Potvrdenie o spôsobilosti na výmennom lístku? Pracovní lekári sa stretávajú s rôznymi kuriozitami
Štatistiky potvrdzujú, že väčšina priznaných chorôb z povolania je práve z nerizikových kategórií 1 a 2.
Vstupné lekárske prehliadky pred nástupom do práce mnohí ľudia vnímajú ako „povinnú jazdu.“ No ak takáto prehliadka chýba, hrozia nielen finančné postihy, ale predovšetkým zdravotné komplikácie. Ani s potvrdeniami o spôsobilosti na prácu to nie je bez problémov.
Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia rozdeľuje práce a povolania do štyroch kategórií podľa ich rizikovosti:
- 1. kategória - práca ani pracovné prostredie nespôsobujú riziko vzniku poškodenia zdravia (typicky administratívne pozície).
- 2. kategória - riziko poškodenia zdravia síce existuje, avšak nedochádza k prekráčaniu stanovených limitov, a nepredpokladá sa, že by mohli poškodenie zdravia spôsobiť. Pre hodnotenie sa posudzuje fyzická či psychická záťaž, hluk, vibrácie či žiarenie (typicky sú to pracovníci v skladoch alebo aj čašníci či predajcovia).
- 3. a 4. kategória - práce zaradené do kategórie rizikových, pri ktorých dochádza k prekračovaniu posudzovaných limitov a preto je väčšie riziko poškodenia zdravia.
Vstupnú lekársku prehliadku musia pri nástupe do práce povinne absolvovať zamestnanci zaradení do 3. a 4. kategórie prác. Zákon však prikazuje absolvovať túto prehliadku aj vtedy, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis, napríklad pri práci so zobrazovacou jednotkou. A keďže takmer všetci administratívni zamestnanci pracujú s počítačom, návšteve lekára sa aj tak nevyhnú.
{{suvisiace}}
Povinnosť posudzovať prácu so zobrazovacími jednotkami vychádza z legislatívy Európskej únie. Práca s počítačom je na prvý pohľad neriziková a ľuďom sa spája najmä so zhoršovaním zraku. Zhoršovanie zraku je však do veľkej miery prirodzeným prejavom starnutia.
„Z hľadiska ochrany zdravia sú pri práci s počítačom oveľa významnejšie negatívne vplyvy na podporno-pohybový aparát – najmä poškodenia zápästia ako syndróm karpálneho tunela, ramien, krčnej a driekovej chrbtice. U značnej časti zamestnancov pracujúcich so zobrazovacími jednotkami sa tieto ťažkosti pravidelne opakujú, vedú k dlhodobej práceneschopnosti a v mnohých prípadoch si vyžadujú až chirurgický zákrok,“ priblížili pre ozdravme zástupcovia Pracovnej zdravotnej služby (PZS) AGEL. Vstupná prehliadka pri práci s počítačom má preto podľa nich význam kvôli odhaleniu začínajúcich porúch a nastaveniu ergonomických opatrení skôr ako dôjde k trvalému poškodeniu zdravia.
Tiež podotkli, že to, že práca nie je zaradená do rizikovej 3. alebo 4. kategórie neznamená, že nemá žiadny vplyv na zdravie. „Každý pracovný faktor – hluk, chemické faktory, fyzická záťaž a podobne – má definované exaktné limity. Tieto limity vychádzajú z vedeckých poznatkov. Ľudský organizmus je však individuálny – vplyv na reakciu tela má predchádzajúca pracovná história, úrazy či celková kondícia,“ doplnili.
Štatistiky potvrdzujú, že väčšina priznaných chorôb z povolania je práve z nerizikových kategórií 1 a 2. Neraz dochádza po mesiacoch či rokoch v práci k zdravotným problémom, obmedzeniam pracovnej schopnosti alebo až k poškodeniu zdravia. „Zamestnávateľ potom čelí práceneschopnosti zamestnancov, prešetrovaniu choroby z povolania a v neposlednom rade môže prísť o zamestnanca, do ktorého rozvoja a zaučenia investoval čas a nemalé finančné prostriedky. Má to tak negatívny vplyv na zamestnávateľa aj zamestnanca. Väčšine týchto komplikácií sa dá predísť práve realizáciou vstupných lekárskych preventívnych prehliadok,“ podotkla pracovná zdravotná služba.
{{gift}}
Neúplné posudky
Podľa zákona sa nevyžaduje, aby všetky posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu realizovala výlučne pracovná zdravotná služba. Potrebné vyšetrenia môže vykonať aj všeobecný alebo iný lekár pacienta, podľa charakteru práce. Pokiaľ ide o preukazovanie pracovnej spôsobilosti, AGEL PZS upozornila na iný problém:
„V praxi sa často stretávame so situáciami, keď zamestnanec predloží potvrdenie na tlačive, ktoré nespĺňa legislatívne požiadavky, napríklad na výmennom lístku. Okrem formálnej stránky je však významným problémom aj obsah posúdenia. Často sa stáva, že posudok je vydaný na správnom tlačive, no neobsahuje presný opis faktorov práce, ich zaradenie do príslušnej kategórie ani činnosti vykonávané podľa osobitných predpisov. Ide pritom o kľúčové informácie pre lekára, ktorý zdravotnú spôsobilosť posudzuje, a to nielen pri formulovaní záveru, ale aj pri rozhodovaní o rozsahu potrebných vyšetrení.“
Ministerstvo zdravotníctva, v ktorého gescii je zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, nás s otázkami odkázalo na Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
ÚVZ v reakcii na otázky len skonštatoval, že lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu a jeho náležitosti upravuje okrem spomínaného zákona o verejnom zdraví aj zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Lekárovi, ktorý vykonáva preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, má podľa týchto predpisov zamestnávateľ predložiť všetky informácie o zamestnancoch vrátane pracovného zaradenia, faktorov práce a pracovného prostredia aj toho, ako dlho je týmto faktorom človek vystavený: „Teda zamestnávateľ je povinný poskytnúť lekárovi informácie o pracovnej anamnéze v zozname zamestnancov, nie v predvyplnenom lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, alebo na inom tlačive.“
Jedna vec je teória a druhá prax, v ktorej sa predpisy zjavne nedodržiavajú. ÚVZ neodpovedal na otázky, kto to kontroluje ani aké sú sankcie pre zamestnávateľov alebo iných aktérov, ktorí postupujú nesprávne.
{{odporucane}}
Odfláknuté prehliadky
Na internete sme vzor posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa zákona našli hneď, takže je veľmi otázne, prečo je pre zamestnávateľov taký problém dať zamestnancom správny posudok, nech im ho lekár vyplní.
„V rámci AGEL PZS máme vypracované odborné usmernenia, ktoré stanovujú postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a definujú kontraindikácie pre jednotlivé druhy práce. V prípade potreby môže každý náš lekár konzultovať zložitejšie prípady s kolegami so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo,“ konštatovali z pracovnej zdravotnej služby.
Ak nie sú splnené ani tieto základné predpoklady, podľa lekárov PZS sa môže stať, že zamestnávateľ síce disponuje posudkom vydaným na správnom tlačive, ale ten dostatočne nezohľadňuje skutočné pracovné zaradenie zamestnanca. „Rovnako sa často stáva, že v rámci lekárskej prehliadky neboli vykonané všetky vyšetrenia potrebné na objektívne posúdenie zdravotného stavu. Zamestnávateľ tak nemá dostatočnú istotu, že u zamestnanca nedôjde k poškodeniu zdravia alebo k pracovnému úrazu, ktorému bolo možné predísť.“
Na otázku, či si zamestnávateľ vie nejako overiť, či lekár skutočne vykonal všetky požadované vyšetrenia, verejní zdravotníci z ÚVZ uviedli, že „ak má zamestnávateľ odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.“
Kto musí mať špecifickú zdravotnú spôsobilosť
O tom, ktorý lekár vykonáva pracovnú preventívnu prehliadku, či lekár PZS alebo ošetrujúci lekár zamestnanca, rozhoduje podľa ÚVZ zamestnávateľ v súlade s právnymi predpismi: „Na lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa nevzťahuje slobodná voľba lekára.“ Lekár, posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, má vypracovať posudok a zaznamenať výsledky vyšetrení do zdravotnej dokumentácie. „Teda zamestnanec si len tak nepýta potvrdenie od svojho všeobecného lekára,“ vysvetlil Úrad verejného zdravotníctva.
Spôsobilosť na niektoré práce musia z hľadiska ich rizík posúdiť lekári špecifických odborností. Medzi najčastejšie činnosti, pri ktorých sa vyžadujú aj odborné vyšetrenia, patria:
- práca vo výškach;
- obsluha vyhradených technických zariadení (tlakové, zdvíhacie, plynové a elektrické zariadenia – napríklad revízni technici);
- obsluha kotlov, obsluha mobilných žeriavov a plošín, lešenári;
- obsluha motorových (vysokozdvižných) vozíkov;
- vodiči rôznych motorových vozidiel (nákladné autá vážiace nad 3,5 tony, autá s právom prednostnej jazdy, rôzne typy stavebných a iných strojov);
- zváračské činnosti;
- SBS;
- všetky činnosti ktoré sa vykonávajú na železničných dráhach.
Pracovná zdravotná služba má externých zazmluvnených, ale aj vlastných lekárov v špecializáciách všeobecné lekárstvo, pracovné lekárstvo, oftalmológia, ORL, pneumológia či neurológia. Špecializované vyšetrenia v týchto odboroch sa podľa AGEL PZS vyžadujú pri celom spektre tzv. osobitných predpisov. Tieto činnosti nie sú priamo spojené s kategóriou práce a bežne ich vykonávajú aj zamestnanci zaradení v 1. alebo 2. kategórii.
Pokuty v desiatkach tisíc
Pracovná zdravotná služba zároveň zabezpečuje hodnotenie zdravotných rizík na pracoviskách. V praxi je bežné, že lekár pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti konzultuje svoje závery s verejným zdravotníkom, ktorý má detailné informácie o charaktere práce a pracovných podmienkach.
Rovnako dôležitá je spolupráca verejného zdravotníka, zamestnávateľa a lekára vtedy, keď sa u zamestnanca objaví zdravotné obmedzenie. Treba nájsť vhodné riešenie, či už formou úpravy pracovných podmienok alebo zmeny pracovného zaradenia tak, aby boli zachované bezpečnosť práce, ochrana zdravia zamestnanca aj potreby zamestnávateľa.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zase skonštatovalo, že podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) je zamestnávateľ povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu. Zamestnanec sa zároveň musí podrobiť lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
Ak zamestnávateľ nezabezpečí posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ide o správny delikt na úseku verejného zdravotníctva. Zároveň je to však porušenie pracovnoprávnych predpisov podľa zákona o BOZP, za ktoré môže inšpekcia práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 eur.
