Diagnóza slovenského zdravotníctva: „Cronyizmus“

Diagnóza je stanovená exaktne, na základe jednoznačných symptómov a dôkazov, tak ako to medicína 21.storočia vyžaduje. Dokonca by sme v konkrétnych prípadoch dokázali veľmi úspešne aplikovať princípy personalizovanej liečby, o ktorú je čoraz väčší záujem.
Počiatočné symptómy
Cronyismus je ochorenie, ktoré začína stratou osobnej integrity. U postihnutých sa objaví symptóm ochotného pritakávania až straty vlastného názoru. Neskôr sa objavujú sa ďalšie symptómy, ku ktorým patrí nepriateľstvo voči všetkým, ktorí nepatria do okruhu ich vplyvu a moci.
{{suvisiace}}
Choroba eskaluje až do paranoidnej predstavy o tom, kto všetko a ako môže diagnostikovaným pacientom uškodiť. (pozn.red Cronyismus alebo trafika: Poskytovanie pracovných miest a ďalších výhod priateľom výmenou za ďalšie protislužby je znovuobjavený pojem v súčasnom verejnom a politickom žargóne. Politická trafika je prejavom klientelizmu, podobne ako je nepotizmus poskytnutím láskavosti príbuzným.)
Fáza II
V druhej fáze sa choroba začne šíriť a prenášať prostredníctvom vysoko infekčných ekonomických a pracovných ponúk pre tzv. spojencov (na Slovensku sme si zvykli aj na alternatívne a ľudovejšie pomenovanie „naši ľudia“), u ktorých ochorenie prepukne ihneď, ako prijmú infekčný agens, tzv. ponuku. Na prenos sú hľadaní najmä tzv. vnímaví jedinci s predispozíciou na tzv. lojalitnú slepotu. Tieto osoby veľmi dobre reagujú na neadekvátne pracovné miesta, funkcie, zmluvy a to bez ohľadu na ich vedomosti, skúsenosti, zručnosti či kompetencie.
Kým doteraz bola prevalencia relatívne stabilná a incidencia sa zvyšovala najmä v povolebnom období, zdá sa, že epidemiologicky to prestávame zvládať. Napriek záväzku odpolitizovania zdravotníctva, ktoré by nám závidelo aj WHO, prišla prvá vlna v podobe výmen riaditeľov nemocníc, špecializovaných ústavov, inštitúcií v správe ministerstva ako aj ministerstvo samotné.
Ďalšie vlny nenechali na seba dlho čakať, dochádza k výmenám stredného manažmentu, objavujú sa ďalšie príznaky v podobe megalomanských bludov o dvoch nových nemocniciach v Bratislave, menia sa zákony, aby mohli byť infiltrované ďalšie inštitúcie.
{{odporucane}}
Kto vyhral? Tí naši predsa
Následné výberové konania, ktorých víťazom je vopred vybraná susceptibilná osoba, len dokresľujú krutú realitu. Častým príznakom tohto procesu je najmä bezkonkurenčný jediný uchádzač, so štatistickou pravdepodobnosťou blížiacou sa 100% ten istý, ktorý bol infikovaný v prvej vlne. A incidencia ďalej stúpa. Ako?
Stačí vedieť, kto má predispozíciu. Známy známeho? Kamarát zo strednej? Možný dodávateľ? Niekto, kto poohovára všetkých ostatných? Jasné, berieme všetkých. Nakaziť ich je už potom ľahké. Postupná infiltrácia organizácie „nakazenými“ pripomína klasický epidemiologický proces šírenia kontaktnej infekcie. Tá zjavne naberá pandemické rozmery, ktoré musí vidieť aj Kotlár.
Nie noc, rovno mesiace dlhých nožov
Od jesene minulého roku boli postupne z rôznych oblastí zdravotníctva prepustení a odvolaní mnohí múdri, vzdelaní a šikovní ľudia. Ľudia, ktorí chceli a možno stále chcú pracovať pre štát. Naozaj sa nikto neobáva toho, že osoba, ktorá je zodpovedná za niektoré aspekty poskytovanej zdravotnej starostlivosti, bola na túto pozíciu dosadená inak ako na základe vedomostí, skúseností a rokov odbornej praxe? Viaceré vedecké práce z tejto oblasti hovoria, že nežiaduce účinky na seba nenechajú dlho čakať.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Neveríte? Zvýhodňovanie celosvetovo znižuje nielen úroveň zdravotnej starostlivosti ale aj motiváciu a výkon všetkých odborníkov, ktorí sa na svoje vedúce pozície vypracovali legitímne. Nanešťastie na Slovensku ešte nikomu kompetentnému nedošlo, že umiestňovanie neškolených ľudí na pozície založené na osobných vzťahoch znižuje efektivitu akejkoľvek organizácie a negatívne ovplyvňuje postoje a vnímanie jej zamestnancov.
Len málokto si už v takejto fáze ochorenia uvedomuje, že pod vedením týchto „pacientov“ sa bude postupne zvyšovať frustrácia, nedôvera a chaos, čo povedie k demotivácii až apatii, postupnej rezignácii a návratu do rokov minulých.
Sme unikátni, ale toto naozaj chceme?
Splnomocnenec vlády pre pandémiu, ktorá nebola, sa stal svojimi vyjadreniami známy na celom svete. Kolegovia zo zahraničia sa nestíhajú diviť, že sme sa od plochej zeme cez vybuchujúcu atmosféru prepracovali až tak ďaleko. Že svojím vyjadrením šokoval celú vedeckú a zdravotnícku komunitu nielen na Slovensku? Nevadí, diagnózu má stanovenú. Čítate o nej.
Neprekvapuje ma ani výber jeho aktuálnych spolupracovníkov, možno ich nejaká evidence based therapy na ochorenie, o ktorom píšem, napadne.
Naše vedecké kapacity na to určite nebudú postačovať, tí vo svojej petícii upozorňujú, „že rešpektovanie iného názoru nemôže byť zamieňané s popieraním základných, na dôkazoch založených vedeckých poznatkov. Spochybňovanie základných vedeckých poznatkov tým, že sú popri bludoch a cielených dezinformáciách prezentované len ako jeden z viacerých alternatívnych „názorov", je pre našu spoločnosť extrémne nebezpečné.“
Kariérny postup
Pán Ovčiarka, ktorý je aktuálne poverený riadením Inštitútu zdravotných analýz, zároveň riadi Sekciu Plánu obnovy a odolnosti (POO). To je neuveriteľná rýchlosť zmeny kvalifikácie. Optimalizácia siete nemocníc je aj súčasťou POO, ale obsahové zameranie týchto dvoch sekcií nemôže byť už viac rozdielnejšie.
Pýtam sa, prečo musel skončiť Matej Mišík. Sekcia POO má podľa mňa svojich problémov dosť. Od 29.04. sa v rámci výziev POO v zdravotníctve neudiala žiadna významná zmena. Personálny exodus z tejto sekcie znovu len spomalí napäté termíny POO. Len pre predstavu, hodnotenie niektorých projektov už teraz trvá 9 mesiacov a to sú jedny z tých jednoduchých.
Z eurofondov sme sa nepoučili, z EÚ si best practice nevieme zobrať. Táto selektívna imunita je tiež jedným z príznakov cronyizmu.
Cronyizmus si väčšina zdravotníkov spája s pojmom „neetické správanie“, ktoré v zdravotníctve viac ako v inom odvetví negatívne ovplyvňuje zmysel a poslanie poskytovania kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Zvýhodňovanie prináša so sebou diskrimináciu, nedôveru, vzťahy založené na vlastnom záujme, korupciu, negativizmus, privilegovanie ľudí s rovnakým politickým názorom, svojvoľné zaobchádzanie s manažérmi na rôznych úrovniach, nespokojnosť, stres ale aj psychické problémy vo forme depresie až syndrómu vyhorenia.
Aj keď nás každý deň šokujú nové prípady, nestrácajme nádej, prevencia a liečba existuje! Na Slovensku je stále veľa excelentných vedcov, zdravotníckych a dátových expertov, odborníkov z rôznych oblastí zdravotníctva, ktorí sú stále „bezpríznakoví“. V tom najlepšom, aj v tom najhoršom scenári je zdravie len jeden z mnohých problémov, za ktorý nemusia byť zodpovední len politici a cronyici.
A nehovorte mi, že ľudia to tak chceli.