Otázka teraz znie, či by sa tých 191 miliónov eur malo alebo nemalo zarátať do porovnania. Na jednej strane ich vyplatenie bolo politické, nie systémové rozhodnutie. Na druhej strane, tie peniaze štátne nemocnice reálne dostali. Boli to peniaze z verejného zdravotného poistenia. A ak chceme argumentovať napríklad v otázke zadlžovania, musíme ich zarátať. Pretože argument neznie, že bez týchto dodatočných peňazí by sa zadlžovali – on znie, že aj s nimi sa zadlžujú!

LOZ sa snaží neustále živiť debatu, že „súkromné“ nemocnice dostávajú viac ako štátne. Čísla uvedené vyššie však ukazujú, že to nie je pravda. Niektoré štátne dostávajú od niekoho menej ako niektoré súkromné.

V skutočnosti je to debata o centrálnom plánovaní. Z DRG sa miesto výkazníckeho systému snažíme urobiť systém cenovej regulácie. A vzniká z toho neporiadok, pretože vždy si vieme vyčleniť nejakú podskupinku podľa typu nemocnice, vlastníka, poisťovne, či typu peňazí, kde nám to nebude sedieť.

Dá sa v zdravotníctve odmeňovať kvalita?

V nedávnom rozhovore na Mediwebe s vedúcimi lekármi z dvoch štátnych nemocníc zaznela ako kritika plošného odmeňovania lekárov, tak aj výzva k opatrnosti pri zavádzaní výkonnostných kritérií.

V komentári na blogu SME som sa pozrel na niektoré európske štáty. Motivačné schémy nájdeme, ale takmer výhradne sa jedná o tímové schémy, nie schémy pre jednotlivcov. Druhým poznatkom je, že motivačné schémy vznikajú často z iniciatívy (alebo aspoň v spolupráci) s plátcom. Nasmerované nie sú priamo do miezd, ale do nemocníc/oddelení.

Odmeňovanie zdravotníkov a oddelení za kvalitu je len posledným ohnivkom v reťazi merania a odmeňovania kvality. Táto reťaz však nefunguje ako celok – a ju nutné ju opravovať ako celok. VšZP čerstvo znovuvytiahla tému prerozdeľovacieho mechanizmu. Tak prečo napríklad do neho nevložiť indikátory kvality a konečne zrušiť platový automat?

Manažéri zachraňujú životy

Keď sa bavíme o tímovej práci, musíme do nej zahrnúť aj manažérov nemocníc. Na jeseň minulého roka vyšla štúdia Pabla Muñoza a Cristóbala Otero, ktoré skúmala efekt zmeny vedenia nemocnice na úmrtnosť.

Dáta mali vďaka reforme v Čile z roku 2003, ktorá zmenila spôsob výberu riaditeľov nemocníc. Namiesto politického menovania nastúpil štandardizovaný výberový proces cez štátnu službu, ktorý zahŕňal hodnotenie externými personálnymi firmami a štruktúrované pohovory. Jedným z hlavných dôsledkov bolo, že seniorných lekárov vo vedení nahrádzali profesionálni manažéri a že lekári s manažérskymi ambíciami častejšie absolvovali príslušné vzdelávanie.

Táto zmena podľa ich zistenia znížila úmrtnosť v nemocniciach o 8 %. Zdôrazňujú, že zmena nenastala selekciou pacientov (hodnotený bol rovnaký case mix).

Autori identifikovali dva hlavné mechanizmy, ktoré viedli k takémuto zlepšeniu. Jedným bolo lepšie využitie infraštruktúry (operačné sály), druhým bolo zníženie fluktuácie personálu (bez zvýšenia miezd).

V čilských nemocniciach sa odohrá okolo 40 % úmrtí v krajine. Pokles o 8 % tak reprezentuje tisíce životov ročne. Nebolo na to treba žiadne nový liek, nemocnicu, prístroj ani klinický postup, ale zmenu governance.

{{odporucane}}

Klímová nesvojprávnosť

Kým minister obrany pri prvej vlne horúčav pacientom v nemocniciach odkázal, aby nefňukali (lebo v rokovacej sále na Úrade vlády klimatizáciu tiež nemajú), minister zdravotníctva pri druhej vlne už sľubuje, že pošle nemocniciam 250 klimatizácií. Zbierka na Donio sa môže presmerovať, ja neviem, napríklad na vymaľovanie oddelení.

Minister Šaško sa tak zaradil hneď na druhé miesto za ministerku Kalavskú, ktorá v roku 2018 utekala pre štátne nemocnice nakupovať toaletný papier a zubné pasty. Tie sa aspoň minuli, trocha sa bojím, aby ministerské klimatizácie najbližších 5 rokov nedriemali niekde v skladoch, pretože ich nebude mať kto, kde, ako a za čo namontovať.

Štátne nemocnice sú podniky s ročným obratom desiatok až stoviek miliónov eur a tisíckami zamestnancov. Existuje lepší príklad ekonomickej nesvojprávnosti, ako je nakupovanie klimatizácií ministerstvom? A existuje jasnejší dôvod, prečo tak pomaly postupujú akékoľvek reformy, ak sa minister topí v takomto mikromanažmente?

Mimochodom, 250 nástenných klimatizácií môže stáť zhruba 100 – 500 000 eur, plus spomínaná inštalácia. Ministerstvo zdravotníctva a obrany stavajú štyri veľké nové nemocnice za skoro 2 miliardy eur. Na niektoré priority sú zdroje zdanlivo nekonečné, na iné ani centy.

Štátne nemocnice by mali byť transformované na akciové spoločnosti, dostať oddlženie a štartovací kapitál a následne by si mali toaletné papiere a klimatizácie nakupovať na základe rozhodnutia svojho manažmentu.