Anketa politických strán: Ako spraviť z vykastrovaného vola ÚDZS opäť plemenného býka?
Úrad pre dohľad mal byť rozhodcom, ktorý dohliada na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Postupom času sa z neho stal vykastrovaný, neškodný vôl bez kľúčových kompetencií. Oslabovali ho všetky vlády, no rana z milosti prišla až za éry Renáty Bláhovej, ktorá veselo podnikala cez prokúru v rozpore s duchom zákona.

Po dvadsiatich rokoch politických čistiek a okresávania právomocí je z neho úrad podriadený vláde. A práve jemu teraz pristane na stole najväčšia transakcia v histórii trhu, ergo akvizícia zdravotnej poisťovne Union Dôverou. Spýtali sme sa politických strán, čo s ním chcú urobiť.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je, alebo lepšie povedané onehdy nebol, len ďalšou položkou v zozname štátnych inštitúcií. V systéme, kde si zdravotné poisťovne konkurujú, je to rozhodca. Vydáva poisťovniam licencie, stráži, či majú na úhrady faktúr pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dohliada na ich solventnosť a rieši podnety pacientov. V krajnom prípade vie poisťovňu poslať aj do nútenej správy. Zajacova reforma ho v roku 2004 zámerne postavila mimo ministerstva zdravotníctva, aby meral rovnako štátnej VšZP aj súkromníkom. Bez takého rozhodcu férová súťaž poisťovní existovať nemôže.
Lenže presne tohto rozhodcu si vlády dvadsať rokov prispôsobujú na svoj obraz. Ani jeden predseda úradu nedokončil päťročný mandát. Prišla nová vláda, prišiel nový šéf dohľadu. Takto to beží od roku 2007 dodnes a medzi rokmi 2019 a 2021 zostal úrad poldruha roka úplne bez riadneho predsedu. V rebríčku nezávislosti inštitúcií od INEKO a Transparency dostal úrad 52 percent. Za spôsob výberu predsedu 28.
{{gift}}
A keď úrad zavadzal politikom v tom, aby mohli kriviť súťaž medzi poisťovňami, prišiel o právomoci. Tú kľúčovú – poslať poisťovňu do ozdravného plánu, keď jej vlastné imanie klesne pod zákonné minimum 16,6 milióna eur – mu vzal zákon č. 518/2022. Návrh prišiel priamo z ministerstva zdravotníctva podvedením Vladimíra Lengvarského, nominanta OĽaNO. Ako sme opísali v článku Ad acta ÚDZS, podľa vtedajšieho generálneho tajomníka služobného úradu rezortu Petra Ferjančíka však ministerstvo konalo pod tlakom šéfa financií Igora Matoviča, ktorý zmenami podmienil dofinancovanie sektora.
Parlament vládnu novelu schválil 22. decembra 2022 a od 1. januára 2023 bolo po kompetencii. Trvalo presne dva roky, kým ju úrad dostal späť – vrátila mu ju až ďalšia vládna novela, zákon č. 362/2024, účinná od 1. januára 2025. Pozmeňovák Jany Bittó Cigánikovej a Richarda Sulíka, ktorý ju chcel úradu zachrániť, poslanci odmietli. Nebola to náhoda, bola to účelovka. Štátna VšZP vtedy mierila k strate 153,8 milióna eur a bez zmeny zákona by musela do ozdravného plánu – štát namiesto ozdravovania vlastnej poisťovne radšej odobral rozhodcovi píšťalku. Analytik INESS Martin Vlachynský to zhrnul nasledovne: zo zákona potichu vypadla „akási záchranná brzda, ktorá mala zasiahnuť pred tým, ako poisťovňa spadne do väčších problémov“. Od februára 2024 je úrad rovno podriadený vláde a parlament ani prezident už do menovania predsedu nemajú čo hovoriť. Aby bolo jasné, nesmútime tu za odvolanou Renátou Bláhovou, ktorá úrad premenila na ideologickú zbraň proti súkromným poisťovniam – a keď mu parlament kompetenciu bral, mlčala; úrad sa na protest zmohol až o päť mesiacov. Problém je konštrukcia. Úrad, ktorý slúži každej vláde, je zlý rozhodca bez ohľadu nato, kto v ňom práve sedí.
{{suvisiace}}
Výsledok? Štát je v zdravotníctve najväčší vlastník, regulátor aj tvorca pravidiel v jednom a dohľad nad tým všetkým si drží pod palcom. Rudolf Zajac to prirovnal k policajnej inšpekcii, ktorá vyšetruje „sama seba, sami sebe“. Úplne konkrétnu podobu tomu dáva kúpa Unionu Dôverou, najväčšia transakcia v histórii trhu, ktorá skončí na stole práve tohto úradu. Tá je však len symptóm. Nás zaujímalo niečo širšie: chce vôbec niekto z politikov, aby malo Slovensko nad zdravotníctvom silný a nezávislý dohľad?
{{odporucane}}
Zdravotníckym lídrom politických strán sme položili štyri rovnaké otázky. Odpovedali: Tomáš Szalay (SaS), Monika Kolejáková (KDH) a Peter Ferjančík (SME Rodina); Marek Krajčí (Hnutie Slovensko) poslal namiesto odpovedí na jednotlivé otázky súhrnné stanovisko, ktoré zverejňujeme v závere ankety. Odpovedal aj Vladimír Baláž (Smer-SD, predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo), ktorý dostal mierne rozšírenú sadu otázok. Progresívne Slovensko na otázky neodpovedalo ani napriek opakovaným apelom. (Odpovede prešli základnou jazykovou korektúrou.)
Otázka 1: Je ÚDZS dostatočne nezávislý?
Od 1. februára 2024 je Úrad pre dohľad podriadený vláde – z menovania a odvolávania jeho predsedu boli vylúčení parlament aj prezident. Za celú existenciu úradu pritom ani jeden predseda nedokončil päťročný mandát. Považujete súčasnú mieru nezávislosti ÚDZS za dostatočnú? Ak nie, akou konkrétnou zmenou by ste jeho nezávislosť obnovili?
Tomáš Szalay (SaS): „Zvýšenie nezávislosti ÚDZS je žiaduce, aby nepodliehal bezprostredným politickým vplyvom. Vrátiť parlament a prezidenta do procesu považujem za dobré riešenie.“
Monika Kolejáková (KDH): „Návrat voľby predsedu do parlamentu.“
Peter Ferjančík (SME Rodina): „Nedávno som sa dostal k informácii, že na pozadí strana Hlas (alebo jej donor) uvažuje o presune ÚDZS pod prezidenta, čo by už bola úplná katastrofa – čo sa týka objektivity, ale aj kríženia právomocí a deľby moci v štáte. Z tohto pohľadu by som aktuálne zaradenie z pohľadu konštrukcie systému ešte považoval za ako-tak v poriadku, lebo u nás, bohužiaľ, platí, že nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie. ÚDZS je, samozrejme, ako akýkoľvek iný štátny úrad zrelý na reformu. Mala by prebehnúť poctivá verejná diskusia, lebo problematika je relatívne čiernobiela: buď necháme časť kompetencií rozplynúť medzi iné existujúce úrady – na úrovni kontroly poskytovateľov napríklad ministerstvo zdravotníctva, kontrolu poistného systému prevesíme napríklad na NKÚ – alebo sa rozhodneme, že fungovanie ÚDZS značne posilníme autonómiou, čo sa týka kompetencií aj výberu predsedu. Nič v strede asi neexistuje. Ja osobne by som kompetencie ÚDZS posilnil (napríklad v oblasti DRG) a úrad zachoval – avšak až po tom, ako značne zobjektivizujeme mandát a výber predsedu. Ak sa toto neudeje, je vlastne zbytočné, aby ÚDZS v stave „predĺženého chápadla vládnej moci“ existoval.“
Vladimír Baláž (Smer-SD): „V súčasnosti, po ohlásenom prebratí Unionu Dôverou, bude situácia pre ÚDZS extrémnou výzvou. Preto nepovažujem zmenu postavenia ÚDZS bez vyjasnenia situácie v oblasti zdravotného poistenia za správnu.“ Na otázku, čo by pri úrade zmenil ako prvé, dodal: „V súčasnosti ÚDZS pracuje kvalitne a jeho výkon sa neustále zlepšuje. Ak bude v tejto práci pokračovať, príde čas na jeho reálnu nezávislosť.“
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Otázka 2: Vrátili by ste úradu ozdravné plány?
V decembri 2022 parlament zrušil právomoc úradu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán pri poklese vlastného imania – teda nástroj, ktorý úrad podľa vlastných slov potreboval práve voči štátnej VšZP. Vrátili by ste túto kompetenciu úradu späť?
Tomáš Szalay (SaS): „Áno.“
Monika Kolejáková (KDH): „Jednoznačne.“
Peter Ferjančík (SME Rodina): „Samozrejme, že vrátil. Bol som čiastočne pri tom, keď mu bola odobratá – nebol som s tým v poriadku vtedy a nie som ani teraz. Bola to súčasť politickej stratégie na „vyhladovanie“ súkromných poisťovní. Ja naopak by som možno pridal ÚDZS kompetenciu aj smerom k ministerstvu financií, aby nariadil, akým spôsobom má byť v konkrétnom čase dofinancovaný sektor zdravotníctva. Osobne toto považujem aj za zásadný faktor, prečo situácia s Unionom dopadla tak, ako dopadla.“
Vladimír Baláž (Smer-SD): jeho odpoveď sa týka vrátenia kompetencie, ku ktorému medzičasom došlo – uvádzame ju v nasledujúcej sekcii.
Parlament o tom už hlasoval. Najprv nie, potom áno
Kľúčová kompetencia sa ÚDZS napokon vrátila, no nešlo to bez námahy – a aj to len sčasti. Zhoda na tom, že ÚDZS touto kompetenciou má disponovať, je evidentná aj z odpovedí politikov v tejto ankete.
Parlament o vrátení ozdravných plánov už hlasoval. Návrh z dielne Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya (SaS) získal 30.apríla 2024 presne 50 hlasov: za boli celé kluby SaS a PS a polovica KDH. Smer, Hlas aj Krajčího klub Slovensko sa zdržali a návrh sa do druhého čítania nedostal.
O to pikantnejšie je, ako hlasovanie deň nato komentoval v ozdravme podcaste Vladimír Baláž. „Ja pokladám zákon, ktorý Janka predložila, za dobrý. Svoje odporúčanie na klub som napísal: zdržať sa. Ale zákon je dobrý. Takže dúfam, že ho ešte predložíme v rámci celej koalície, lebo si myslím, že tak je to správne,“ povedal predseda zdravotníckeho výboru. A na otázku, či je šanca, že koalícia návrh opätovne predloží, odpovedal: „Budem sa o to snažiť.“ A sľub sa – po svojom – aj splnil: v podstate identická zmena prešla o pol roka neskôr ako súčasť vládnej novely, zákona č. 362/2024, a od 1. januára 2025 má úrad kompetenciu späť. Aspoň na papieri.
Prečo koalícia najprv zhodila opozičný návrh, ktorý o pol roka prijala ako vlastný? Baláž to v odpovediach pre ozdravme vysvetľuje takto: „V zmysle koaličnej zmluvy medzi vládnymi partnermi nie je bez spoločnej zhody možné schváliť poslanecké návrhy opozície. Nie je mi známe, že by sa kolegovia z opozície usilovali o hlasy koalície pri predkladaní svojho návrhu zákona a predstavili svoje návrhy jednotlivým poslaneckým klubom. Takýto mechanizmus je na Slovensku zaužívaný, nech vládne akákoľvek koalícia. Druhý dôvod je, že bola pripravovaná novela zákona [č. 362/2024 Z. z.] a táto novela obsahovala aj túto časť.“
Cigániková v tej istej debate pripomenula, ako sa ozdravné plány rušili. Podľa nej sa zmena dostala do vládnej novely tesne pred rokovaním vlády, bez pripomienkového konania. „Nevedeli, ako z toho von, nechceli ísť do ozdravného plánu, tak vymysleli, že zrušia povinnosť ozdravného plánu,“ opísala rozhodovanie o štátnej VšZP. Jej vtedajší pozmeňovák so Sulíkom, ktorý chcel právomoc úradu ponechať, podľa jej slov „naplno podporili“ aj Smer s Hlasom – no neprešiel o pár hlasov, keď Krajčího a Matoviča „podržal Boris Kollár“. Čísla jej dávajú za pravdu: za návrh vtedy hlasovalo 65 zo 133 prítomných poslancov a zo Smeru ho podporili všetci okrem jedného.
Návrat kompetencií? Len na papieri a len spolovice
Nech však nikto nehovorí, že sa úradu kompetencie vrátili v plnej miere. Do stavu spred roka 2022 má dohľad ďaleko. Písmeno o vlastnom imaní sa do zákona síce vrátilo, no úrad medzitým prišiel o nezávislosť – od februára 2024 je podriadený tej istej vláde, ktorej poisťovňu má disciplinovať. A hoci úrad roky žiada, aby parlament vágne pojmy v ozdravnej úprave spresnil, odpoveďou je ticho.
Práve vágnosť toho, za akých okolností môže ÚDZS nariadiť ozdravný plán, je kľúčová. Ozdravný plán má úrad nariadiť aj vtedy, keď poisťovňa „závažným spôsobom“ neplní obchodno-finančný plán a situácia „môže ohroziť“ jej schopnosť plniť záväzky. Čo je závažné a čo už ohrozuje, nikde napísané nie je. Taká norma sa dá vyložiť hocijako – a gumený paragraf v rukách úradu podriadeného vláde je pozvánka na dvojaký meter: na súkromnú poisťovňu prísne, na štátnu zhovievavo. Úrad pritom sám opakovane žiadal, aby sa pojmy spresnili. Novela 362/2024 to nechala tak. Vykastrovaného vola nespravíš plemenným býkom tým, že mu dokreslíš rohy.
Otázka 3: Aké právomoc úradu pridať – a ktoré sú nadbytočné?
Chceli by ste Úradu pre dohľad zveriť nejaké nové funkcie alebo právomoci, aby lepšie plnil svoju úlohu? Ak áno, ktoré konkrétne a s akým cieľom? A naopak – ktoré súčasné právomoci považujete za nadbytočné?
Tomáš Szalay (SaS): „Pridal by som sem viac kompetencií, napríklad vedenie registra zdravotníckych pracovníkov (dnes ho robia komory) alebo DRG (dnes na ministerstve zdravotníctva). Úrad má byť silný regulátor.“
Monika Kolejáková (KDH): „Financovanie zdravotnej starostlivosti by som rozdelila na dve oblasti. Základná starostlivosť – podmienkou je nadefinovanie nároku pacienta – by sa realizovala cez samostatný účet zdravotnej poisťovne a nemohol by sa z nej tvoriť zisk; okrem zdravotnej starostlivosti by odtiaľ mohli poisťovne čerpať iba opodstatnené náklady na činnosť. Financie by podliehali finančnej správe a poskytovanie zdravotnej starostlivosti by naďalej spadalo pod ÚDZS. Druhou zložkou by bolo pripoistenie, pri ktorom by financie podliehali NBS a poskytovanie starostlivosti ÚDZS.“
Peter Ferjančík (SME Rodina): „Záleží od toho, či sa fungovanie úradu odpolitizuje. Ak áno, určite je minimálne na mieste téma DRG.“
Vladimír Baláž (Smer-SD): „ÚDZS bol od začiatku medzi zdravotníkmi vnímaný skôr ako orgán, ktorý rieši len sťažnosti pacientov a vykonáva len priamy dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti – a nemá komplexný pohľad aj na vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Tento ‚negatívny‘ pohľad dlhodobo poškodil jeho renomé medzi zdravotníkmi. Až v poslednej dobe sa jeho práca na vzťahoch medzi poskytovateľmi a poisťovňami zlepšila a úrad si začal plniť úlohy aj v tejto časti svojich povinností. Pritom jedna aj druhá súčasť jeho práce je extrémne dôležitá pre transparentné a dobre fungujúce zdravotníctvo.“
„V súčasnosti osobne považujem kompetencie úradu za dostatočné, avšak nevylučujem, že ak budeme rokovať o postavení ÚDZS a možnom ‚odlúčení‘ od ministerstva zdravotníctva, môžeme kompetencie ešte posilniť.“
Otázka 4: Arbiter, alebo nástroj vlády? A kto má určovať cenu starostlivosti?
Má byť ÚDZS neutrálnym arbitrom, ktorý dohliada na všetky poisťovne rovnako vrátane štátnej VšZP – alebo nástrojom zdravotnej politiky vlády? A kto má podľa vás určovať cenu a rozsah nakupovanej zdravotnej starostlivosti: zdravotné poisťovne ako nákupcovia, alebo štát (cez programovú vyhlášku a kategorizáciu)?
Tomáš Szalay (SaS): „Áno [neutrálnym arbitrom]. Väčšina cien by mala byť výsledkom trhovej dohody medzi nákupcom (zdravotnou poisťovňou) a poskytovateľom. Programová vyhláška nemá stanovovať ceny, ale ciele (KPI).“
Monika Kolejáková (KDH): „ÚDZS má byť nestranný arbiter. Medicínska opodstatnenosť a KPI vychádzajúce z medicínskych cieľov musia v zdravotníctve stáť nad ekonomickými cieľmi, preto regulácia musí byť nad nákupom. Ale zopakujem – štát nezadefinoval nárok pacienta a možnosť pripoistenia. Preto je jasné, že neberie na vedomie realitu nákladov a realitu objemov financií. V takej situácii je pochopiteľné, že ak sa má predísť zrúteniu finančných zdrojov, je nevyhnutné pri úhradovej vyhláške dôsledne vykalkulovať finančné dopady.“
Peter Ferjančík (SME Rodina): „Má [byť neutrálnym arbitrom], inak je úplne zbytočný a je to plytvanie financiami. Posledná otázka je v princípe základná filozofická otázka ekonómie. V ideálnom svete by rozsah a cenu určoval sám trh; vo svete, kde štát dáva občanom garancie v ústave a občania, klienti, voliči čakajú, že to zabezpečí štát, je, „bohužiaľ“, nateraz správna odpoveď štát. To, že by to určovala strana dopytu, teda poisťovne, je možné považovať za stredný filozofický variant, ale v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky ešte musí chvíľku zrieť demokracia.“
Vladimír Baláž (Smer-SD): „Ideálom je stav, keď sú úrady ako ÚDZS politicky aj biznisovo nezávislé. Je však ilúziou, že sa to v súčasnosti dá dosiahnuť nejakým jednoduchým spôsobom. Preto je dôležité, aby ÚDZS pracoval transparentne a spravodlivo a vytvoril si pozíciu, keď sa za nezávislý môže považovať.“
„Keďže zdravie je v zmysle ekonomickej teórie zmiešaný statok, nie je možné, aby sa štát vzdal svojich právomocí a povinností v tejto oblasti. Predstava o čisto trhovom mechanizme je na tomto poli na Slovensku absolútne nesprávna. Koniec koncov, každý deň sa presviedčame, že ak v tejto oblasti vznikne problém, vždy budú na vine politici a vlády SR.“
Ako vidí svoju rolu šéf dohľadu: „Úrad vstúpil na pomoc VšZP“
Ako vyzerá dohľad nad štátnou poisťovňou v praxi, ukázala jeseň 2024. Úrad vtedy ešte nemal automatický spúšťač späť, a tak musel ísť komplikovanou právnou cestou – no VšZP nariadil predložiť ozdravný plán. Poisťovňa sa bránila rozkladom a v decembri úrad konanie zastavil s tým, že sa jej hospodárenie zlepšilo. Pozoruhodné však je, ako celú situáciu vysvetľoval predseda úradu Michal Palkovič v podcaste ÚDZS – v čase, keď bežala prepoisťovacia sezóna:
„Je tu vidieť záujem štátu a štátnych inštitúcií vlády, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčšia a štátna zdravotná poisťovňa bola v dobrej, nazvime to, zdravotnej kondícii. (...) Štát nedovolí, aby čokoľvek ohrozilo chod alebo hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to je vlastne naša úloha. Preto úrad vstúpil na pomoc Všeobecnej zdravotnej poisťovni.“
„Všetci, ako sme tu, sme vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni – ja aj moje deti, celá rodina. (...) Nemyslím si, že ten boj medzi poisťovňami v zmysle‚ poďte k nám, pretože Všeobecná zdravotná poisťovňa má problémy‘ by bol férový, morálny, etický.“
Prečítajme si to ešte raz. Predseda úradu, ktorý má merať všetkým poisťovniam rovnako, hovorí, že jeho úlohou je pomáhať štátnej poisťovni, v ktorej je poistený s celou rodinou – a súťaž o jej poistencov považuje za nemorálnu. Ťažko nájsť lepšiu ilustráciu toho, prečo sa v tejto ankete pýtame, či má byť dohľad neutrálny arbiter, alebo nástroj štátu.
Súhrnné stanovisko Mareka Krajčího (Hnutie Slovensko)
Marek Krajčí na jednotlivé otázky neodpovedal; hnutie poslalo prostredníctvom jeho asistenta toto stanovisko:
„Súčasná vládna koalícia účelovo zmenila legislatívu, aby nezávislý ÚDZS podriadila svojej úplnej kontrole. Zároveň Smer a Hlas potrebovali z čela úradu odstrániť jeho vtedajšiu predsedníčku Renátu Bláhovú. Tá bola pre svoju nekompromisnosť pri obhajobe verejného záujmu, teda záujmu pacientov a zdravotníkov, tŕňom v oku nielen predstaviteľom súčasných vládnych strán, ale aj ekonomickým skupinám pôsobiacim v zdravotníctve.“
„Keďže odvolaná predsedníčka ÚDZS svoje tvrdenia opierala o nespochybniteľné dáta, jej odporcovia nedokázali vecne protiargumentovať. Preto jediným spôsobom, ako umlčať hlas verejného záujmu zo strany ÚDZS, bola zmena zákona, zbavenie úradu nezávislosti a jej odvolanie.“
„Naším cieľom je prinavrátiť ÚDZS jeho nezávislosť a odbornosť a vytvoriť priestor na to, aby si úrad opäť mohol plniť svoje povinnosti, pre ktoré bol zriadený – teda aby hájil verejný záujem a dôsledne kontroloval plnenie povinností, ktoré subjektom pôsobiacim v regulovanom prostredí, akým zdravotníctvo je, vyplývajú zo zákona. Konkrétne kroky budú súčasťou nášho volebného programu.“
K stanovisku treba dodať jednu vec. Keď parlament 30. apríla 2024 hlasoval o vrátení ozdravných plánov – teda o kúsku tej nezávislosti a odbornosti, ktorú chce hnutie úradu prinavrátiť – Marek Krajčí aj celý klub hnutia Slovensko sa zdržali. Návrh spadol aj ich hlasmi.
A čo ďalej?
Súčasná opozícia sa v zdravotníctve zhodne na máločom, no na to, že postavenie ÚDZS a jeho kompetencie treba posilniť áno: výber šéfa dohľadu treba zobrať z rúk vlády a úrad posilňovať, nie okresávať jeho kompetencie. Rozchádza sa až pri cenách – SaS verí dohode poisťovní s poskytovateľmi, SME Rodina by cenotvorbu nateraz nechala štátu. Vládny Smer žiadnu zmenu postavenia úradu neplánuje. Podľa Baláža treba počkať, kým sa vyjasní situácia okolo fúzie Dôvery a Unionu, kompetencie sú dostatočné a reálna nezávislosť má prísť ako odmena za dobrú prácu niekedy v budúcnosti. Progresívne Slovensko, ktoré sa pre fúziu obrátilo až na Európsku komisiu, na otázky o úrade rozhodujúcom o tej istej fúzii neodpovedalo ani na opakované urgencie. Otázka z titulku tak zostáva otvorená.
Zákon sa síce zmenil a spúšťač ozdravných plánov je formálne späť, no o návrate do stavu spred roka 2022 nemôže byť reč: definície toho, kedy a za akých okolností môže ÚDZS poslať zdravotnú poisťovňu do ozdravného plánu či nútenej správy, zostali vágne. Kým bude dohľad slúžiť každej aktuálnej vláde, zostane volom – nech ho kŕmi ktokoľvek.









