Články autora: Martin Vlachynský

Spojenie Unionu a Dôvery vyvolalo paniku naľavo aj napravo. Jedným prekáža viac to, že neštátna časť poistencov bude skonsolidovaná v jednom chotári. Svet druhých sa otriasol, pretože dve poisťovne vnímajú ako zmenšenie konkurencie.

Takmer vždy sa diskusia o zdrojoch v zdravotníctve zvrhne na viac či menej hlučné preťahovanie lanom na tému „náklady“.

NIč nie je tak trvalé, ako dočasný vládny program. Alebo v tomto prípade, dočasné zvýšenie miezd pre sestry je trvalé. Poľana totiž ešte nenašla takého ministra, ktorý by sestrám zvýšenie platov zrušil. Viac v komentári Martina Vlachynského.

Slovenské zdravotníctvo je zahltené nezmyselnými reguláciami, ak by však existovala súťaž o najväčší byrokratický nezmysel sektora, programová vyhláška by bola adeptom na „bedňu". Viac v komentári Martina Vlachynského

Vedeli ste, že pomocou zraku prijímame 80 % vnemov? Podľa britského prieskumu by si účastníci v priemere radšej vybrali 4,6 roka života v dokonalom zdraví pred 10 rokmi života s úplnou stratou zraku.

Na Slovensku sú z pohľadu vlastníctva tri druhy nemocníc: štátne, verejné neštátne a súkromné. Už roky prebieha debata o ich relatívnej ekonomickej efektívnosti.

Zdravotníctvo patrí medzi oblasti, ktoré by si zaslúžili stabilné a predvídateľné legislatívne prostredie. Slovenská realita je však iná - zákony sa menia často, a nie vždy systematicky.

„Konkurencia je proces objavovania, ktorý nám umožňuje reagovať na nové situácie. Práve prostredníctvom ďalšej konkurencie, nie prostredníctvom dohody, postupne zvyšujeme svoju efektívnosť.“

Častým argumentom proti väčšej slobode a možnosti voľby v zdravotníctve je nedôvera voči zákazníkom.

Titulnú otázku som dostal ako tému diskusie na nedávnej konferencii Vizionári. Tento typ otázok je často pozvánkou do neproduktívneho amatérskeho filozofovania. No zároveň sa verejná debata nedá posúvať bez toho, aby sme sa nedotýkali aj fundamentálnych vecí.

Slovenské zdravotníctvo je ako slovenský folklór – plné zvyklostí, rituálov a pripomínania tradícií. Takou tradíciou je aj téma „nekalého prepoisťovania“, teda každoročného prepoisťovania úzkej skupiny poistencov, typicky z marginalizovaných rómskych komunít.