Dobrovodský: Problém poplatkov v zdravotníctve nie je len otázkou nejasnej právnej úpravy, ale aj otázkou účinnosti dozoru
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský predložil v pondelok 27. apríla 2026 Národnej rade SR mimoriadnu správu, v ktorej upozorňuje na závažné systémové nedostatky v oblasti poplatkov v zdravotníctve.
Zistenia podľa Dobrovodského nasvedčujú porušovaniu základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa čl. 40 Ústavy SR.
Správa vychádza z prieskumu realizovaného z iniciatívy ombudsmana a z podnetov pacientov, ktoré poukazujú na nedostatky právnej úpravy, ako aj jej uplatňovania v praxi.
Od mimoriadnej správy si ombudsman sľubuje aktivitu parlamentu a regulačné kroky ministerstva zdravotníctva, predovšetkým v oblasti výberu poplatkov v ambulantnej starostlivosti.
{{suvisiace}}
(Ne)zdaňovanie poplatkov
Na tlačovej besede koncom apríla Dobrovodský uviedol, že problém poplatkov v ambulanciách už nie je len otázkou etiky či prístupu k starostlivosti, ale stal sa vážnym systémovým a fiškálnym problémom.
Vyššie územné celky informovali ombudsmana o prípadoch, kedy pri kontrole v ambulanciách zistili ilegálny výber poplatkov bez vystavenia daňového dokladu.
„V každej prevádzke máme poučenie, že doklad vám musia vystaviť okamžite. Vyššie územné celky sa pýtajú, ako je to s plnením daňovej povinnosti lekárov. Podľa odhadu ministerstva zdravotníctva sa ročne vyberie 400 miliónov eur. To bol však údaj spred troch rokov a táto suma má stúpajúcu tendenciu,“ uviedol Dobrovodský.
Ombudsman sa pýtal,čo štát robí s podnetmi od VÚC o podozrivých poplatkoch. Naznačil, že v čase konsolidácie verejných financií by sa mal štát zaujímať o to, či sú tieto stovky miliónov eur riadne zdanené.
{{gift}}
V nadväznosti na prieskum k mimoriadnej správe požiadal ombudsman o súčinnosť aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zaujímali ho informácie o konaní finančnej správy po oznámení samosprávneho kraja o podozrení na nezdanenie príjmu. Verejný ochranca práv sa pýtal aj na to, ako štát doteraz monitoroval riziko možnej straty verejných príjmov v dôsledku nezdaňovania poplatkov vyberaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od pacientov.
Reakcia finančnej správy potvrdzuje systémový problém
Finančné riaditeľstvo SR do uzávierky mimoriadnej správy na žiadosť nereagovalo. Dobrovodský preto 21. apríla 2026 zaslal urgenciu, na ktorú finančná správa odpovedala o týždeň neskôr. Podľa ombudsmana toto stanovisko potvrdzuje vážne limity štátu pri kontrole hotovostných platieb, ktoré poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyberajú od pacientov.
Finančná správa SR uviedla, že podnety na možné neevidovanie alebo nezdanenie poplatkov preveruje tak od fyzických osôb, ako aj od samosprávnych krajov. Zároveň však priznala, že vzhľadom na špecifiká zdravotnej starostlivosti nepovažuje miestne zisťovanie vo väčšine prípadov za reálne vykonateľné. Ako dôvody uvádza najmä naviazanie služby na konkrétny zdravotný stav pacienta, dlhý časový odstup medzi objednaním a vyšetrením, absenciu odporúčania od všeobecného lekára, ale aj nemožnosť zabezpečiť prítomnosť dvoch pracovníkov finančnej správy priamo v ambulancii.
{{odporucane}}
Ak kontrolný orgán sám konštatuje, že zdaňovanie poplatkov v ambulanciách dokáže preverovať len veľmi obmedzene, podľa Dobrovodského ide o vážny signál. „Pacient nemôže zostať jediným nositeľom dôkazného bremena v systéme, ktorý má chrániť jeho základné právo,“ zdôraznil ombudsman.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Otázka účinnosti dozoru
Vo svojom stanovisku VOP zverejnil, že z dostupných údajov vyplýva, že Finančná správa SR evidovala v roku 2025 celkovo 35 podnetov na nezdanenie poplatkov. Kontrolu evidencie tržieb však vykonala len u piatich poskytovateľov, pričom v troch prípadoch odhalila porušenie zákona. Okrem týchto podnetov zrealizovala v danom roku ešte tri kontroly, z toho v jednom prípade so zisteným porušením zákona.
Štatistiky za obdobie rokov 2020 až 2025 ukazujú, že finančná správa vykonala spolu 51 miestnych zisťovaní, ktoré odhalili 22 porušení zákona. Zaujímavé však je, že všetky tieto zistenia pochádzali z kontrolnej akcie v roku 2020, ktorá bola zameraná na povinnosť používať pokladnicu e-kasa.
Dobrovodský v tejto súvislosti upozornil, že finančná správa doposiaľ nevykonávala špecifickú analýzu nezdaňovania poplatkov vyberaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od pacientov a nevypracovala ani osobitné metodické usmernenie pre kontrolu podnikateľov v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Tieto zistenia podľa ombudsmana zapadajú do širšieho obrazu, ktorý vykresľuje mimoriadna správa. „Problém poplatkov v zdravotníctve nie je len otázkou nejasnej právnej úpravy, ale aj otázkou účinnosti dozoru. Ak kontrolné mechanizmy nedokážu efektívne zachytiť a preveriť podozrenia z neoprávnených platieb, ochrana základného práva zostáva formálna,“ upozornil.
Podotkol tiež, že podľa stanoviska Finančnej správy SR podnet občana sám o sebe nepredstavuje doklad ani informáciu evidovanú v systéme e-kasa. Z tohto dôvodu ho nemožno priamo využiť ako dôkaz pri kontrole poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Takýto výklad podľa verejného ochrancu práv ešte viac oslabuje postavenie pacienta.
Z uvedených dôvodov je podľa Dobrovodského nevyhnutné, aby sa parlament, vláda a príslušné orgány začali otázkou poplatkov v zdravotníctve zaoberať systémovo. „Potrebné je nielen spresniť právnu úpravu, ale aj posilniť výkon dozoru, zjednotiť metodiku kontrolných orgánov a vytvoriť mechanizmy, ktoré budú schopné účinne chrániť pacienta pred neoprávnenými platbami,“ uzavrel.
O týchto zisteniach bude Dobrovodský dodatočne informovať Národnú radu SR aj ministra financií.
Prídu riešenia na jeseň?
Krátko po oznámení, že mimoriadna správa smeruje do finále, prebehlo stretnutie s vedením rezortu zdravotníctva. „Stretli sme sa s pánom ministrom aj oboma štátnymi tajomníkmi,“ uviedol Dobrovodský.
„Štátny tajomník Michal Štofko, ktorý má poplatky v kompetencii, nás informoval, že začiatkom jesene predstavia legislatívne aj nelegislatívne riešenia. Tie sa týkajú prehodnotenia výšky úhrad za zdravotnú starostlivosť,“ doplnil verejný ochranca práv.
S tým, že odporúčania VOP sa do veľkej miery stretnú s plánovanou aktivitou ministerstva.
„Naše zistenia ukázali, že právo je napísané vágne a mám podozrenie, že to štátu dlhodobo desiatky rokov vyhovovalo, – taká sivá zóna, v ktorej boli všetci spokojní. Štát nemusel viac vynaložiť na zdravotnú starostlivosť, aj poisťovne sú do určitej miery spokojné, aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je spokojný, veď má príjem. Jediný, kto dopláca na právnu neistotu, je pacient, lebo je vo veľkej neistote a ťahá za kratší koniec,“ zhrnul ombudsman.
Kritika systému, nie lekárov
Ombudsman jasne deklaruje, že si váži prácu lekárov a prieskum nie je „honom na čarodejnice“. Problémom je štát ako regulátor, ktorý nastavil pravidlá tak nejasne, že v systéme vzniklo „bezprávne prostredie“.
Dobrovodský tiež uviedol, že sa potvrdzuje, že vyberanie poplatkov, ktoré nemajú ukotvenie v zákone, má efekt na odkladanie alebo nevyužitie preventívnych prehliadok. Podľa neho, ak to takto bude pokračovať ďalej, ľudia budú mať strach nie pred zákrokom samotným, ale z toho, že to bude bolieť rodinný rozpočet.
