Kam odviezť pacienta?

Podľa platných predpisov a štandardov pre Záchrannú zdravotnú službu musia posádky vyraziť na miesto zásahu do dvoch minút od prijatia výzvy z operačného strediska. Zákon nestanovuje predpísaný čas dojazdu k pacientovi, keďže to závisí od vzdialenosti a dopravnej situácie. To, či záchranka dodržiava stanovené výjazdové časy, kontroluje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Rovnako kontroluje materiálno-technické zabezpečenie, ale aj personálne zabezpečenie sanitiek a hodnotí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, teda správnosť postupov.

Poskytovatelia ZZS reportujú, že pred urgentnými príjmami bežne musia s pacientmi čakať, pretože tam stojí niekoľko sanitiek. Zákon určuje, že záchranka má pacienta odviezť do najbližšieho zariadenia, ktoré je mu schopné poskytnúť diagnostiku a liečbu. Podľa Pavča a Weincillera môže aj operačné stredisko zasiahnuť do smerovania posádok. Keď vie, že niekde majú príliš veľa pacientov, mohlo by záchranárov nasmerovať do inej blízkej nemocnice. Naráža to však na niekoľko problémov. Chýbajú technické nástroje, ktoré by jasne informovali o naplnenosti urgentných príjmov, nie je na nich nastavená jednotná triáž a niektoré urgenty majú lepšiu organizáciu práce a kapacitu ako iné.

Aby sanitky pred urgentami nemuseli čakať, aktuálne sa do nemocníc zavádza systém Avízo. „Máme za sebou tri kolá rokovania so zástupcami štátnych aj súkromných nemocníc. Náklady sú minimálne. Na fungovanie systému potrebujú len obrazovku a pripojenie na internet. Všetko ostatné zabezpečí operačné stredisko,“ tvrdí Ivanov. Ide o iniciatívu operačného strediska, nie o legislatívny návrh. „Na Slovensku máme 46 urgentov a neviem sľúbiť, že do konca roka to budú mať na všetkých, ale my na operačnom stredisku sme pripravení to tento rok zmanažovať,“ doplnil, že v niektorých nemocniciach sa to z objektívnych dôvodov nestihne, ako napríklad v Nových Zámkoch, kde sa plánuje rekonštrukcia urgentného príjmu.

Konečne merateľné ukazovatele kvality

Na Slovensku chýbajú dáta alebo sa správne nevyužívajú. To sa dá sa aplikovať na akékoľvek služby a roky sa to uvádza ako dôvod ich horšej funkčnosti. Záchranka nie je výnimkou. „Chceli sme naprojektovať cestu pacienta s konkrétnou diagnózou, ale sme jeden z mála európskych štátov, ktorý nemá register nádorov,“ povedal Július Pavčo. Nepracuje sa ani s dostupnými údajmi o mozgových príhodách či polytraumách. Hoci zákon stanovil už v roku 2004 to, že má existovať právny predpis, ktorý bude stanovovať KPIs (key performance indicators) na meranie výkonnosti záchraniek, povinnosť zbierať dáta stanovil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vyhláškou až minulý rok.

Gaston Ivanov vysvetlil, že kľúčové indikátory kvality záchranky sú výjazdové časy, počet opodstatnených podaní na ÚDZS a to, aký starý je vozový park. No nič sa nedá skvalitniť bez peňazí. Prostriedky pre všetky súčasti zdravotníctva odčerpávajú pravidelné valorizácie platov nemocničných lekárov bez ohľadu na ich výkon, ktoré si vybojovali v roku 2022.

Kde sa strácajú peniaze?

Ročný rozpočet operačného strediska ZZS je okolo 30 miliónov eur, pričom za 6 rokov narástol zhruba o tretinu. „Prostriedky na tento rok nie sú dostatočné ani na platy. Samozrejme, sme v kontinuálnej debate s ministerstvom zdravotníctva o dofinancovaní operačného strediska,“ hovorí Ivanov. Nedostatočné financovanie tejto inštitúcie je systémový problém, ktorý existoval už predtým. „V roku 2020 mi deň pred výplatami chýbali 2 milióny eur,“ spomína vtedajší riaditeľ Michal Weinciller, „Spomínam si, ako som pred Vianocami volal s generálnou riaditeľkou na ministerstve zdravotníctva, nech mi pošle peniaze na platy.“

Predseda ÚDZS Michal Palkovič potvrdil, že podobne neutešená je situácia na úrade: „My každý rok máme o milión menej na platy. Máme nejaký plán zmien, ale nevieme, čo sa bude diať v ústavnej starostlivosti.“ Nevie teda ani to, či sa budú dať realizovať.

Výber záchraniek: Súťaž krásy alebo ešte niečo nejasnejšie?

Minister Šaško v januári ohlásil zmenu systému výberu poskytovateľov ZZS a povedal, že čas záchrankových tendrov sa skončil. Záchranky chce presunúť pod urgentné príjmy, avšak žiadne konkrétne kroky či ďalšie informácie zatiaľ nepredstavil. Nie je jasné ani to, čo sa vďaka zmenám má zlepšiť pre pacienta.

„Systém 20 rokov funguje kvalitne a tým, že to ideme meniť, ideme do väčšieho rizika,“ myslí si Július Pavčo. „Nemáme sa čoho chytiť a ak to celé prejde, najlepšia možnosť je, že to bude tak ako dnes,“ dodal Gaston Ivanov. Podľa Michala Weincillera konferencia Vizionári aj ďalšie podobné debaty ukázali, že záchranka má dôležitejšie problémy, ktoré treba riešiť. Všetci traja predpokladajú, že do parlamentných volieb v roku 2027 sa aj tak nič nezmení.

‍Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal v súvislosti s minuloročným záchrankovým tendrom na Správnom súde 32 žalôb. Zopár ich podali aj uchádzači o prevádzku bodov záchraniek. Šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva Matej Bobovník trvá na tom, že tender bol právoplatne zrušený zákonným spôsobom.

„Keď bol zákonne zrušený, prečo sa teda neurobil nový tender, v ktorom by sa opravili chyby toho predchádzajúceho?“ opýtal sa na konferencii poslanec Národnej rady SR Tomáš Szalay (SaS). „V ňom by sa mali určiť objektívne kritériá výberu, napríklad cena alebo počet pochybení, ktoré mali v minulosti jednotliví poskytovatelia,“ dodal. Tendre stále čelia kritike, že sú netransparentné. Podľa Szalaya práve preto, lebo sa v nich nezhodnocujú predchádzajúce skúsenosti a nikto neurčil merateľné indikátory kvality, na základe ktorých sa poskytovatelia vyberajú. Potom tendre označujú ako „súťaže krásy“.

O reforme, ktorá má záchranky presunúť pod urgentné príjmy, Szalay tvrdí, že stále nikto nerozumie, prečo je vlastne potrebná. „V zákone je stále napísané, že záchranky sa majú vyberať cez tender, respektíve verejné obstarávanie a zatiaľ sa vedie len hromada rečí o zmenách,“ povedal. Minister zdravotníctva prisľúbil, že do mesiaca predstaví konkrétne kroky, týkajúce sa týchto zmien.

Vyšachujú niektorých poskytovateľov?

Od ľudí zo sektora počuť aj obavy, že nemocnice budú z peňazí určených na ZZS financovať prevádzku svojich stratových oddelení alebo iné výdavky a tak nepôjdu na rozvoj záchrannej služby. Podľa Bobovníka z ministerstva zdravotníctva sa to dá riešiť stanovením samostatných účtovných okruhov. Poslanec Szalay si myslí, že aj keby to bolo zahrnuté v zákone, nebude sa to dodržiavať. „Nemocnice si budú záchranky outsourcovať cez tretiu stranu a nič sa nezmení. ZZS zasa budú prevádzkovať štátne záchranky, Penta a Agel. Akurát vyšachujú poskytovateľov ako RZP a ZaMED, pretože tí nemajú žiadnu nemocnicu,“ predpovedal Szalay.

{{odporucane}}

Predseda úradu pre dohľad Michal Palkovič, ktorý bol v úradníckej vláde ministrom zdravotníctva, tvrdí, že na to, aby sa naozaj skvalitnilo poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, je potrebné diverzifikovať rôzne typy urgentných príjmov, zreformovať operačné stredisko tak, aby to bol funkčný celok a určite nevyberať poskytovateľov formou verejného obstarávania. „Úrad podal ústavnú sťažnosť voči tomuto návrhu. Myslíme si, že systémom, ktorý sme mali doteraz, sa dá výber urobiť správne a transparentne, keď budú splnené isté podmienky,“ zhodnotil.

Prečo nechcú záchranári patriť pod urgenty?

V ďalšom diskusnom paneli zástupcovia viacerých poskytovateľov ZZS, konkrétne Agel Merea, Penta Hospitals Slovensko, RZP a Žilinského samosprávneho kraja, ktorý prevádzkuje niektoré body záchraniek, potvrdili, že o pripravovaných zmenách a prípadnom presunutí záchraniek pod urgentné príjmy dosiaľ nemajú žiadne informácie. Nikto z nich nebol na žiadnom stretnutí so zástupcami ministerstva zdravotníctva, hoci minister tvrdí, že komunikuje s ľuďmi z praxe. „Problém je, že od začiatku sa nebavíme o pacientovi a o tom, čo máme zlepšiť alebo napraviť v starostlivosti oňho,“ pripomenul riaditeľ RZP Michal Bahelka.

Záchranári odoslali ministerstvu zdravotníctva aj petíciu, v ktorej sa vyjadrili, že nechcú patriť pod urgentné príjmy. Za mesiac ju podpísalo takmer 1 900 ľudí. Lekár urgentného príjmu nemocnice Penta Hospitals Galanta Jozef Fatrsík povedal: „Nečudujem sa im, lebo nevedia, čo ich čaká. Tak ako my nevieme, čo to presne bude znamenať.“

Ak by sa mali záchranky naozaj presunúť pod urgentné príjmy, podľa poskytovateľov ZZS to nesmie byť bez garancií pre záchranárov, aby sa im rapídne nezmenili podmienky, ani bez merania kvality. Spomenuli aj, že by to nemalo byť bez skutočného dôvodu. Ten je ale stále nejasný.

A ako sa podľa poskytovateľov musí zlepšiť operačné stredisko? Volajú práve po implementácii systému Avízo, dobrej vzájomnej spolupráci a kvalitnej spätnej väzbe.