Mišík a dôvod, prečo si štát nezaslúži, aby pre neho pracovali tí najlepší
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková vymenila až na výnimku generálneho riaditeľa sekcie zdravia Petra Čvapeka, všetkých generálnych riaditeľov. O flek prišiel dokonca aj správca sietí a šéf IT oddelenia. Dôvody výmeny nie sú známe a zrejme ani nikdy nebudú.
V súkromnej sfére, kde sú majitelia firiem za svoj majetok zodpovední, je tento krok nemysliteľný a znamená zvyčajne buď to, že firma je v masívnych až existenciálnych problémoch alebo to znamená, že do vedenia firmy prichádza nový manažment, ktorý ju chce prebudovať na svoj obraz, keďže prináša konkrétnu víziu jej rozvoja.
{{suvisiace}}
Vedúci zamestnanci v súkromnej sfére sa menia racionálne a ideálne s jasným plánom a dôvodom, prečo ich firma vymenila. Súkromná firma sa musí riadiť trhovými princípmi a visí nad ňou Damoklov meč v podobe straty reputácie, exodu zákazníkov a v najhoršom prípade aj krachu. Ministerstvá a ministri sa ničím z toho riadiť nemusia a to, čo ich reálne zaujíma je podpora voličstva, ktorou rozhodne nezatrasie eldorádo výpovedí na ministerstve zdravotníctva.
To je i prípad Mateja Mišíka, ktorý skončil na čele Inštitútu zdravotných analýz (IZA). Dôvody samozrejme ministerstvo nezverejnilo. Zbaviť sa však jedného z najlepších kádrov (pričom autor článku má podozrenie, že dôvody výpovede neboli prezentované ani samotnému Mišíkovi), je len potvrdením toho, že štát ako taký – a je jedno, či ho bude viesť, ktorýkoľvek tieňový minister, či zdravotnícky „expert“ – nebude fungovať. Nemá na to v princípe žiaden dôvod.
Etát totiž pod hrozbou basy a monopolu od svojho obyvateľstva vyberá výpalné, ktoré vznešené nazýva daňami.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
{{odporucane}}
Matej Mišík vybudoval relatívne fungujúcu analytickú jednotku. Po štyroch rokoch sme však opäť na začiatku. Pripomeňme, že sa na ňom nenachádzame po prvýkrát, keďže predchodcom IZA bol Inštitút zdravotnej politiky (IZP), ktorý viedol Martin Smatana (on odišiel dobrovoľne sám) a pôsobil v ňom aj dnešný štátny tajomník Michal Štofko.
Po nástupe Mareka Krajčího na ministerstvo sa však IZP rozpadol a de facto i de iure skončil svoje pôsobenie. Osud IZP čaká zrejme aj IZA a exodus analytikov, ktorí v nej zatiaľ pracujú, bude neodvratný.
Šikovní analytici (aj tí menej šikovní) sa na trhu uplatnia. Niektorí sa dokonca uplatnia aj v politike, veď bývalý sekčný riaditeľ, ktorý pracoval na pláne obnovy a Optimalizácii siete nemocníc (oba projekty sú kolosálnymi úspechmi), dnes derie poslanecké lavice a je najhlasnejším kritikom oboch svojich podarených detí z doby, keď na ministerstve pôsobil.
Štát si nezaslúži a očividne ani nechce, aby pre neho pracovali tí najlepší alebo aspoň tí, ktorí sú ochotní pre neho pracovať. V Programovom vyhlásení vlády sa píše, „o zdravotníctve sa roky hovorí ako o priorite. Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva“. Zrejme viacerí z nás ako i autor tohto textu veril, že tentokrát nebude tento záväzok len floskulou, ktorá nemá cenu ani len papiera, na ktorom je PVV vytlačené.
Kroky ministerstva zdravotníctva však demonštrujú presný opak. Mišík skončil. Nahradí ho borec, o ktorom sme už všetci počuli? Ktorý má za sebou úspešný track record, dobré renomé v sektore a skúseností z top analytických oddelení najväčších stakeholderov? Nie, Mišíka nahradí človek, ktorého odmietol ešte aj pán čerstvý prezident Peter Pellegrini. Pre štát netreba pracovať, nezaslúži si to.
