Vírus SARS-CoV-2 stále mutuje. Avšak nové varianty nevznikajú čoraz rýchlejšie, i keď je pravda, že v poslednej dobe variantov vírusu pribudlo. Hovorí v rozhovore pre ozdravme profesor Roman Prymula.

„Momentálne máme mutáciu, ktorá má zvyčajne ľahší priebeh ochorenia. Tzv. dlhý covid je pri omicrone menej častý, ako tomu bolo pri delte. Covid tu s nami však stále je a trúfam si povedať, že i veľmi dlho bude. Prajme si však, aby covid nezmutoval do závažnejšieho variantu, ktorý by nás mohol ohrozovať i klinicky,“ uviedol profesor.  

V rozhovore sa dočítate:

• o tom, že pandémiu na Slovensku vyšetruje antivaxer a konšpirátor
• či existuje covid
• čo sa dá urobiť s tým, aby sme presvedčili ľudí o tom, že očkovanie má zmysel
• prečo začali ľudia veriť konšpirátorom namiesto vedcom
• ako sa zmenil vírus covidu
• aká je šanca, že by vírus covid-19 opätovne zmutoval do takej podoby, že by sa zopakoval scenár z rokov 2020-2021
• aká je budúcnosť covidu-19
• ako sa vyvíjali vakcíny proti covidu-19
• o tom, ako často by sme sa mali očkovať
• či zlepšila sa medikamentózna liečba covidu-19
• o výskume možnosti vakcinácie proti HIV vírusu

Zrejme aspoň trochu sledujete dianie aj na Slovensku. Vnímate ako a kto prešetruje pandémiu covidu-19 na Slovensku?

Áno, vnímam to a keďže som občas v kontakte s kolegami na Slovensku, tak nestačím žasnúť nad tým, čo sa u vás deje.

Čo hovorí o Slovensku fakt, že pandémiu vyšetruje antivaxer a konšpirátor?

To, ako jednotlivé krajiny zvládali pandémiu covidu-19, je potrebné analyzovať, no malo by sa jednať o objektívne preskúmanie celého priebehu pandémie. Nedokážem si však vysvetliť, prečo pandémiu vyšetruje úplný laik alebo človek, ktorý je a priori predpojatý na jednu stranu.

Peter Kotlár je ortopéd. Keď som počúval tlačovú besedu tohto lekára, mal som dojem, že je to to isté, ako keby geografiu vyučoval plochozemec. Tento človek verejne hovorí, že pandémia covidu-19 nebola. Vy ste epidemiológ. Existoval, resp. existuje covid?

Aj v Českej republike máme radu komických postáv, ktoré hovoria, že covid-19 neexistoval. Kedysi počas pandémie som prednášal v Mladej Boleslavi a chcel som byť vtipný, tak som počas prednášky povedal, že sa v Mladej Boleslavi (pozn. redakcie výrobné závody automobilky Škoda) nevyrába, pretože majú nedostatok čipov, čomu sa nemôžu diviť, pretože sme všetky čipy použili pre výrobu vakcín. Obecenstvo sa však nezasmialo a len kyslo na mňa hľadelo. Pochopil som, že musím uviesť veci na pravú mieru a dodať, že žartujem, keďže obecenstvo tento môj vtip za fór nebralo.

Ak sa pozrieme na údaje smrtnosti covidu v jednotlivých krajinách, tak covid sa hlboko pod zvýšené úmrtia zapísal. V množstve krajín znížil strednú dobu života. V tomto parametri sme sa postupne zlepšovali, no v niektorých krajinách klesla stredná dĺžka dožitia o rok a v niektorých krajinách až o dva roky. Popierať existenciu a jeho dopady jednoducho nie je možné.

{{suvisiace}}

Ľudia, ako je Peter Kotlár, popierajú koncept očkovania. Hovoria, že nám nabúrava prirodzenú imunitu. Reálne konzekvencie spochybňovania celého očkovania sú, že sa zhoršuje zaočkovanosť detí a objavujú sa choroby, ktoré boli takmer eradikované. Čo sa dá urobiť s tým, aby sme presvedčili ľudí o tom, že očkovanie má zmysel?

Žiaľ, je to tak, ako hovoríte. Naša situácia je zložitá, keďže očkovanie už nemáme v rukách a nemôžeme ho nariadiť ako povinné.

Môžeme.

Áno, no presvedčili sme sa, že u nás je to takmer nemožné. Všetky nové očkovania, ktoré prichádzajú, sú dobrovoľné. Ak porovnáme situáciu napríklad pri očkovaní proti pneumokokom medzi Českom a Slovenskom, tak zaočkovanosť je vyššia na Slovensku, pretože očkovanie je povinné. Očkovanie proti pneumokokom je určené primárne pre deti a mládež, no očkujeme proti nim aj seniorov. A práve pri senioroch je preočkovanosť oproti deťom žalostná, len okolo 6-7%. Je to problém.

To, čo je horšie, je, že ľudia, ako je Peter Kotlár, neodmietajú len očkovanie, ale dokonca odmietajú existenciu vírusov ako takých. Hovoria, že vírus nikto nikdy nevidel a že samotná diagnostika vírusového ochorenia je výmysel. Pán Kotlár skúmal covid-19, tak, že si na sklíčko dal vlastnú krv a kvapol na ňu vakcínu. Chcel by som mu odkázať, že červené krvinky začnú šedivieť vtedy, keď na nich kvapneme čokoľvek. Tento pokus pána Kotlára nie je zlučiteľný s akoukoľvek vedou.

Čo sa stalo so západnou civilizáciou, že začala veriť konšpirátorom namiesto vedcom?

Je to ťažké vysvetliť, no zdá sa mi, že obrovské percento ľudí verí konšpiračným teóriám. Chceme veriť nejakému „tajomnu“ a prestávame veriť prírodným zákonitostiam a myslíme si, že niekto riadi svet. Ilumináti alebo svetová elita, ktorá ovláda svet. Fascinuje ma na tom to, že tí, ktorí veria týmto konšpiračným teóriám, tvrdia, že tieto fiktívne elity chcú vyhubiť svet.

Ak by chceli svet vyhubiť, tak by z toho nemali veľký prospech. Ak by niekto riadil svet, tak by chcel, aby existovali ľudia, ktorí na nich budú pracovať. To, čo sa v skutočnosti deje, je, že ak máme v miestnosti bielu guľu a bude v nej desať ľudí, tak sa nájdu minimálne dvaja, ktorí budú hovoriť, že je čierna kocka. A my ich nevieme presvedčiť, že nemajú pravdu, keďže sme si zvykli polemizovať úplne o všetkom.

Počas covidu sme si túto situáciu zapríčinili sami, keďže v médiách dostávali priestor ľudia, ktorí šírili klamstvá a konšpirácie. Podľa istej skupiny novinárov totiž musia dostať priestor aj ľudia s „opačným názorom“.

Nie je to úplne perfídny prístup? Je to rovnaký nonsens, ako keby sme dali priestor nielen tomu, kto bol znásilnený, ale aj tomu, kto znásilňoval.

Áno, je to presne tak. V praxi je to tak, že médiá do diskusie pozvú aj skupinu ľudí, ktorá však reprezentuje možno 2% populácie, proti názoru, ktorý reprezentuje 98% populácie. V tom štúdiu však sedia dvaja ľudia a nemáte šancu vyhrať, keďže tá marginálna skupina si nikdy neprizná, že nemá pravdu. Divák si odnáša to, že je pravda niekde uprostred.

Čo sa s tým dá urobiť?

Novinári si musia uvedomiť, že tento koncept diskusie nie je správny. Pred časom som bol v diskusii so zarytou antivaxerkou, ktorá tvrdila, že očkovanie proti čiernemu kašľu spôsobuje úmrtie detí. Redaktorka, ktorá ju pozvala, zistila pred natáčaním relácie, že táto osoba má také extrémne názory, že nebude možné jej vyjadrenia odvysielať. S hrôzou za mnou pribehla a pýtala sa ma, čo budeme robiť. Povedal som jej, že ja som ju do relácie nepozval.

Počas vašej prednášky, ktorá zaznela na košickom sympóziu, ktoré organizoval AGEL, ste hovorili o tom, ako sa zmenil vírus covidu-19. Ako sa teda tento vírus zmenil?

Mení sa kontinuálne a celkom ma prekvapuje, aká veľká pozornosť, sa tomu venuje v masmédiách. Momentálne sme v pásme omicron. Tento vírus ďalej mutuje. Realita je taká, že vírus stále mutuje, no nové varianty nevznikajú čoraz rýchlejšie, i keď je pravda, že v poslednej dobe variantov vírusu pribudlo. Nemutuje však celý vírus, ale len jeho časti, ktoré sú napadané rôznymi protilátkami. Najčastejšie protilátky sú založené na spike proteíne.

Momentálne máme mutáciu, ktorá má zvyčajne ľahší priebeh ochorenia. Tzv. dlhý covid je pri omicrone menej častý ako tomu bolo pri delte. Covid tu s nami však stále je a trúfam si povedať, že i veľmi dlho bude. Prajme si však, aby covid nezmutoval do závažnejšieho variantu, ktorý by nás mohol ohrozovať i klinicky.

Aká je šanca, že by covid-19 opätovne zmutoval do takej podoby, že by sa zopakoval scenár z rokov 2020-2021.

Veľmi malá. No ak sa pozrieme na vtáčiu chrípku, tak sa ľudia pýtajú aj na to, prečo utrácame milióny kureniec a to napriek tomu, že vtáčia chrípka nie je prenosná na človeka. Na človeka prenosná je, no zatiaľ nie je prenosná medziľudsky. Práve preto dochádza k zabíjaniu kureniec, teda aby sa vírus nezačal šíriť medzi ľuďmi. Je to preventívne opatrenie, pretože by to bol vírus, ktorý by bol omnoho smrteľnejší, než je samotný covid.

{{odporucane}}

Covid teda zoslabol. Ako došlo k tomu, že sa stal covid-19 menej smrteľnejší? Zoslabol vírus?

Áno, na začiatku bola smrtnosť veľká a presahovala 2%. Momentálna smrtnosť je približne 0,2-0,3%. Znamená to, že vírus klinicky zoslabol ale aj to, že sa populácia adaptovala. Protilátková odpoveď je pomerne krátka a chráni nás 3-6 mesiacov, avšak bunkovo sme si na vírus zvykli a adaptovali sa.

Domnievam sa, že to je jeden z faktorov, prečo je priebeh ochorenia menej závažný, ako bol na začiatku pandémie.

Aká je budúcnosť covidu-19? Existuje šanca, že tento vírus eradikuje?

Rozhodne nie. Boli sme si schopní za obrovské náklady kúpiť čas. Ľudstvo sa zbavilo klasického vírusu SARS, ktorý ovplyvňoval ľudskú teplotu prakticky v 100% prípadov. Bolo teda možné týchto jedincov izolovať, čím sa zamedzili ďalšiemu šíreniu vírusu.

Pri covide to nie je možné a jedná sa o už bežné respiračné ochorenie, i keď nie úplne klasické. Bežné respiračné choroby totiž postihujú primárne respiračný trakt. Covid je multiorgánové ochorenie, v poslednej dobe pritom respiračný trakt nie je dominantne postihnutý. V minulosti sme hovorili o tom, že existuje veľký problém s ochorením pľúc, no to sa veľmi nepotvrdilo.

Máme však radu iných prejavov, špeciálne pri dlhom covide. Trápi nás predovšetkým postihnutie vyššej nervovej činnosti a psychogénne postihnutie (chronická mozgová hmla). Ukazuje sa, že opakované nákazy covidom situáciu zhoršujú.