Najväčším „krížovým“ vlastníkom v slovenskom zdravotníctve je štát
Štát vlastní najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice a je tvorcom legislatívy s priamym vplyvom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Otázka krížového vlastníctva v slovenskom zdravotníctve je opakovane diskutovaná. Nanovo sa však zabúda na to, že najväčším krížovým vlastníkom je štát, ktorý vlastní najväčšiu poisťovňu a ovláda fakultné nemocnice.
Text pôvodne vyšiel ako blog v roku 2022.
Navyše, štát okrem toho, že vlastní fakultné nemocnice a najväčšiu zdravotnú poisťovňu (VšZP), zároveň tvorí legislatívu (MZ SR), určuje koľko peňazí pôjde do celého sektora (MF SR) a dokonca má kontrolu nad tým, kto na celý systém dozerá (ÚDZS). Súčasne, štát má moc selektívne dotovať len jednu vyvolenú poisťovňu a oddlžovať len svoje nemocnice, a to z peňazí všetkých daňových poplatníkov.
Otázka je, čo by sa stalo v prípade, ak by štát krížové vlastníctvo v zdravotníctve naozaj zakázal. Takmer isté je, že by takýto zásah do vlastníckych práv, ktoré sú jedným z pilierov liberálnej demokracie a trhového hospodárstva skončil súdnymi spormi a arbitrážami.
{{gift}}
Zároveň, ak by štát zakázal vertikálne vlastníctvo všetkých okrem seba samého, stal by sa víťazom celej situácie, zákazu by sa vyhol legislatívnou kľučkou a ako jediný by naďalej mohol byť vlastníkom najväčšej poisťovne, najväčších nemocníc a k tomu tvorcom legislatívy s priamym vplyvom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Ak by existovala jednotka konfliktu záujmov v zdravotníctve, niesla by meno štát. Štát môže sebe samému určovať pravidlá hry tým, že tvorí zákony sám pre seba. Ukázalo sa to napríklad vtedy, keď bola VšZP existenčne ohrozená a veľmi narýchlo sa prijímali zákony len preto, aby bola zachránená. Rovnako sa týkalo zákazu exekúcií nemocníc, či oddlžovania iba pre štátne nemocnice.
{{suvisiace}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
A kto by bol na strane porazených? Okrem akcionárov, ktorí vertikálne integrujú by bol na strane porazených samotný pacient, keďže doteraz nikto nepovedal, ako by zákaz krížového vlastníctva prispel k zlepšeniu zdravotníctva z pohľadu pacienta. Inštitút zdravotníckej politiky v roku 2019 uvádzal, že skúmal vertikálne vlastníctvo v zdravotníctve a neidentifikoval žiadne prešľapy či nezrovnalosti. Rovnako denník SME skúmal, či poisťovňa Dôvera platí svojim nemocniciam iné než štandardné platby a nepotvrdilo sa, že by zdravotná poisťovňa Dôvera zvýhodňovala nemocnice Penty. Na druhej strane, boli časy, keď VšZP štátnym nemocniciam dávala výrazne výhodnejšie zmluvy ako súkromným nemocniciam.
Vo verejnom diskurze už navyše neraz zazneli relevantné argumenty, ktoré naopak vertikálne vlastníctvo v zdravotníctve obhajujú pre jeho efektivitu. Michal Kaszas vo svojom blogu hovorí o tom, že integrované systémy dokážu efektívnejšie a systematickejšie manažovať chronické aj akútne choroby. V Európe úspešne vertikálne integruje starostlivosť o pacienta napríklad španielska firma Ribera Salud, v USA zase Kaiser Permanente, pričom integrované systémy dokážu efektívnejšie a systematickejšie manažovať chronické aj akútne choroby.
{{odporucane}}
Príbeh sa opakuje a politici majú tendencie opakovane „riešiť“ neexistujúce problémy slovenského zdravotníctva, namiesto tých reálnych. Štát vôbec nemusí vlastniť poisťovňu, ani koncové nemocnice, to čo by mal naopak štát robiť je vytvárať stabilné prostredie a pravidlá, ktoré budú v prospech spotrebiteľa. A následne by mal tieto pravidlá vymáhať, namiesto toho aby tieto pravidlá on sám flagrantne porušoval.
