolu s Onkologickým ústavom svätej Alžbety (OÚSA) a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) spustili pilotný projekt, v rámci ktorého štátna poisťovňa hradí prácu týchto tímov – ide o konzultácie rôznych odborníkov o liečbe pacientov. Zatiaľ budú hradené u dvoch diagnóz – rakovina prsníka a rakovina hrubého čreva a konečníka.

V NOÚ pritom už 15 rokov pôsobí 9 multidisciplinárnych tímov. Až teraz sa to vďaka štátnej poisťovni podarilo dostať aj do úhrady. Alscher vysvetľuje, že ide o pilotnú fázu a zatiaľ to nie je zahrnuté v katalógu zdravotných výkonov. „Chceme však, aby sa to stalo štandardným výkonom na onkologických pracoviskách.“ Apeluje aj na ďalšie zdravotné poisťovne ohľadom úhrady. „Multidiciplinárne semináre pomáhajú významnému počtu pacientov. Pokiaľ ide o karcinóm prsníka, v našom ústave je približne 40 pacientiek týždenne zaradených na prerokovanie multidisciplinárnym tímom. Pri kolorektálnom karcinóme je to približne 50 pacientov týždenne,“ hovorí riaditeľ NOÚ.

{{suvisiace}}

Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových za pridanú hodnotu takéhoto multidisciplinárneho seminára pre pacienta označil skrátenie času od prvých príznakov po začiatok liečby a to, že tím najlepšie nastaví kvalitnú optimálnu liečbu. „Pacient nebude musieť klopať a sám si hľadať špecialistov na rôznych miestach,“ hovorí Jurových.

Mnohí lekári o tom ešte nevedia

Onkologička a primárka prsníkového centra NOÚ Eva Oravcová vedie multidisciplinárne semináre karcinómu prsníka. Vysvetlila, že ide o stretnutie všetkých špecialistov, ktorí sa podieľajú na liečbe a cieľom je určiť optimálnu stratégiu pre každého pacienta. Prípad pacienta a jeho individuálne potreby by mal prísť multidisciplinárnemu tímu (MDT) prezentovať jeho klinický onkológ, ktorý ho na MDT nominoval.

{{gift}}

Súčasťou tímu je okrem klinického onkológa aj rádiológ, chirurg so skúsenosťami v operáciách príslušných orgánov, rádioterapeut, genetik, patológ, psychológ a v neposlednom rade sestra alebo koordinátor, ktorí zabezpečujú koordináciu výstupov pre pacienta. „Ideálne je, keď je tam viac odborníkov z jednej špecializácie, aby to nebol názor jedného, vznikla otvorená diskusia a zvolili optimálnu stratégiu liečby pre konkrétneho pacienta,“ dodala Oravcová s tým, že lekári NOÚ vedia zadávať pacientov na prerokovanie multidisciplinárnym tímom cez svoj informačný systém.

„Fungujeme takto už roky aj keď nám to ešte VšZP neplatila,“ podotkla. Za hlavné výhody okrem skrátenia cesty pacienta označuje to, že tímy zabezpečujú komplexnejší a objektívnejší pohľad. „Medicína nie je matematika. Je veľmi veľa prípadov, ktoré sú hraničné, nejasné alebo komplikované. Je dobré, keď sa takéto prípady preberajú spoločne, vtedy sa minimalizuje chyba lekára,“ hovorí. „Aj ja by som ako pacientka určite chcela, aby o mojej liečbe nerozhodoval jeden lekár, ale takýto tím odborníkov,“ zhodnotila Oravcová.

Multidisciplinárne tímy (MDT) veľmi úzko súvisia s projektom tzv. komplexného onkologického centra - Comprehensive Cancer Centre (CCC), o ktorom hovorila na jar tohto roka na konferencii Vizionári v onkológii projektová koordinátorka Mária Pourová. Jeho cieľom je vytvoriť komplexnú infraštruktúru pre pacientov s nádorovým ochorením, vďaka ktorej budú mať dostupnú včasnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť na jednom mieste. V rámci centier budú pre lepší manažment liečby pôsobiť multidisciplinárne tímy (viac informácií v tomto článku).

Mária Pourová pre ozdravme priblížila, že keď chce lekár pacienta nominovať na MDT, pošle ho do konziliárnej ambulancie NOÚ. „Onkológovia majú telefónne číslo, na ktorom môžu pacienta priamo objednať. Chystáme informačnú kampaň, aby sme propagovali toto číslo medzi lekármi, pretože mnohí o ňom ešte nevedia,“ avizuje. Multidisciplinárne tímy sú podľa nej jednou zo základných súčastí CCC, pretože veľmi veľa akreditačných kritérií pre onkologické centrá sa odvoláva práve na to, akým spôsobom fungujú multidisciplinárne tímy, ako sú centrá schopné merať ich fungovanie a ďalej ich vylepšovať. „Zavádzanie projektu CCC postupuje veľmi dobre. Momentálne sa snažíme zabezpečiť, aby v rovnakej kvalite podľa predpísaných kritérií fungovali MDT pre všetky diagnózy. Nielen pre karcinómy prsníka a hrubého čreva a konečníka, ktoré sú hradené VšZP v rámci pilotného projektu, ale aj ostatné nehradené. Veľmi veľkou súčasťou projektu sú koordinátori starostlivosti, ktorých plánujeme zaviesť do konca roka. Pokračujeme v príprave, aby sme podľa plánu niekedy v roku 2028 získali akreditáciu,“ tvrdí.

O koordinátoroch starostlivosti sme na jar písali v tomto článku. Riaditeľ Národného onkologického ústavu Tomáš Alscher teraz hovorí, že NOÚ ich zavádza ako novinku, ktorú odpozerali z praxe v zahraničí. Koordinátor bude sprevádzať pacienta od prvého kontaktu s nemocnicou. „Pacient príde do ambulancie NOÚ, kde lekár rozhodne, čo sa s ním bude diať – či má ísť ďalej na chirurgiu, k onkológovi alebo potrebuje ďalšie vyšetrenia. Prípadne môže táto ambulancia rovno predkladať pacientov na MDT. Ako náhle lekár rozhodne, čo sa má s pacientom diať, ujíma sa ho koordinátor,“ vysvetľuje Mária Pourová. „Ak lekár povie, že treba doplniť vyšetrenia, koordinátor na ne pacienta objedná, vysvetlí mu, kedy a kam má prísť, ako sa pripraviť a dohliadne na to, aby sa vyšetrenia uskutočnili. Potom opäť nasmeruje pacienta do ambulancie, kde lekár podľa výsledkov rozhodne o ďalšom postupe,“ doplnila.

Urgentným pacientom dokážu starostlivosť urýchliť

Primár oddelenia klinickej onkológie v NOÚ Štefan Pörsök objasnil, že do multidisciplinárnych tímov pre ďalšie onkologické diagnózy, napríklad pre karcinómy tráviaceho traktu, sú prizývaní aj iní špecialisti. „Rozdiel v prizývaní špecialistov u gastrointestinálnych nádorov oproti nádorom prsníka je v tom, že pacienti neraz majú metastázy. Treba nájsť všetky lokality choroby a najlepší manažment,“ povedal. Potvrdil, že štatistiky preukazujú lepšie prežívanie pacientov s metastázami pri takomto multidisciplinárnom manažmente. „Musíme však mať erudovaných ľudí. Výsledky závisia od toho, kto v tej miestnosti sedí,“ zdôraznil. V NOÚ sú podľa neho viacerí odborníci, ktorí sa školili na významných pracoviskách – komplexných onkologických centrách v zahraničí.

„Často je výsledkom multidisciplinárneho seminára to, že máme 2 alebo 3 možnosti. Nakoniec sa rozhodne pacient, čo je preňho najlepšie – často je to najmä o kvalite života,“ hovorí Pörsök. Klinická onkologička Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave Bela Mriňáková si myslí, že multidisciplinárnymi tímami by mali prechádzať všetci pacienti liečení v onkologickom centre. „Kľúčovejšie ako jednotlivé lieky je správne poradie terapeutických modalít a to, že sa pacient dostane k liečbe včas,“ zdôrazňuje význam MDT. V pilotnom programe sa otvorila možnosť mať takéto tímy pre štyri najväčšie onkologické centrá na Slovensku – dve v Bratislave, Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach a Rooseveltovu nemocnicu v Banskej Bystrici. Podľa Mriňákovej nie je možné, aby multidisciplinárne tímy boli v každom okresnom meste, keďže dôležité je, aby v nich boli najlepší odborníci, ktorí majú za sebou istý objem pacientov a teda aj skúseností.

Dostupnosť onkologickej starostlivosti v rôznych častiach Slovenska je veľmi rozdielna, multidisciplinárne tímy však prinášajú veľkú zmenu v tom, že dokážu na základe pacientových záznamov a prezentácie prípadu klinickým onkológom posúdiť pacienta na diaľku a v prípade potreby starostlivosť urýchliť. Definujú, ako rýchlo musí byť pacient liečený alebo operovaný. Projekt MDT zavádza jednoznačnejšie postupy, aby poskytli čo najlepšie rozhodnutia o liečebnom procese. A podľa možností ho odporučia tak, aby mal pacient dostupnú starostlivosť vo svojom regióne.

{{odporucane}}

Mária Pourová hovorí, že tento pilotný projekt bude merať a overovať, či multidisciplinárne tímy doručujú bezpečnosť a kvalitu. Dnes už sú pre MDT vytvorené štandardné postupy: „Sú prísne technokraticky predpísané. Je tam presne definované obsadenie MDT – každý má svojho šéfa, predkladajúcich lekárov, teda ošetrujúcich lekárov konkrétneho pacienta, ktorí vedia o jeho zdravotnom stave, potrebách a preferenciách. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú rádiológovia, ktorí si predtým musia pozrieť všetky snímky. Sú tam predpísaní členovia, bez ktorých sa MDT ani nemôže začať. Každý MDT má aj svojho koordinátora alebo koordinujúcu sestru, ktorí zabezpečujú technickú časť a follow up pre pacienta, aby dostal informáciu, čo sa s ním bude ďalej diať.“

Taktiež je definované, že multidisciplinárne semináre sa musia konať pravidelne každý týždeň. Ošetrujúci lekár pacienta musí o ňom predložiť predpísané informácie a výsledky vyšetrení. Kvalitu multidisciplinárnych tímov merajú konkrétnymi indikátormi. Zatiaľ je ich menej, no postupne sa budú pridávať ďalšie – cieľom je zabezpečenie kvality a bezpečnosti pacienta.

Bude to na Slovensku fungovať?

Pokiaľ ide o projekt CCC, komplexné onkologické centrum v Bratislave bude podľa Pourovej tvoriť 7 partnerov – Národný onkologický ústav, Onkologický ústav svätej Alžbety, detská onkológia v Národnom ústave detských chorôb, Univerzitná nemocnica Bratislava, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied, ktoré zastreší vedeckú a výskumnú časť, a tiež 2 univerzity.

Máme však na vybudovanie CCC na Slovensku dosť kvalitných odborníkov? Ako je to, pokiaľ ide o ich distribúciu? Neodčerpá projekt všetkých špecialistov z regiónov do Bratislavy? Mária Pourová si myslí, že je to len o komunikácii a procesoch: „Aj v regiónoch sú ľudia, ktorí vedia dobre liečiť pacientov. My ako CCC určite chceme zastupovať líderskú úlohu či už v rámci západného alebo aj celého Slovenska. Chceme komunikovať s ambulantným sektorom, pomáhať im nastaviť jasné procesy a naozaj kvalitne liečiť svojich pacientov.“ Zdôraznila, že kvalitných odborníkov onkológov je na Slovensku dostatok.

Predstavme si však situáciu, že človek pochádza napríklad z malej obce na strednom Slovensku a všeobecný lekár pri prehliadke zachytí nejakú anomáliu – ako sa takýto človek včas dostane k onkológovi, následne do špecializovaného centra a na prerokovanie multidisciplinárnym tímom? „Žiaľ, objavujú sa prípady, keď sa k nám pacienti dostávajú neskoro, pretože zbytočne dlho blúdili niekde v systéme. Práve toto má CCC ambíciu v budúcnosti riešiť. Po tom, ako si nastavíme vstupné procesy, ktoré sú práve u karcinómu prsníka a kolorekta už veľmi dobre nastavené,“ povedala pre ozdravme Pourová. „Máme v pláne komunikovať aj s ambulantným sektorom, ktorý predchádza vstupu do nášho ústavu, aby mali jasné inštrukcie a rozhodovacie kritériá – checklisty, aby vedeli, za akých okolností majú pacientov okamžite posielať k nám. A kedy naopak vie pacienta liečiť aj ambulantný onkológ alebo menšia nemocnica v danom okrese,“ priblížila.

Budovanie CCC je na Slovensku nová téma. Z hľadiska náročnosti kritérií, ale aj potreby, je pravdepodobné, že tu vznikne iba jedno komplexné centrum. „Je to novinka pre nás aj pre ministerstvo zdravotníctva a pre vládu. Diskutujeme najmä o tom, ako ho financovať. Pozeráme, ako to funguje v zahraničí,“ hovorí Pourová. V rôznych poistných systémoch v štátoch, kde majú komplexné onkologické centrá, hradia náklady na MDT, koordinátorov zdravotnej starostlivosti a genomické testovanie zdravotné poisťovne. A CCC dostávajú dotáciu zo štátu, ktorá je určená na pokrytie nákladov na to, čo tieto centrá robia navyše oproti iným nemocniciam. „Tiež dostávajú priamu dotáciu na vedu a výskum – bolo by fantastické, keby sme sa k tomu v budúcnosti dopracovali. A dôležité je, aby sme sa na tieto dotácie vedeli spoľahnúť – aby boli pravidelné a mohli sme si robiť na základe nich plány. Predvídateľnosť financovania je veľmi dôležitá,“ uzavrela Pourová.