Optimalizácia siete nemocníc mala byť najväčšou reformou slovenského zdravotníctva za ostatnú dekádu. Na príklade pôrodníc sa však ukazuje presný opak: pravidlá sa prepisujú a zmäkčujú tak dlho, kým nezostane koho vyradiť, až sa napokon prestanú uplatňovať vôbec. Politici, ktorí majú optimalizáciu pod palcom, sú totiž extrémne náchylní ohýbať pravidlá tak, ako sa im hodí. Ako ukazuje prax, viac než bezpečnosť pacienta ich zaujímajú volebné cykly. Na Slovensku máme každú chvíľu nejaké voľby a politici sa ich výsledkov boja.

Z tohto nastavenia teda nemohlo vzniknúť nič iné než byrokratická hydra plná výnimiek, v ktorej sa už nikto nevyzná. Ponúka sa preto otázka, či práve takýto chaos nie je želaný, keďže konzervuje súčasný stav. Celá optimalizácia sa navyše stavala od strechy. Nikto nikdy neanalyzoval, ako veľmi môže nemocnice odbremeniť ambulantný sektor a presun výkonov z nemocníc do neho a do jednodňovej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Sľub, ktorý mal skoncovať s malými pôrodnicami

Keď parlament v roku 2021 schválil zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, predával sa ako koniec éry, v ktorej sa o osude nemocníc rozhodovalo politicky a nie odborne. Jadrom reformy mali byť tvrdé, merateľné kritériá: minimálne počty výkonov, pod ktorými pracovisko nedostane zmluvu. Logika bola obhájiteľná – čím viac pôrodov oddelenie ročne odvedie, tým skúsenejší personál a tým bezpečnejší pôrod.

Na Slovensku pôsobí vyše 50 pôrodníc a rozdiely medzi nimi sú priepastné – od vyše dvetisíc pôrodov v najväčších nemocniciach až po dvesto v tých najmenších. Práve tie najmenšie mali byť prvým testom, či reforma znamená to, čo hovorí

Dva pokusy o reformu, dve zlyhania

Optimalizáciu siete nemocníc sa nepodarilo presadiť na prvý pokus. Ani na druhý. Ak niekto skúša urobiť tú istú vec, no opakuje pri tom tie isté chyby, tak sa nemôže čudovať, že to dopadne fiaskom. Stratifikácia pritom nebol v porovnaní s optimalizáciou siete nemocníc ani zďaleka taký legislatívny, kostrbatý a od stola kreslený moloch.

Prvým pokusom bola stratifikácia nemocníc ministerky Andrey Kalavskej, ktorú vláda schválila v roku 2019. Pre pôrodnice stanovila hranicu 640 pôrodov ročne, v prechodnom období polovicu. To číslo nebolo náhodné: 640 pôrodov ročne je zhodou okolností presne hranicou, pod ktorou je podľa nemeckej ekonomickej analýzy pôrodnícke oddelenie neudržateľné. Stratifikácia sa však nikdy nezrealizovala – Kalavská podala demisiu a z ministerstva odišla už v decembri 2019, o pár mesiacov neskôr skončila celá vláda a projekt pod tlakom pandémie dočasne zapadol prachom.

{{gift}}

‍

Jej nástupcom sa stala optimalizácia siete nemocníc (OSN), zakotvená v zákone č. 540/2021 Z. z. a naviazaná na Plán obnovy a odolnosti. A práve táto novšia reforma pracuje s ešte nižšou métou pôrodov – navrhnutých 400 narodených detí ročne. Ako demonštrujeme v tomto článku, aj táto latka sa veselo podlieza.

Kým navonok sa komunikovalo číslo 400 pôrodov, samotná vykonávacia vyhláška č. 531/2023 Z. z. v prílohe o minimálnych počtoch výkonov stanovuje pre súbor pôrodníckych služieb až 800 pôrodov ročne na nemocnicu. Na papieri teda platí prísnejšie číslo, než aké reforma verejne priznávala – a nespĺňa ho ani väčšina stredne veľkých pôrodníc. Máme tak tri rôzne méty (640, 400, 800) v troch dokumentoch a jednu spoločnú realitu: v praxi sa nevymáha ani jedna. Skutočne uplatňované minimum je nula.

Päť pôrodníc, ktoré mali zmiznúť – a čo sa naozaj stalo

Rezort v roku 2023 pomenoval päť pôrodníc, ktoré mali od roku 2024 skončiť: Snina, Myjava, Revúca, Partizánske a Kráľovský Chlmec. Podľa oficiálneho Vyhodnotenia siete nemocníc 2024 sú to naozaj najmenšie pôrodnice v krajine – všetky pod 215 pôrodov ročne. O tri roky neskôr je však bilancia výrečná.

Zo štyroch pôrodníc, ktoré mali skončiť a stále rodia, tri – Snina, Revúca a Myjava – dokonca dostali pre rok 2026 pôrodnícky program (hoci len ako podmienený, doplnkový). Jediná, ktorá reálne zanikla, bolo Partizánske – a aj to skôr pre nedostatok lekárov než odvahu reformátorov. Reforma tak „funguje“ najmä tam, kde sa nájde odvaha a racionalita majiteľa nemocnice pôrodnicu zavrieť a namiesto toho svoju snahu sústrediť na budovanie následnej, dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti.

Rovnaké číslo, opačný osud

Ak by niekto ešte veril, že rozhoduje číslo, stačí sa pozrieť, komu štát rovnaké čísla toleruje a komu nie. Kráľovskému Chlmcu pôrodnícky program odmietol s odôvodnením, že má primálo pôrodov. No Snine, Revúcej aj Myjave – pôrodniciam rovnako malým, niektorým aj menším – ho, hoci len podmienene, pridelil. A povinný pôrodnícky program si drží aj Humenné, hoci ani ono zákonné minimum nespĺňa – v roku 2025 malo 391 pôrodov.

{{suvisiace}}

To isté kritérium teda pre jedno pracovisko platí a pre druhé nie, bez zrozumiteľného kľúča. Tvrdé číslo nahradila úvaha od stola. Pre poriadok: to, že Kráľovský Chlmec pôrodné oddelenie nemá pridelené, je správne rozhodnutie. O to zarážajúcejšie však je, že ministerstvo zdravotníctva na nedávnom (predvolebnom) výjazde oznámilo, že ide do tejto nemocnice liať milióny eur.

Prvé čísla za rok 2025: Myjava padá na 168 pôrodov

Oficiálna štatistika za rok 2025 ešte nevyšla, no prvé odpovede zriaďovateľov už kreslia obraz. Trenčiansky samosprávny kraj nám poskytol počty pôrodov vo svojich troch pôrodniciach:

Kým Považská Bystrica a Bojnice sa držia nad tisíc, respektíve okolo sedemsto pôrodov, myjavská pôrodnica sa v roku 2025 prepadla na 168 pôrodov – necelý jeden pôrod za dva dni.

A napriek tomu má Myjava pre rok 2026 pôrodnícky program pridelený. Vzniká tak pracovisko, ktoré rodí sotva trikrát do týždňa, no má garantovať nepretržitú 24/7 pôrodnícku a neonatologickú pohotovosť – teda presne to, čo je podľa medicíny aj ekonomiky neudržateľné. Takéto číslo pôrodov je žalostne nízke a pred riaditeľom trenčianskeho holdingu nemocníc leží úloha vyriešiť túto situáciu. A riešenie je jediné - zrušenie tejto pôrodnice.

Myjava nie je výnimka. Vlastné čísla, ktoré nám na priamu žiadosť poskytli ďalší prevádzkovatelia a zriaďovatelia, kreslia rovnaký trend – a v roku 2025 sa klub podlimitných pôrodníc rozširuje

Brezno kleslo zo 432 (2023) na 376, Revúca z 262 na 242, Ružomberok zo 444 na 356 a dve pôrodnice – Humenné (Penta Hospitals) a Skalica (AGEL) – zhodne na 391. Ešte pred zverejnením oficiálnej štatistiky za 2025 tak z odpovedí nemocníc vidno, že pod 400 padá čoraz viac pracovísk – aj takých, ktoré hranicu v roku 2024 ešte prekračovali.

Kráľovský Chlmec: pôrodnica bez papiera, do ktorej tečú milióny

Najostrejším dôkazom celého rozporu je Kráľovský Chlmec.  O ňom už nemusíme špekulovať, lebo priame otázky nám zodpovedalo samotné Ministerstvo zdravotníctva SR. Na otázku, či má tamojšie pôrodnícke oddelenie schválený pôrodnícky program alebo aspoň udelenú výnimku z minimálneho počtu pôrodov, rezort odpovedal jediným slovom: „Nie.“ Oddelenie teda rodí bez toho, aby preň v sieti existoval platný pôrodnícky program.

Potvrdzuje to aj samotný Zoznam kategorizovaných nemocníc: gynekologicko-pôrodnícky program tu bol uvedený len v kolónke „ambícia nemocnice“, teda ako želanie, výslovne nie ako pridelený program. A ministerstvo o ňom napokon rozhodlo. Rozhodnutím z augusta 2025 pôrodnícky program Kráľovskému Chlmcu priamo nepridelilo. V odôvodnení uviedlo, že pri „veľmi nízkej produkcii 316 vykázaných výkonov za rok 2024“ pracovisko nespĺňa minimálny limit 800 pôrodov, a spolu s pôrodníckym programom padol aj naň naviazaný neonatologický program. Kráľovský Chlmec teda pôrodnícky program v sieti nemá, nie omylom, ale preto, že mu ho štát pre nízke počty odmietol. A predsa sa v ňom ďalej rodí a poisťovne pôrody platia ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Počty pôrodov klesajú a ak sa trend pôrodnosti na Slovensku nezmení, tak budú klesať i naďalej.

Podľa ministerstva klesol počet pôrodov v Kráľovskom Chlmci na 316 v roku 2024 a na 254 v roku 2025 – teda pod hranicu 400 aj hlboko pod zákonné minimum 800. A práve do tejto nemocnice plynie 4,2 milióna eur bez DPH z Plánu obnovy; podľa odpovede rezortu ide o rozsiahlu rekonštrukciu celého objektu s dokončením do 31. augusta 2026. Investícia teda nemieri do pôrodnice, ale do budovy, v ktorej pôrodnica funguje bez prideleného programu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško pritom o investíciách do tejto nemocnice hovoril na tlačovej konferencii; do samotnej pôrodnice však podľa ministerstva z tejto sumy cielene nejde nič.

Ak je pôrodníctvo v Kráľovskom Chlmci potrebné, malo by preň existovať riadne rozhodnutie a program. Ak potrebné nie je, treba sa opýtať, čo vlastne za tie milióny stabilizujeme. Štát nemocnicu financuje, no jej pôrodnícku funkciu zároveň neuznáva – a jedno s druhým sa nedá zladiť.

Brezno: rozhodnutie na tri roky – a počty, ktoré padajú opačným smerom

Že nejde o dôsledné pravidlo, ale o náhodnú toleranciu, ukazuje porovnanie s Breznom. To na rozdiel od Kráľovského Chlmca rozhodnutie má. Minister Kamil Šaško ním vo februári 2025 podľa § 36 zákona o kategorizácii podmienene zaradil brezniansku nemocnicu do siete ako pracovisko II. úrovne a medzi povinnými programami jej výslovne priznal aj pôrodnícky program – platný až do 31. decembra 2028.

Háčik je v slove „podmienene“. Podľa zákona ide o zaradenie s prechodným obdobím, počas ktorého má prevádzkovateľ ešte len preukázať, že podmienky kategorizácie – vrátane minimálnych počtov – spĺňa. Lenže brezniansky počet pôrodov medzitým padá presne opačným smerom: zo 432 v roku 2023 na 406 v roku 2024 a 376 v roku 2025, teda už pod hranicu 400. Podmienku, ktorú má do konca roka 2028 splniť, nemocnica plní zo zlej strany – a systém na to nijako nereaguje, pretože minimálne počty sa aj tak nevyhodnocujú.

{{odporucane}}

Brezno (376 pôrodov) má trojročné podmienené zaradenie s programom; Kráľovský Chlmec (254 pôrodov) beží úplne bez rozhodnutia či výnimky. Jedna podlimitná pôrodnica dostane odklad do roku 2028, druhá funguje mimo akéhokoľvek papiera – a obe rodia ďalej. To nie je sieť riadená pravidlami, ale toleranciou a servilnosťou ministerstva zdravotníctva. A tolerancia, na rozdiel od pravidla, sa nedá vopred obhájiť ani spravodlivo uplatniť na všetkých rovnako – vždy sa nájde niekto, komu prejde viac, a niekto, komu menej, pričom nikto nevie prečo.

Plán obnovy mal transformovať, nie konzervovať

Na tento rozpor upozorňuje aj Matej Mišík, zdravotnícky analytik a ex-šéf IZA. Zdroje z Plánu obnovy podľa neho mali slúžiť na transformáciu siete nemocníc; v tomto prípade však „ide o príklad zakonzervovania súčasného, z dlhodobého hľadiska neudržateľného stavu siete“ „táto investícia fixuje stav, ktorý sa v najbližších rokoch nebude môcť zmeniť. A pretože projekty financované z eurofondov viažu podmienky udržateľnosti,“.

Prekvapuje ho aj samotná ekonomika prevádzky: „Z finančného hľadiska je prekvapujúce, že si nemocnica môže dovoliť dlhodobo krížovo dotovať takéto stratové oddelenie na úkor iných oddelení a personálu, a zároveň sa zaviazať k tomuto dotovaniu na nadchádzajúce roky."

Minimálny počet pôrodov nie je irelevantný

Koncentrácia pôrodov nie je úradnícky rozmar. Ekonomicky je nemecký break-even 640 pôrodov ročne priamym dôsledkom toho, že bezpečná pôrodnica musí 24 hodín denne, 365 dní v roku držať v pohotovosti tím – minimálne päť sestier, päť pôrodných asistentiek a päť gynekológov, k tomu anestéziológ a neonatológ. Pri nízkom počte pôrodov je taká nepretržitá pohotovosť personálne aj finančne neudržateľná.

Podstatnejší je však medicínsky argument. Systematický prehľad trinástich štúdií z krajín s nízkou novorodeneckou úmrtnosťou ukázal, že štyri zo šiestich štúdií zistili signifikantne vyššiu perinatálnu, resp. včasnú novorodeneckú úmrtnosť v nemocniciach s nízkym (≤ 1000) alebo veľmi nízkym (≤ 500) počtom pôrodov ročne – a to aj pri nízkorizikových pôrodoch. Efekt na včasnú novorodeneckú úmrtnosť (do 7 dní) bol pritom najkonzistentnejším zistením celého prehľadu. Vyšší objem výkonov teda nie je o pohodlí administratívy, ale o šanci novorodenca na zdravé prežitie.

Pri dvesto pôrodoch ročne pripadá na tím sotva jeden pôrod za dva dni. Vážna komplikácia, akou je masívne popôrodné krvácanie matky, zaseknutie ramienok dieťaťa v pôrodných cestách či novorodenec, ktorý po pôrode nezačne sám dýchať, príde raz za mnoho mesiacov. Lenže práve tieto situácie rozhodujú o živote a smrti v priebehu niekoľkých minút a bezpečne ich zvládne len tím, ktorý ich rieši dostatočne často a má vedľa seba anestéziológa aj neonatológa v službe. Nízky počet pôrodov preto neznamená len horšiu ekonomiku – znamená vyššie riziko úmrtia alebo trvalého poškodenia pre rodičku aj pre dieťa. Bezpečie matky a dieťaťa je teda prvá vec, ktorú nevymáhanie minimálnych počtov obetuje.

Aj preto smeruje medzinárodný štandard k väčším centrám. Ako uvádza Matej Mišík: „V medzinárodnom kontexte – napríklad v Taliansku, Estónsku, Švédsku a aktuálne prebieha debata aj v Česku – je štandardom snaha o koncentráciu na úrovni minimálne 500 až 1 000 pôrodov ročne, čo predstavuje frekvenciu približne 2 až 3 pôrody denne,“ hovorí Mišík. „Pôrod zväčša nie je elektívny výkon, môže prebehnúť kedykoľvek počas dňa, noci, víkendu či sviatku a vyžaduje si tak plnú, nepretržitú (24/7) pripravenosť. Pokiaľ má nemocnica garantovať okamžitú dostupnosť anestéziológa, intenzívnej starostlivosti, gynekológa-pôrodníka a neonatológa so skúsenosťami s riešením komplikácií, pri nízkom objeme výkonov je to personálne aj ekonomicky nemožné.“

Poctivo: aj proti unáhlenej centralizácii existujú argumenty

V záujme férovosti treba priznať aj druhú stranu. Ten istý výskum, ktorý dokladá vzťah objemu a úmrtnosti, zároveň varuje pred unáhleným zatváraním malých pôrodníc – po ich zrušení pribúdajú neplánované pôrody mimo nemocnice. Geografia je reálna: pre časť rodičiek zo Sniny či Medzibodrožia znamená zrušenie pôrodnice hodinu cesty. A ako triezvo konštatuje nemecká analýza, „pôrod v malej nemocnici s odborníkmi je stále oveľa lepší než pôrod v sanitke“.

„Pôrod v malej nemocnici s odborníkmi je stále oveľa lepší než pôrod v sanitke“

Je to legitímna námietka, no jadro problému nemení. „Klinický benefit vyššieho objemu výkonov prevyšuje potenciálne negatíva spojené s dlhšou dojazdovou vzdialenosťou; platí to pre matky a obzvlášť pre novorodencov,“ pripomína Mišík. Riešením nie je zmäkčovať kritériá donekonečna, ale nastaviť ich transparentne a rovnako pre všetkých – a tam, kde má pôrodnica z dôvodu dostupnosti zostať, to jasne pomenovať a zaplatiť, nie skrývať za výnimky a stavebné projekty.

Reforma, ktorá sa neuplatnila ani vo vlastnom vyhodnotení

Nikto nedokáže upozorniť na to, že optimalizácia siete nemocníc minimálne (no nielen) zlyhala pri pôrodniciach lepšie, ako štát samotný vo vlastnom vyhodnotení siete nemocníc. Sieť v roku 2024 naozaj vyhodnotil, no v oficiálnej metodike sa nenápadne uvádza, že nedostatočné plnenie minimálnych počtov výkonov bolo zaznamenané naprieč poskytovateľmi – a preto tieto kritériá do vyhodnotenia vôbec neboli zahrnuté. Kritérium minimálneho počtu pôrodov, ktoré je celým jadrom reformy, sa teda pri hodnotení vynechalo, lebo by ním naraz neprešlo priveľa nemocníc. Je to priame priznanie, že reforma existuje len na papieri.

Situáciu zhoršuje aj to, že presné počty pôrodov po jednotlivých nemocniciach štát verejne nezverejňuje. Celoštátny trend je pritom neúprosný: zo 48 812 pôrodov v roku 2023 cez približne 46-tisíc v roku 2024 až po 42-tisíc živonarodených detí v roku 2025 – čo je podľa Štatistického úradu SR historicky najnižšia pôrodnosť za sto rokov, nižšia než počas druhej svetovej vojny. Prirodzený úbytok obyvateľstva trvá už šiesty rok po sebe.

Pôrodnosť bude podľa demografov klesať aj naďalej. Úhrnná plodnosť je kriticky nízka, populácia starne. Ak sa každý rok rodí menej detí, no sieť pôrodníc zostáva rovnako hustá, počet pôrodov na jedno pracovisko musí ďalej padať. Počet pôrodníc pod bezpečnostnou hranicou tak nebude klesať, ale rásť. To nie je argument proti optimalizácii – je to jej najsilnejší argument. Práve preto je odmietanie vymáhať minimálne počty krátkozraké: problém, ktorý sa dnes toleruje, bude o päť rokov väčší a drahší.

Optimalizovať mali tí, čo platia – no nesmú

V dobre nastavenom systéme by motorom optimalizácie mohli byť práve zdravotné poisťovne. Ony platia, ony vidia náklady, ony nesú dôsledky, ak je sieť neefektívna. Selektívne kontraktovanie, teda že platca odmietne financovať pracovisko, ktoré nespĺňa kritériá kvality alebo objemu, je vo vyspelých systémoch legitímny a účinný nástroj, ako koncentrovať starostlivosť tam, kde je bezpečná. Keby na Slovensku sieť pôrodníc formovali poisťovne podľa tvrdých dát o výsledkoch, bola by to dobrá správa.

Nie je to nová myšlienka. Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac dlhodobo tvrdí, že sieť nemocníc, ambulancií aj lekární majú kreovať poisťovne, nie štát — lebo len ony vidia dáta o tom, ktoré pracovisko je efektívne a kde má zmysel starostlivosť nakupovať. Štát podľa neho môže určiť kritériá, ale rozhodnutie, ktorá nemocnica v sieti obstojí, patrí platcom a vlastníkom, nie úradu. Presne opačne, ako dnes systém funguje.

Lenže systém im to zakázal. Reforma presunula rozhodnutie na ministerstvo a poisťovniam uložila povinnosť zazmluvniť každý povinný a doplnkový program, ktorý rezort pridelí – bez ohľadu na počet pôrodov či bezpečnosť. Ich vlastné odpovede to dokazujú otvorene: VšZP nám napísala, že smie rozhodovať len o nepovinných programoch, a keďže pôrodnícky program nepovinný nikdy nie je, „v plnom rozsahu rešpektuje kategorizáciu“. Union aj Dôvera to potvrdzujú – ak ministerstvo program pridelí, musia ho zmluvne uznať; ak ho nemá, nezazmluvnia ho. Nula priestoru na vlastnú úvahu.

Jediní hráči, ktorí majú dáta aj priamu motiváciu tlačiť na bezpečnú koncentráciu, tak končia ako automat na preplácanie. Musia zaplatiť aj pôrodnicu, ktorá podľa štátu program nemá. V Kráľovskom Chlmci všetky tri poisťovne uhrádzajú pôrody cez kľučku neodkladnej starostlivosti – spolu vyše 1,3 milióna eur za tri roky – hoci samy tvrdia, že bez schváleného programu by pracovisko nezazmluvnili. Pravidlo aj jeho obídenie v jednej a tej istej odpovedi.

Na druhej strane stola pritom ministerstvo, ktoré si rozhodovanie prisvojilo, vlastné minimálne počty nevymáha. Vzniká tak najhorší možný systém: štát optimalizáciu nerobí a poisťovniam ju robiť nedovolí. Ani trhová disciplína platcov, ani odborné vymáhanie štátu – len sieť zamrznutá v podobe, v akej sa práve nachádza, platená z verejného poistenia bez ohľadu na to, či dáva zmysel.

Paradoxne pritom poisťovne o podobe siete spolurozhodujú — a nie málo. V Komisii pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc majú z deviatich členov troch; spolu so združeniami poskytovateľov tvorí neštátny sektor päť hlasov z deviatich, teda tesnú väčšinu, a odborné posúdenie komisie je pre ministra záväzné. Vplyv na papierovú podobu siete teda platcovia majú. Chýba im len to jediné, čo by naozaj optimalizovalo — možnosť odmietnuť zaplatiť pracovisko, ktoré kritériá nespĺňa.

Riešenie pritom nie je zložité: štát má určiť jasné, vopred známe kritériá – a nechať poisťovne, aby podľa nich pracoviská (ne)kontrahovali. Sieť dokáže reálne optimalizovať len ten, kto ju platí, vidí náklady a nesie dôsledky; kým to štát platcom nedovolí, ostane optimalizácia len zoznamom dobrých úmyslov bez následkov.

Záver: zdrap papiera, kým sa nezačne vymáhať

Optimalizácia siete nemocníc nie je zlá myšlienka; Slovensko reformu ústavnej starostlivosti potrebuje. Problém je, že v podobe, v akej dnes existuje, nefunguje: minimálne počty sa vynechali z vlastného vyhodnotenia, podlimitné pôrodnice dostávajú programy alebo bežia úplne bez rozhodnutia – a do jednej z nich navyše tečú milióny z Plánu obnovy.

Investície do modernizácie pôrodníc sú v princípe správne. Musia však, ako zdôrazňuje Mišík, „brať zreteľ na systémovú účelnosť s primárnym dôrazom na zvyšovanie kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti“. Pri každej alokácii by podľa neho mala zaznieť jedna bazálna otázka: „Nepoškodí táto investícia systém ako celok?“ V prípade Kráľovského Chlmca ide o „krok, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi optimalizácie siete nemocníc“. A dodáva: „Zdá sa však, že na prax, pri ktorej z pôvodného zámeru aspoň minimálnej koncentrácie starostlivosti neostáva takmer nič, sme si v slovenskom zdravotníctve už zvykli.“

Reforma, ktorá sa nevymáha, nemá zmysel. Buď dostane pravidlá platné rovnako pre Humenné aj pre Kráľovský Chlmec, alebo sa štát prestane tváriť, že sieť optimalizuje. Pri pár stovkách pôrodov ročne totiž nejde o štatistiku, ale o to, či bude v kritickej chvíli po ruke skúsený tím.