„V krajine s 5 miliónmi ľudí je málo pravdepodobné, že urobíme taký zásadný výskum,“ poznamenal generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových, „Mali by sme dobre využiť to, čo už bolo vymyslené a pomôcť v tom, čo vieme.“ Od pilotného projektu očakáva najmä to, že jednotliví zdravotnícki aktéri sa budú navzájom počúvať. „Len oproti Česku sme 10 rokov pozadu. Je to hanba,“ tvrdí.

V systéme podľa neho potrebujeme mať predovšetkým jasné štandardizované a certifikované postupy, aby nikto nemohol spochybňovať, na čo sa vynakladajú peniaze. „Dnes sa často hovorí, že ich vynakladáme neefektívne a že zdravotníctvo je čierna diera,“ poznamenal. Dodal, že zlepšenie kvality a dostupnosti onkologickej starostlivosti je pre VšZP kľúčová téma a poisťovňa sa hrdo hlási k projektu CCC, aby mali pacienti zabezpečenú komplexnú liečbu na jednom mieste, včas a bez toho, aby blúdili v zdravotnom systéme.

Nadšenie, peniaze, kontinuita?

Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru a prednosta Urologickej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Vladimír Baláž súhlasí, že aby Slovensko mohlo mať v celej krajine špičkovú komplexnú onkologickú starostlivosť, musí zrealizovať optimalizáciu siete nemocníc. „Máme nadšenie a musíme motivovať víziou, no samozrejme aj peniazmi,“ hovorí.

V Banskej Bystrici už budujú multidisciplinárne tímy pre 8 diagnóz. „Stretávame sa každý týždeň a nadväzujeme spoluprácu s NOÚ,“ priblížil Baláž. Čo sa týka financovania, to podľa neho bude musieť byť viaczdrojové, pretože verejné zdravotné poistenie na to stačiť nebude. Dal príklad z Izraela, kde v Sheba Hospital v meste Ramat Gan vytvorili inovačné centrum. Vyvíjajú rôzne inovácie, z ktorých dostávajú peniaze a vedia ich spätne použiť na pokročilé medicínske postupy.

Pilotný projekt CCC by sa mal spustiť niekedy v lete alebo po lete. Matúš Jurových si myslí, že by sa doň mali zapojiť aj ďalšie zdravotné poisťovne. Vytvorenie komplexného onkologického centra sa spomína aj v Národnom onkologickom programe. Ministerstvo zdravotníctva ešte musí predložiť tento program na schválenie vláde. Štátny tajomník Štofko tvrdí, že by mal byť schválený do konca tohto roka a od roku 2027 sa môže začať s jeho implementáciou. Keďže budúci rok sa majú konať parlamentné voľby, ostáva len želať si, aby aj v tejto oblasti nenastala spomínaná diskontinuita.

Detské onkologické centrá môžu byť vzorom

O úlohách potrebných pre vytvorenie CCC a získanie celoeurópskej akreditácie, sa na Slovensku začalo intenzívne hovoriť ešte v roku 2023 po tom, čo bol podľa štandardov Organizácie európskych onkologických inštitútov/Organisation of European Cancer Institutes (OECI) úspešne akreditovaný Masarykov onkologický ústav v českom Brne. Bratislavský NOÚ spustil svoj akreditačný proces minulý rok. Proces sa deje podľa prísnych kritérií OECI a zahŕňa posúdenie viac ako 85 kvalitatívnych štandardov v 9 oblastiach, vrátane klinického riadenia, multidisciplinárnej starostlivosti, zapojenia pacienta či kvality výskumu.

{{odporucane}}

Prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) Alexandra Kolenová hovorí, že pre spoluprácu v rámci CCC môže byť inšpiráciou práve detská onkológia. NÚDCH má spomedzi slovenských nemocníc najviac pracovísk registrovaných v Európskych referenčných sieťach/European Reference Networks (ERNs). Sú to virtuálne siete, v ktorých sú združení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v rámci Európy. Od roku 2017 v Európe existuje 24 ERS. Zahŕňajú 25 krajín, viac ako 300 nemocníc s 900 vysokošpecializovanými pracoviskami, ktoré pokrývajú všetky hlavné skupiny zriedkavých chorôb. Hemotologicko-onkologická klinika NÚDCH je súčasťou Európskej referenčnej siete PaedCan.

Zdravotníckemu tímu na detskej onkológii v Bratislave sa podarilo výrazne znížiť mortalitu pacientov. Za posledných desať rokov zomrelo o tretinu menej detí ako v minulosti. Percento prežívania pacientov na klinike sa zvýšilo na 85 %. „Detské onkologické centrá v Bratislave, Banskej Bystrici aj Košiciach už spolupracujú. Poskytujeme starostlivosť podľa medzinárodných guidelinov, no je pre nás dôležité aj prepojenie s centrami pre dospelých. Aj preto, aby sme mohli vstupovať do medzinárodných štúdií,“ hovorí Kolenová. Vďaka komunikácii online je podľa nej veľmi ľahká aj spolupráca a výmena skúseností so zahraničnými partnermi. „Máme národný tumor board a ak sme vyčerpali všetky naše možnosti liečby nádorov, dokážeme sa v tumor boardoch spojiť aj s Európu a USA. Napríklad na zasadnutí neuro tumor board je neuonkológ, neurochirurg, patológ, genetik, rádiodiagnostik či rádioterapeut. Mal by tam byť aj fyzioterapet, logopéd a ďalší, ktorí pomáhajú pacientom,“ hovorí s tým, že veľmi dôležité je, aby tieto multidisciplinárne tímy boli hradené zdravotnou poisťovňou.

Kvalitná liečba šetrí peniaze

Námestník pre vedu a výskum NOÚ a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre onkológiu Michal Mego za hlavnú výhodu multidisciplinárnych tímov považuje to, že rozhodnutie o liečbe nerobí jeden lekár, ale tím lekárov, čím sa znižuje chybovosť. Pokiaľ ide o peniaze, Mego tvrdí, že kvalitní lekári a multidisciplinárne tímy v skutočnosti poisťovniam peniaze šetria, pretože sa eliminujú zbytočné vyšetrenia a tým, že liečba začne včas, je lacnejšia. Kolenová pripomenula, že ďalšou výhodou týchto tímov môže byť edukácia mladých odborníkov.

A aké problémy by sa mohli objaviť pri akreditácii NOÚ ako komplexného onkologického centra? Účastníci konferencie pripustili, že niektorí lekári môžu byť zvyknutí na svoj spôsob práce a neochotní robiť zmeny, hoci možno aj zbytočne duplikujú niektoré procesy. Tiež by bola chyba myslieť si, že po získaní akreditácie sa nemocnica nemusí ďalej rozvíjať a spolupracovať s ďalšími partnermi.

Simon Oberst z Organizácie európskych onkologických inštitútov o  regionálnych rozdieloch povedal, že s nimi zápasí s tým každá krajina, no musíme sa učiť navzájom, pretože je neakceptovateľné, aby pacienti dostávali starostlivosť v rôznej kvalite. V špičkových onkologických centrách v Európe je absolútnym základom spolupráca na úrovni pacient-lekár-vedec. Odborníci na konferencii Vizionári spomenuli viaceré celoeurópske projekty v tejto oblasti a tiež spoluprácu s USA.

„Pomáhame budovať inštitúcie na klinický výskum, no na Slovensku je problém aj s dátami. Len v bratislavských nemocniciach tuším používate 3 rôzne informačné systémy,“ podotkol Oberst. Pokiaľ ide o dáta z liečby pacientov v CCC, Organizácia európskych onkologických inštitútov má zatiaľ k dispozícii údaje v Nemecka a sprostredkované aj z USA. „Pacienti liečení v CCC majú asi o 10 percent lepšie prežívanie. Je to najmä vďaka zlepšenej organizácii. Na tých ďalších veciach samozrejme treba pracovať,“ povedal Oberst.

Slovenskému NOÚ a spolupracujúcim inštitúciám môže trvať niekoľko rokov, kým získajú CCC akreditáciu, keďže aj v Cambridge to trvalo 7 alebo 8 rokov.