Komentár Martina Vlachynského: Informačná asymetria v zdravotníctve nie je prekážkou na emancipáciu spotrebiteľov
Pacienti zvyčajne nemajú lekárske vzdelanie, a preto nemusia vedieť objektívne posúdiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Navyše, veľká časť jej poskytovania prebieha za zavretými dverami, čo vytvára výraznú informačnú priepasť medzi poskytovateľmi a ich „zákazníkmi“.
Tento jav sa odborne nazýva informačná asymetria a často sa uvádza ako príklad zlyhania trhu. Jeho riešením je, že štát stanoví kritéria kvality a požiadavky na poskytovateľov. Výsledkom je, že priestor na emancipáciu pacienta-spotrebiteľa je minimalizovaný.
{{suvisiace}}
Hoci tento problém a jeho riešenie pôsobia v učebniciach elegantne, v praxi to tak jednoducho nefunguje.
Ten, kto tvorí štandardy, totiž čelí informačnej asymetrii podobne, ako pacienti. A keď je tým tvorcom, kontrolórom a vynucovateľom pravidiel verejný sektor, čelí zlyhaniam verejného sektora. Tie sú protipólom trhových zlyhaní a okrem informačnej asymetrie zahŕňajú problémy ako zajatie regulátora (ovládnutie regulujúceho regulovaným), sledovanie osobných záujmov, či krátky politický cyklus.
Informačná asymetria je všade
Hoci sa informačná asymetria udáva ako špeciálny problém niektorých trhov, je to veľmi zjednodušený modelový predpoklad ekonomických učebníc pre prvý ročník.
V skutočnosti neexistujú dokonalé trhy bez informačnej asymetrie a nedokonalé trhy s informačnou asymetriou. Existujú len a výhradne nedokonalé trhy s rôznou mierou informačnej asymetrie. Informačná asymetria existuje aj pri nákupe zemiakov (nie sú vnútri zničené mrazom? Nemajú ich vedľa lacnejšie?), dovolenky (nebudú plesnivé kúpeľne? Nechystá sa cestovka skrachovať?), či auta (odíde mu prevodovka tri mesiace po záruke?).
Niekto by mohol namietať, že zdravotníctvo je iné – ide predsa o zdravie a o mimoriadne sofistikovanú službu.
No rovnaké princípy ako na ostatných trhoch platia aj v zdravotníctve. Stačí, ak sú splnené dve podmienky. Po prvé, zákazníci majú dostatočnú motiváciu získať kvalitnú službu. Po druhé, existujú možnosti na získanie potrebných vedomosti o kvalite vzdelávania.
V prípade motivácie si je ťažké predstaviť službu, kde by zákazník bol viac motivovaný, než je zdravotníctvo. Ide o zdravie a život jeho a jeho blízkych. Nesmie nás pritom miasť, že v praxi vidíme správanie pacientov, ktoré zdanlivo túto motiváciu popiera. Súčasný systém umožňuje minimálnu emancipáciu pacienta. Ten je naučený, že v systéme zdravotnej starostlivosti nemá slovo.
{{odporucane}}
Tam, kde sa dvere otvorili – napríklad v oblasti pôrodníctva – sa pacienti stali pomerne rýchlo aktívnymi spotrebiteľmi (alebo skôr spotrebiteľkami...), tlačiacimi pôrodnice k vyššej kvalite a rozmanitejšej ponuke. Ešte lepším príkladom je stomatológia, ktorá funguje na takmer plne komerčnom systéme. Spády tu fungujú viac-menej len na papieri, väčšina ľudí má „svojho“ zubára, ktorého si vyberá na základe individuálnej kombinácie ceny a kvality.
Niekto však môže namietať: „Chcieť nestačí, musíte aj vedieť.“ Ak pacienti nedokážu rozlíšiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť od nekvalitnej, nepomôže im ani tá najlepšia vôľa – zlyhajú. Tým sa dostávame k druhej podmienke.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Trh s uistením o kvalite
Všade tam, kde zákazníci ťahajú za kratší informačný koniec, vzniká dopyt po riešení tohto handicapu. Ľudia totiž nevyhľadávajú len kvalitnejšie služby, ale aj ubezpečenie (assurance) o ich kvalite. A preto sa podnikatelia naučili poskytovať takéto ubezpečenie rôznymi spôsobmi.
Prvým nástrojom znižovania problému informačnej asymetrie je značka. Značka funguje ako rukojemník. Zákazník ho môže obetovať v prípade, že je nespokojný s kvalitou – nabudúce si vyberie inú značku a ešte to odporučí aj svojim známym. V zdravotníctve nemusíme pre príklad chodiť ďaleko. V prípade dvoch súkromných nemocničných sietí sa akékoľvek pochybenie či dokonca len zmena zákazníckeho štandardu výdatne prepiera v médiách pod menom celej siete.
Význam značky dnes ešte viac posilnil internet, ktorý priniesol revolúciu v šírení informačného toku spoločnosťou. Tovary a služby sú na internete predmetom neustáleho hodnotenia ich zákazníkmi. Aj tu už máme prvé lastovičky v zdravotníctve v podobe portálov s hodnotením.
Ak vám nevyhovuje laický dav, môžete spoliehať na vybraných profesionálov. Existujú inštitúcie, ktoré majú konkurenčnú výhodu v zbieraní a vyhodnocovaní nákladných informácii, ktoré ponúkajú tým, ktorí o ne majú záujem. V slovenskom zdravotníctve sa jedná najmä o hodnotenia nemocníc zo strany neziskových organizácií.
Iniciatíva na zníženie informačnej asymetrie však nemusí prichádzať len zo strany zákazníkov, ale aj od samotných poskytovateľov. Tento dopyt uspokojujú rôzne certifikačné a akreditačné spoločnosti, v ktorých si firmy nechávajú dobrovoľne testovať svoje produkty a služby, prípadne akreditovať postupy. Ak prejdú testom, získajú certifikát, ktorý slúži ako signál kvality pre zákazníkov.
Tu máme zdravotnícke príklady skôr zo sveta. Napríklad SafeCare je medzinárodný program zvyšovania kvality najmä pre poskytovateľov v rozvojovom svete. Najtypickejšími poskytovateľmi takýchto uistení sú však priamo profesné komory. Aj tu však platí, že kľúčové je zachovanie konkurenčného boja o reputáciu aj medzi poskytovateľmi takýchto služieb, ktorá ich núti udržiavať kvalitu. Pokiaľ má komora zákonom udelený monopol, tlak na kvalitu sa stratí.
Ďalšou možnosťou je využitie sprostredkovateľov. Túto úlohu plnia zdravotné poisťovne, či inštitucionálni nákupcovia zdravotnej starostlivosti. Súčasťou ich biznis modelu je zisťovanie a kontrolovanie kvality poskytovaných služieb. Deje sa tak dokonca aj v prostredí regulačne obmedzenej konkurencie slovenských zdravotných poisťovní. Tie si napríklad určujú vlastné hodnotiace parametre pre poskytovateľov, ktorými podmieňujú výšku úhrad.
Všetky tieto nástroje vznikajú na trhu z jednoduchého dôvodu: zákazníci nechcú len kvalitnú službu, ale aj ubezpečenie, že je skutočne kvalitná. Neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by podobné mechanizmy uistenia o kvalite nemohli fungovať aj v zdravotníctve. Tým pádom nie je ani dôvod obávať sa emancipovaného pacienta – spotrebiteľa.
Text bol inšpirovaný kapitolou chystanej knihy Zamrznuté školy od Roberta Chovanculiaka. Viac sa o nej dozviete v jeho pravidelnom newslettri.
Martin Vlachynský, INESS
