Vyhnutie sa ozdravnému plánu za asistencie parlamentu

Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tak vďaka parlamentnej moci vyhla ozdravnému plánu. Novelou 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou stratil ÚDZS možnosť poslať poisťovňu do ozdravného plánu.

Toto rozhodnutie komentovala hovorkyňa ÚDZS Monika Baťková nasledovne: „Po novom bude prijatie obdobných opatrení ponechané takpovediac na dobrej vôli zdravotnej poisťovne a dodržiavaní bežných ustanovení obchodného zákonníka, ktoré definujú, kedy sa akákoľvek obchodná spoločnosť nachádza v kríze“.

Touto novelou sa VšZP vyhla ozdravnému plánu už v roku 2022 a situácia sa opakuje, po prvýkrát je to tragédia, no po druhýkrát sa už jedná o politickú frašku.

Hlavnými ideológmi tejto účelovej zmeny bola podľa ex GTSU ministerstva zdravotníctva Petra Ferjančíka vtedajšia predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová, exminister zdravotníctva Marek Krajčí a vtedajší minister financií Igor Matovič.

Návrh predkladalo ministerstvo zdravotníctva, i keď s ním nebolo stotožnené. Podľa slov vtedajšieho generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva zdravotníctva Petra Ferjančíka: „Nemali sme vtedy inú možnosť, ako s týmito deformačnými zmenami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súhlasiť, keďže nás vydieral minister financií Igor Matovič a ak by sme takéto zmeny nepredložili, neprišlo by k dofinancovaniu sektora ako takého“.

{{odporucane}}

Cigániková sa snažila vykopnúť loptu z bránkovej čiary

22. 12. 2022 vystúpila v pléne NR SR počas v parlamentnej schôdze poslankyňa Janka Bittó Cigániková, ktorá na margo legislatívnych zmien uviedla: „Na tomto návrhu zákona mi v podstate vadia najmä dve veci, a to je úľava pri tom, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa, pokiaľ sa dostane pod zákonom stanovenú nejakú sumu 16,6 mil., vlastného imania, tak keď pod ňu klesne, čo značí, že nie je finančne zdravá, tak mala, v doteraz platnom zákone okamžite ukazovať ozdravný plán, mala ho vypracovať, mala svojmu akcionárovi, verejnosti a úradu pre dohľad, ukázať, čo chce zlepšiť, aby už v dlhu nebola a aby bola finančne ozdravená. Jednoducho ja nerozumiem tomu, keď máme poisťovňu, ktorá je druhým alebo tretím najstratovejším štátnym podnikom, že jej ideme pomáhať, aby nemusela ani len vypracovávať ozdravný plán. VšZP je mesiac čo mesiac v strate, a preto musí vyrobiť ten ozdravný plán a treba tam taký manažment a také zmeny, aby tá poisťovňa v strate nebola. Nieže to budeme nejako kamuflovať“.

Cigániková zároveň spoločne s Richardom Sulíkom podala poslanecký návrh, ktorým by sa v zákone ponechalo nariadenie povinnosti zdravotnej poisťovne predložiť ozdravný plán na schválenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade, ak zdravotná poisťovňa vykazuje straty, v dôsledku ktorých výška vlastného imania zdravotnej poisťovne klesne pod minimálnu hodnotu základného imania (16,6 milióna €).

Za tento návrh hlasovalo 65 zo 133 prítomných poslancov. Perličkou je, že za neho hlasovali všetci okrem jedného poslanca strany SMER-SD.

Zdroj: NR SR

Identický zákon Cigániková spoločne s Tomášom Szalayom predložili aj v tomto volebnom období, no tentokrát už poslanci vládnej koalície v princípe identický zákon nepodporili a to napriek tomu, že samotný predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž považoval tento návrh za rozumný a rovnako napriek tomu, že vládna koalícia vo svojom Programovom vyhlásení vlády uviedla: „Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva“.

Napriek tomu poslanecký klub SMER-SD ani ostatné poslanecké kluby vládnej koalície tento poslanecký návrh nepodporili, na čo vtedy pomerne ostro zareagovala Bittó Cigániková, ktorá počas tlačovej besedy na margo súčasnej vládnej koalície uviedla: „Vyslovene si kadia do úst, podporujú to, čo v minulosti kritizovali. Podporujú nehorázne kroky Matovičej vlády a Krajčího. Rozumiem im, lebo zároveň tým umožňujú svojim vlastným nominantom vo VšZP, aby prípadne mohli hospodáriť podľa toho, ako sa im zachce“.

Vladimír Baláž sa vo svojom stanovisku prihlásil k Programovému vyhláseniu vlády a posilneniu kompetencií ÚDZS vrátane prinavrátenia povinnosti poslať ktorúkoľvek zo zdravotných poisťovní do ozdravného plánu v prípade, ak ich vlastné imanie klesne pod 16,6€ eur za platné.

Keď o kompetencie ÚDZS prichádzal, jeho predsedníčka mlčala

V decembri 2022 ÚDZS pod vedením vtedajšej predsedníčky na to, že prichádza o jednu z jeho kľúčových kompetencií, nereagoval žiadnym spôsobom. Na strohé konštatovanie sa ÚDZS zmohol až vtedy, keď bola Všeobecná zdravotná poisťovňa opäť v problémoch.

09. 05. 2023 uverejnil ÚDZS tlačovú správu, v ktorej uviedol: „Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola poľutovaniahodne odňatá právomoc nariadiť z titulu nedostatočného vlastného imania ozdravný plán, bude však na mesačnej báze pod väčším drobnohľadom sledovať plnenie obchodno-finančného plánu, ako aj platobnej schopnosti našej najväčšej poisťovne“.

ÚDZS teda trvalo viac ako päť mesiacov, kým zverejnil stanovisko, ktoré pripomína slogan „slabučko hrýzkaj“.

Kastrácia ÚDZS je parlamentné hobby

Oslabovanie kompetencií, postavenie a právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je populárna „kratochvíľa“ v princípe všetkých parlamentov po roku 2006. V čase, keď ÚDZS vznikal, bol jeho predseda v princípe neodvolateľný, až na výnimku, kedy by jeho predseda spáchal úmyselný trestný čin.

Ako vo svojom článku pre Zdravotnícke noviny napísal exminister Rudolf Zajac: „Úrad pre dohľad je moje dieťa. Má byť nezávislý od vlády, má dohliadať na tri základne veci. Či zdravotná poisťovňa nakúpila tú zdravotnú starostlivosť, ktorú zo zákona mala, či ju poskytovateľ poskytol „lége artis“, teda včas a kvalitne, podľa najnovších poznatkov a má chrániť pacientov pre prípad, že sa cítia poškodení. Medicínsky audit tým, že organizuje pitvy a že prepitvanosť bude aspoň 25 % úmrtí. Prví dvaja predsedovia úradu spĺňali moje predstavy. Alexandra Novotná, pretože sa jediná nebála tej funkcie a rozumela, že nebude veľká kamoška s lekármi, ak pochybili, a Ján Gajdoš, pretože dokončil odštartované vnútorné procesy“.

Ako však v identickom článku pokračuje exminister Zajac, „na dva roky sa na čelo ÚDZS vrátil Ján Gajdoš a urobil fatálnu chybu, pretože miesto toho, aby nariadil tvrdý ozdravný režim VšZP, utekal na vládu, ktorá nemala lepšiu robotu, ako významne zmierniť podmienky preukazovania solventnosti pre zdravotné poisťovne“.

Vinu zo seba nezmyjú

Momentálna situácia vo VšZP je mimo iného dôsledkom oslabovania kľúčovej entity slovenského zdravotníctva, ergo ÚDZS.

Ak by v roku 2022 neprešla novela zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, tak by bola Všeobecná zdravotná poisťovňa v lepšom prípade v ozdravnom pláne, v horšom prípade v nútenej správe už v roku 2023 a minimálne v ozdravnom pláne aj tento rok. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je teda vykastrovaný býk, ergo vôl. Na rezervnú vazketómiu sa zatiaľ očividne vládna moc nechytá.

Všeobecná zdravotná poisťovňa je teda naďalej najdrahšou hračkou v rukách politikov, aspoň čo sa zdravotníctva týka.