Fico si svoju kariéru postavil na antireforme a populistickej až demagogickej kritike reformy Rudolfa Zajaca, ktorá, okrem iného, transformovala, respektíve vytvorila päť akciových spoločností, ktoré sú finančne zdravé. Nuž, a napriek tomu, že Fico opakovane tvrdil, že akciové spoločnosti sú cestou k privatizácii, čas ukázal, že to bolo klamstvo, keďže ani jedna z akciových spoločností z portfólia štátu v súkromných rukách neskončila.

Raz boľševik, furt boľševik

Ficove pochvaly súkromných nemocníc pôsobia ako obrat o 180 stupňov, najmä keď roky staval kariéru na boji proti nim. Zajac pripomína, že premiér si len hľadá novú tému, ktorá prekryje jeho výroky o Ukrajine a energetike. „Robert Fico vždy bol, je aj bude boľševikom,“ pripomína v podcaste Rudolf Zajac, podľa ktorého sú ostatné Ficove výroky skôr snahou o rýchlu zmenu rétoriky podľa potreby.

{{odporucane}}

Keď príde reč na zadlžené nemocnice, Zajac hovorí úplne priamo — problém nie je v akciovkách, ale v štátnom chaose. Nemocnica Poprad podľa neho funguje preto, že má tvrdé rozpočtové obmedzenia, zatiaľ čo štátne nemocnice žijú v systéme, kde sa dlhy vždy nejako odpustia. Kritizuje aj nízku produktivitu a právnu formu príspevkových organizácií, ktorá ekonomicky nedáva žiadny zmysel. Ako to zhrnul: „To je Kocúrkovo.“

Zajac pripomína, že stačí jedna veta o akciovkách a lekárske odbory spustia výpovede či tlak na platy. Tvrdí, že Slovensko si samo vyrába krízy, ktoré potom draho hasí. Podľa neho by zdravotníctvu paradoxne pomohlo, keby časť nemocničných lekárov prešla do ambulancií, kde chýbajú najviac. Jeho pohľad je nekompromisný: „To by bol najlepší liek.“ Politicky je to však podľa neho nepredstaviteľné, najmä pred voľbami.

{{suvisiace}}

Debata sa nakoniec točí okolo toho, prečo politici hľadajú nové právne formy, keď akciové spoločnosti už roky fungujú. Zajac upozorňuje, že verejnoprávny model by len preniesol dlhy na štát a nič by nevyriešil. Podľa neho chýba odvaha urobiť skutočné zmeny, nie nové názvy. Jeho záver je triezvy a presný: „Neviem si predstaviť nikoho z tejto garnitúry, kto by 15 mesiacov pred voľbami robil radikálne opatrenia.“