/* JS */
15.02.2026

Pekarčíková podporuje návrat záchraniek k nemocniciam, no priznáva: nevieme, čo sa zlepší pre pacienta

Zrušený tender na záchranky zanechal v systéme chaos a neistotu. Silvia Pekarčíková otvorene hovorí o netransparentnom procese, dopadoch na nemocnice aj o tom, prečo návrat záchraniek k nemocniciam dáva zmysel.

Počas tlačovky stála za ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, jeho zámer, aby ZZS prešli pod urgenty, podporuje.
Odporúčame

Téma záchraniek a zrušeného tendra na prevádzkovanie staníc ZZS patrí v posledných mesiacoch k najdiskutovanejším otázkam slovenského zdravotníctva. Nejasné rozhodnutia, chýbajúca transparentnosť a neistota poskytovateľov vytvorili prostredie, v ktorom sa prelínajú odborné argumenty, politické kroky aj regionálne záujmy.  

Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja, patrí medzi tých, ktorí na problémy tendra upozorňovali už roky. V rozhovore otvorene hovorí o chaotickom procese, o dopadoch na nemocnice aj o tom, prečo považuje návrat záchraniek k nemocniciam za logický krok – hoci zatiaľ bez jasného legislatívneho rámca.

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

🚑 Chaotický a netransparentný tender – proces bol podľa nej zle pripravený a stále neukončený.

❓ Nejasné zrušenie tendra – nemocnice nedostali oficiálne rozhodnutia a peniaze ostali viazané.

📄 Chýbajúce informácie od ministerstva – kraj nedostal kľúč prideľovania bodov ani odpovede.

🏥 Záchranky pri nemocniciach dávajú logiku – prepojenie urgentov a ZZS považuje za správne.

💸 Podfinancované urgentné príjmy – nemocnice nemajú zdroje na ich plnohodnotnú prevádzku.

📈 Záchranky ako zisková komodita – segment je atraktívny, čo vyvoláva boj o prevádzku.

⚠️ Obavy z riadenia štátnymi nemocnicami – záchranári sa boja zadlžených zariadení.

🧩 Ministerstvo chce nový systém, no detaily chýbajú – existuje len rámcový zámer.

👤 Pacient by zmeny nemal pocítiť – cieľom je zachovať dostupnú a kvalitnú starostlivosť.

🤝 Kraj chce byť pri tvorbe legislatívy – očakáva aktívne zapojenie do prípravy zákona.

Je to pár mesiacov od zrušenia či nezrušenia záchrankového tendra. Ako hodnotíte celý proces od vypísania tendra až po jeho zrušenie?

Celý tender je v zásade nešťastným riešením. Minimálne od roku 2018 upozorňujem na to, že toto nie je správna cesta pri výberovom konaní na také kľúčové veci, ktoré tvoria kritickú infraštruktúru v krajine. Na jednej strane akceptujem niektoré Zajacove reformy, ale práve toto bolo nešťastím, ktoré Zajacova reforma spôsobila, že sa roztrieštila sila pôsobnosti štátu nad kritickou infraštruktúrou.

Týka sa to záchraniek a spôsobu, akým sa vyberali. Ide o tender, ktorý je z môjho pohľadu stále neukončený a nerozhodnutý. Minister síce hovorí, že ho zrušil, no reálne vieme, že zrušenie takéhoto tendra je komplikované kvôli nároku tých, ktorí boli v tendri nejakým spôsobom vybraní.

Do tendra ste sa zapojili aj vy. Žalujete ministerstvo? Maroš Žilinka podal 32 žalôb a ďalšie žaloby podali istí poskytovatelia – ďalšie 4 firmy.

Zatiaľ nie. Dostali sme vyjadrenie, že tender bol zrušený. Ak by nám povedali, že sme boli neúspešní, a také rozhodnutie sme reálne nedostali. Vinkuláciu sme si žiadali vrátiť, na základe zrušeného tendra, k čomu došlo. Nemocnice, ktoré sa do tendra zapojili, by mali dostať oficiálne stanovisko, že tender bol zrušený.

Prečo ste teda nepodali správnu žalobu ako iné spoločnosti?

Lebo sme stanovisko – rozhodnutie o neúspešnosti nedostali. Dostali sme do nemocníc stanovisko o pozastavení konania. Preto sme žalobu nedávali. Čakáme, čo bude ďalej (čo bude nasledovať), keďže minister tender zrušil. Naďalej prevádzkujeme RLP v Liptovskom Mikuláši a RZP v Trstenej, na základe poverenia.

Pribudli vám aj nejaké nové body?

Otvárali napríklad ZZS Skalité. Na otvorenie ma nepozvali a teda reálne ani nemám oficiálnu informáciu, ktorá entita je tam etablovaná.

Opakovane sa pýtam ministerstva na kľúč, podľa ktorého sú prideľované nové a staré body, no neposkytli mi ho. Poznáte ho vy?

Neviem, ja som sa na to ministerstva tiež pýtala - možno nie dôrazne písomne - a teda som bez odpovede. Tým, že sme orgán, ktorý de facto v kraji riadi zdravotníctvo, mali by sme túto informáciu dostať, aby sme obyvateľstvu deklarovali „lepšiu“ alebo skôr „zmenenú“ dostupnosť.

Ako ste vnímali celé dianie okolo tendra?

Ešte predtým, ako sa začalo hovoriť o bodoch pre nové záchranky, respektíve o reforme, som apelovala na to, aby boli podmienky tendra nastavené transparentne, zodpovedne a tak, aby prioritizovali reálne potreby regiónov. To znamená, nemocnice boli prioritizované a mali možnosť mať vyšší podiel bodového hodnotenia, čím by sme docielili ich významnosť pre kontinuálne zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a efektívne využívanie ľudských zdrojov.

Dôležité však zostáva pripomenúť, že ambície etablovať záchranky k urgentom je z môjho pohľadu logická a správna, avšak netreba opomenúť stav, že urgenty, podotýkam tých 43 I. typu a 4 II. typu, nedostávajú dostatočný príjem (paušál) natoľko, aby vedeli zabezpečiť potreby pre riadne fungovanie urgentných príjmov ako organizačnej zložky v nemocnici, alias oddelenie. To sú argumenty pre tých, ktorí tvrdia, že nemocnice nemajú kvalitne zabezpečené fungovanie urgentných príjmov. Ale to stojí za širšiu debatu na danú tému.

Čiže zastávate podobný názor ako Tomáš Szalay, že existujúci poskytovatelia mali mať určitú výhodu?

Nie existujúci poskytovatelia. V tomto prípade stále zastávam teóriu o poskytovateľoch prioritne kritickej infraštruktúry štátu a subjektoch hospodárskej mobilizácie, t.j. v nemocniciach. Urgentný príjem by mal mať vo svojej blízkosti stanice RLP a RZP, aby komunikácia medzi týmito záchrannými zložkami prebiehala plynule.

Naši zamestnanci napríklad fungujú vo „verejnom“ systéme a nemám vedomosť, že by boli výrazne podhodnotení alebo znevýhodnení. Očakávala som, a vopred som na to upozorňovala, že by bolo fajn, keby to výberové konanie bolo pripravené dostatočne včas a s transparentnými podmienkami. Oznamovala som, že áno, krajské nemocnice majú záujem ísť znova do výberového konania, no výsledkom je fiasko pre celú krajinu, a nielen ŽSK.

{{suvisiace}}

O koľko bodov ste sa uchádzali?

Uchádzali sme sa o cca 6 bodov a všetko sa odvíjalo od výšky potrebnej na vinkuláciu a možnosti MTZ zabezpečenia. Pri tak nepredvídateľnom výberovom konaní, netransparentnosti a rizikách z neúspešnosti sme si nedovolili ísť do vyššieho počtu bodov. Dokonca sme boli nútení na záver zrušiť verejne obstarané sanitky po vyhlásení prerušeného tendra.

Čo sa týmto návrhom zlepší?

Ja tvrdím, že nejde o to, ako sa má zlepšiť niečo, čo funguje. Teoreticky aj prakticky funguje nejakým spôsobom, či je lepší alebo horší, ukazuje prax, ktorá je skutočne rôzna. Ak sa to vráti späť, čo sa zmení? Len názov poskytovateľa a prevádzkovateľa.

Moja otázka znie: prečo je zrazu takýto boj o prevádzkovanie záchraniek? Podľa informácií, ktoré sú teraz zverejňované, je to jeden z mála ziskových segmentov v zdravotníctve. Všetko, čo bolo ziskové, bolo v minulosti outsourcované - či už laboratóriá alebo rádiológia. My sme si v našich nemocniciach tieto subjekty ponechali a nebyť tendra z minulosti, ponechali by sme si aj záchranky. Rovnaká situácia je teraz so záchrankami. Zrazu sú zaujímavou komoditou v rámci zdravotníctva.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov

Prístup ku všetkým článkom v denníku OZDRAVME.SK

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov

Prístup ku všetkým článkom v denníku OZDRAVME.SK

Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.

Platený obsah
(viditelné iba v admine)

Celý život som v zdravotníctve, pracovala som v nemocnici a dovtedy si nepamätám, že by bol o záchranky takýto extrémny boj. Boli prirodzenou súčasťou nemocnice podľa spádu a pomáhali organizácii práce. Personál bol v gescii oddelení ARO (t.č. OAIM) a primár koordinoval prácu ZZS, lekári boli súčasťou tímu OAIM, ZSS a iných pohotovostných tímov, záchranári detto a teda funkčnosť systému, ich prepojenie a koordinácia plnila aj vzdelávaciu, odbornú a kvalitatívnu úroveň. Čiže z tejto strany som zástanca toho, aby štát zabezpečil bezpečnú kritickú infraštruktúru. Tak, ako majú nemocnice v čase krízy povinnosť plniť základné úlohy. Som presvedčená, že záchranky majú byť súčasťou prepojenia medzi ústavnou zdravotnou starostlivosťou a terénom.

{{odporucane}}

Rada by som ale vedela, čoho sa záchranári obávajú. Počula som argumenty, že manažment nemocníc nefunguje správne alebo že peniaze určené pre záchranárov (alebo záchranky) pôjdu na iné veci. Toto sú podľa mňa slabé argumenty, pretože všetko sa dá nastaviť v legislatíve, vrátane vzdelávania. Obhajoba, že súkromné majú skvelé simulačné centrá, povinné školenia a iné, pokojne zavedieme aj u nás povinnosť. Rovnako radi zafinancujeme zamestnancom vzdelávanie v špičkových simulačných a tréningových centrách, ktoré máme na SVK vybudované.

Apropo, v našich ZZS majú všetci zdravotnícki zamestnanci finančné dotácie na podporu vzdelávania, a teda aj možnosť bez povinnosti sa vzdelávať a nebyť limitovaní zdrojmi. Otázkou zostáva, v akom rozsahu to využívajú.

Ale čo sa teda zlepší? Na čo sa môžeme tešiť? Rozumiem ekonomickému argumentu nemocníc, že záchranky sú pre ne výhodné.

Sú tu dve veci. Prvou je stabilita postavenia a nastavenia urgentných príjmov v nemocniciach a rovnako tak personálu. Keď ho máte stabilný a dlhodobý, môžete s ním pracovať systematicky. Lekár môže súčasne pracovať v nemocnici aj na záchranke, čím si vytvára silný pracovný background.

Druhou vecou je, samozrejme, aj ekonomická stránka zisku, ktorý sú povinné naše OvZP investovať späť do nemocníc. Z pohľadu krajského riešenia je to dôležité pre rozvoj a fungovanie. V našich nemocniciach je základom vyrovnané hospodárenie, to znamená, čo zarobia, investujú späť do nemocnice - konkrétne do ľudí, vybavenia a prevádzky.

Záchranári nehovoria, že sa boja Žilinského kraja. Primárne hovoria, že sa obávajú zadlžených štátnych nemocníc, ktoré sú, okrem iného, najväčšími dlžníkmi v Sociálnej poisťovni

Áno, je problém, že štátne nemocnice sú zadlžené a naše sa boria s nedostatočným a nespravodlivým financovaním aj tento rok. No v čom sa situácia zmení? Veď teraz skoro všade de facto prevádzkujú záchranky stopercentné dcéry ministerstva zdravotníctva - teda bratislavská a košická záchranka, ktoré síce tvoria zisk, ale nebude to tým, že vedia lepšie riadiť, ale je lepšie nastavené financovanie, a to je základ.

Bratislavská a košická záchranka však odvody platia.

Správne. A pokiaľ mám dobrú informáciu, tak štátne nemocnice budú asi omnoho viac chcieť, aby im záchranku prevádzkovali títo štátni poskytovatelia. Tým pádom nemusia pracovať na zabezpečení a prevádzke záchranky priamo nemocnice, ale budú mať tento servis zabezpečený, tak povediac bez roboty.

Áno, Žilinský kraj to bude mať o to náročnejšie, že budeme musieť obnoviť túto kritickú infraštruktúru, teda záchranku pri nemocniciach ŽSK, ktorá tam v minulosti fungovala a niekde ešte stále funguje. Tam, kde máme stanicu RLP, budeme musieť pridať RZP a podobne. V tomto sme na tom horšie ako napríklad štát, ktorý si de facto len nakontrahuje svoju dcéru. Súkromné nemocnice si zasa nakontrahujú tretí subjekt, ktorý by mali v rámci súťaže vytendrovať, ale to si tiež neviem predstaviť, čo budú tie kritériá výberu.

Tak ministerstvo hovorí, že tam má byť tender?

Ale len pre tretí subjekt, pokiaľ viem. Celý zákon však ešte nie je ani nadizajnovaný a tak nehodnotiteľný.

Dáva logiku, že rušíme jeden tender, aby sme namiesto neho mohli urobiť 35 tendrov?

Ja osobne neviem. Naozaj nikto z nás ešte nevidel žiadny konkrétny návrh ministerstva zdravotníctva.

Ale vy ste stáli na tlačovej konferencii, čím ste tieto kroky legitimizovali.

Nám prezentovali zámer ministerstva zdravotníctva etablovať záchranky pri nemocniciach. Toto bolo prezentované asociáciám nemocníc aj nám ako vyšším územným celkom. Akceptovali sme ho, pretože zámer prevádzkovať záchranku pri nemocniciach, alebo teda v tomto prípade ministerský zámer etablovať to v nemocniciach, je z logického, praktického aj organizačného hľadiska v poriadku.

Avšak, ako to bude pripravené, to stále nemáme. Ak majú na ministerstve nejakú predstavu, tak ju musia povedať a rozvinúť. Zatiaľ boli ministrom prezentované len tie tri formy: prevádzku  vlastnou nemocnicou, outsourcing alebo štátnu záchranku – stopercentnou dcérou ministerstva. Viac informácií sme nedostali.

Čo sa týmto celým zlepší pre pacienta?

Neviem, čo sa zlepší. Myslím si, že pacient by tieto zmeny nemal pocítiť a ani sa nimi reálne zaoberať. On chce, aby pre neho prišla záchranka - kvalitne vybavená a s odborne zdatným personálom, ktorý ho dovezie do zdravotníckeho zariadenia, kde mu poskytnú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. A to rovnako za účasti kvalitne funkčného operačného strediska na úrovni regiónu, v ktorom žije. Podľa môjho názoru chce minister upratať to, že pôvodný tender nebol pripravený dobre a celé netransparentné tendrovanie nemá racionálny základ.

Ale ten tender predsa robil minister. Štát robí legislatívu, štát zostavil komisiu, štát poveril operačné stredisko. Štát vypísal tender, štát zrušil tender. Nevieme, či zákonne, alebo nezákonne. A toto je akože riešenie?

To je otázka na nich, aby sa vyjadrili, prečo idú robiť zmenu zákona a či len nevedia opraviť tender a to zákonne.

Myslíte si, že ho chcú opraviť?

Ja si myslím, že touto zmenou chcú dosiahnuť iné nastavenie systému, než aké bolo doteraz. Ako hovorím, výhrady k tomu mám už od roku 2018. Stále je to nedostatočne transparentné a neprehľadné. Keby ho boli opravili predtým a výberovému konaniu sa venovali seriózne, možno by to dopadlo inak.

Kritika je založená aj na tom, že doteraz museli aj skupiny Penta a AGEL súťažiť, aspoň formálne uspieť a vyhrať. Teraz už nemusia ani len súťažiť. AGEL má svoje záchranky a aj Penta si môže vytvoriť svoje a prideliť si ich k nemocniciam. Čo na to hovoríte?

Áno, to je pravda. No ak ministerstvo uvažovalo o takejto zmene zákona, zrejme muselo počítať s tým, že takéto niečo sa udeje. A teda sa musia s tým aj vysporiadať.

Prizvalo vás ministerstvo k tvorbe tohto zámeru, alebo ste zatiaľ len pasívnym pozorovateľom?

Budem hovoriť za seba: dostala som pozvánku na stretnutie, kde nám prezentovali takýto zámer s tým, že budeme prizvaní na ďalšiu diskusiu. Povedala som si, OK, po problémoch s tendrom majú zámer vytvoriť niečo nové, čo systém stransparentní a hlavne zabezpečí, že záchranky pôjdu zásadne k nemocniciam. Zámer vrátiť nemocniciam záchranky nie je zlý. Šírime to ďalej, keďže sme o to mali aj v minulosti, máme a aj záujem pretrváva do budúcnosti. Základom je vrátiť záchranku do regiónu. Ako som už apelovala na ministra, očakávam, že budeme prizvaní k tvorbe legislatívy (alebo návrhu) a možnosti pripomienkovať ich legislatívny zámer.

Ďalšie články z kategórie

Kardiologička Kristína Hudecová
Datum pripnutia - sluzi na logiku zobrazenia ikonky pinu
13.02.2026

Môžem mať naozaj „zlomené srdce“? Odpovedá kardiologička

Láska, blízkosť a motýliky v bruchu. Láska dokáže povzniesť, ale aj bolieť. A niekedy to nie je len metafora – zlomené srdce môže mať aj reálny medicínsky rozmer. Počuli ste už o takotsubo?

primár klinickej a radiačnej onkológie Nemocnice AGEL Komárno Pavel Demeter
Datum pripnutia - sluzi na logiku zobrazenia ikonky pinu
03.02.2026

Kľúčom k vyliečeniu rakoviny zostáva včasná diagnostika a moderná liečba

‍Každoročne si 4. februára pod záštitou Medzinárodnej únie boja proti rakovine (UICC) pripomíname Svetový deň boja proti rakovine. Toto celosvetové podujatie kladie dôraz na prevenciu, osvetu a dôležitosť zdravého životného štýlu, ktoré môžu zachrániť tisíce životov. Napriek pokrokom v medicíne zostáva rakovina jednou z najväčších výziev moderného zdravotníctva.

Datum pripnutia - sluzi na logiku zobrazenia ikonky pinu
04.12.2025

Reakcia riaditeľov úspešných nemocníc v ankete INEKO Nemocnica roka

Think-tank INEKO aj tento rok zverejnil výsledky ankety Nemocnica roka. Tradičný hegemóni peletónu v dvoch kategóriách obhájili prvenstvo. Vypočujte si rozhovory s víťazmi ankety