Od Fica do Fica. Štátne nemocnice budú akciovkami, možno
Ten spoločne so svojim tímom počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pripravil proces transformácie všetkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Napokon sa však na akciovú spoločnosť transformovala len nemocnica v Poprade a všetky kardioústavy (NÚSCH, SÚSCH a VÚSCH)
Počas tlačovej besedy ku konsolidácii verejných financií, ktorej sa zúčastnili všetci traja predsedovia koaličných strán spoločne s ministrami Tarabom, Druckerom a Kamenickým odznelo mimo iného i to, že sa štátne nemocnice budú transformovať na akciové spoločnosti.
{{suvisiace}}
Ministerstvo netuší, ani Reelsko nebolo
Tento krok očakával málokto, no je to krok správnym a potrebným smerom. Žiadne konkrétne ďalšie kroky ako a kedy ma k transformácií štátnych nemocníc na akciové spoločnosti dôjsť zatiaľ nie sú k dispozícii. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková na margo tohto návrhu nevydala žiadne stanovisko cez tlačové oddelenie ministerstva alebo strany Hlas-SD, prázdnotou zívajú aj inak reelskami zaplnené sociálne siete.
Ministri Drucker a Taraba si však od transformácie nemocníc sľubujú prehľadnejšie a transparentnejšie financovanie a účtovníctvo štátnych nemocníc ako i väčšiu zodpovednosť ich manažmentu.
Krok vlády smerom k transformácii nemocníc na akciové spoločnosti je prekvapivá i preto, že si ho ministerka zdravotníctva nevedela predstaviť ešte 05.06.2024, kedy ministerka pre TASR uviedla, že „Ministerstvo zdravotníctva (MZ) a financií (MF) SR rokujú o návrhoch opatrení na minimalizovanie zadlžovania štátnych nemocníc“.
V identickom stanovisku síce pripustila, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti je v hre, no nie v blízkom čase. Podľa Dolinkovej je pre transformáciu potrebný funkčný systém DRG, ktorý zatiaľ nemáme pri všetkých zdravotníckych výkonoch a bez neho by podľa ministerky nemala transformácia zmysel. Ubehli tri mesiace a transformácia zjavne zmysel dáva, no to ako, kedy a dokonca či prebehne nevieme.
Rovnako nevieme ani o tom, odkiaľ plánuje štát zohnať finančné prostriedky na oddlženie nemocníc. Ich aktuálny dlh stúpol oproti 31.12.2023 o takmer sto miliónov €.
{{odporucane}}
Takmer 20 rokov proti, teraz za
Spravme si krátku exkurziu do minulosti, ergo do éry druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Voči transformácii nemocníc na akciové spoločnosti masívne brojil vtedajší líder opozície, ktorý nedokázal prísť akciovým spoločnostiam na meno. Tento postoj tomuto dnes už čerstvému šesťdesiatnikovi zostal po dobu takmer dvadsiatich rokov.
Zlom zjavne nastal len nedávno a to počas tlačovej besedy v Prešove, ktorej sa zúčastnil súčasný minister obrany Robert Kaliňák, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a už nami spomínaný odporca transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Tento človek sa v roku 2006 volal a stále volá Robert Fico. Ten istý človek počas tlačovej besedy v Prešove parafrázujúc povedal, že sa ukázalo, že akciové spoločnosti fungujú lepšie. Pri tomto výroku by bolo vhodné premiérovi Ficovi pripomenúť jeho vlastné slová, ktoré sú síce staršieho dátumu, no o to úsmevnejšie.
(pozn. odporúčame približne čas 16:15)
Internetové archívy však poskytujú aj iné kuriozitky, počas vystúpenia Roberta Fica v NR SR z 02.05.2012. V tom čase Robert Fico povedal: „vláda nebude transformovať štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. Túto transformáciu zastavíme, pretože išlo len o prípravu na privatizáciu týchto nemocníc“.
Zdroj záznamu tu. (pozn. čas 1:52:40)
Drahé omyly platia daňoví poplatníci
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Tento omyl stál daňových poplatníkov doteraz tri miliardy € a bude nás stáť aj ďalšiu viac ako miliardu €.
Dlhy štátnych nemocníc totiž podľa dát, ktoré redakcii ozdravme poskytli všetky štátne nemocnice, predstavujú k 30.07.2024 sumu takmer 1,4 miliardy €. Do konca roka je pritom ešte more času, počas ktorého dlhy nemocníc ešte takmer s určitosťou narastú a to napriek tomu, že štátne nemocnice dostanú na základe programovej vyhlášky finančnú injekciu vo výške 191 miliónov €.
Zdroj: autor
Kým k 31.12.2023 bol podľa dát trinástich štátnych nemocníc vo výške 1,289 miliardy €, tak dlh k 30.07.2024 stúpol o viac ako 94 miliónov € a k 30.07.2024 činil 1,383 miliardy €. Podľa dát, ktoré nám poskytlo ministerstvo zdravotníctva, predstavujú celkové dlhy po splatnosti všetkých univerzitných a fakultných nemocníc k 30.07.2024 sumu 771 miliónov €. Zdá sa teda, že ani po dodatočná finančná injekcia 191 miliónov € tvorbu dlhov nezastavila.
Za éry ministra Tomáša Druckera existoval Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorý na mesačnej báze sledoval výšku zadlženosti nemocníc. Tento úrad zanikol počas minulej vlády, no ministerstvo zdravotníctva pod súčasným vedením plánuje zriadenie obdobnej organizácie.
Téme vývoja dlhov jednotlivých štátnych nemocníc sa budeme venovať v samostatnom článku.
Oddlžovanie cez Veriteľa
Masívne oddlžovanie celého sektoru prebiehalo na Slovensku v niekoľkých vlnách. Big Bang sa konal počas vlády Rudolfa Zajaca, kedy sa cez štátnu akciovú spoločnosť Veriteľ oddlžoval celý sektor.
Ako vo svojom článku, ktorý vznikol ešte v roku 2018 pre časopis .týždeň, napísal exminister Zajac, „prvé oddlžovanie nemocníc bolo za druhej Dzurindovej vlády. V tom čase mal celý systém k dispozícii cca 42 miliárd korún, dlhy bez úrokov a poplatkov boli okolo 20 miliárd korún. Celkový dlh však dosahoval okolo 30 miliárd teda takmer 74 percent všetkých zdrojov. Dlhoval každý každému. Oddlžovalo sa cez štátnu akciovú spoločnosť Veriteľ. Princípom oddlženia bolo postupovanie – kupovanie pohľadávok od množstva veriteľov, najmä dodávateľov a Sociálnej poisťovne. Bolo urobených tisíce zápočtov, najmä v prípadoch, kde dlhy a pohľadávky boli v spletitej pavučine vzájomných vzťahov. A tých bola väčšina. Finálnou operáciou oddlženia boli vnútorné zápočty vo Veriteľovi a likvidácia firmy, čím sa zabezpečilo, že k nakúpeným dlhom nemocníc sa nemohol nikto dostať. Zanikli spolu s Veriteľom. Politicky bolo pôsobenie Veriteľa kritizované opozíciou, keď sa však ukázalo, že došlo aj k významnému oddlženiu firiem vtedajšieho opozičného poslanca Pavla Pašku (Veriteľ mu zaplatil vyše sto miliónov korún), kritiky bol koniec“.
Ako v identickom článku uviedol Rudolf Zajac, počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu komentoval vtedajší minister nasledovne: „Masívne oddlženie malo jeden hlavný cieľ, umožniť transformáciu poisťovní a nemocníc na akciové spoločnosti. Akciové spoločnosti preto, aby konečne začali riadne hospodáriť, mali auditované účtovníctvo a boli pod tvrdými rozpočtovými opatreniami. Tam, kde vznikli, išlo o všetky zdravotné poisťovne a päť nemocníc, sa to podarilo“.
Antagonistický kati: Dzurinda & Fico
Transformáciu zvyšných štátnych nemocníc na akciové spoločnosti sa však nepodarilo dokončiť a to možno pre niektorých prekvapivo kvôli Mikulášovi Dzurindovi. Ako v sérií rozhovorov, ktoré s exministrom zdravotníctva počas leta nahrávame, uviedol Rudolf Zajac: „Mikuláš Dzurinda vlastným telom zabránil dokončeniu transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti“. Pre kontext je dôležité dodať, že sa tak udialo i vďaka tlaku Roberta Fica, ktorý proti tranformácii brojil takmer dvadsať rokov ako i pod vplyvom toho, že sa vládna koalícia rozpadla a myslela už len na predčasné voľby.
Za to, že sa nedokončila transformácia teda nesie značnú zodpovednosť nielen Robert Fico ale aj Mikuláš Dzurinda.
Prečo musia byť nemocnice akciovými spoločnosťami? Odpoveď opäť ponúka Rudolf Zajac v mnohých vlastných autorských článkoch, no mimo iného aj v podcaste, ktorý sme publikovali 02.05.2024 (presne dvanásť rokov po tom, čo Robert Fico odmietol transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, viď video vyššie). V predmetnom podcaste Rudolf Zajac uviedol: „reformou sme chceli dostať každého účastníka trhu pod tvrdé rozpočtové obmedzenia“. Nemocnice by teda mali byť podľa Rudolfa Zajaca inými spoločnosťami, akými sú dnes, keďže nemocnice nie sú v dnešnej podobne ničím iným len správcom majetku štátu.
Proti akciovým spoločnostiam notoricky protestujú aj najúspešnejší výpalníci v slovenskom zdravotníctve, ergo Lekárske odborové združenie. Tí sa stavajú na barikády proti akciovým spoločnostiam, lebo tie nemajú tabuľkové platy, ktoré sú podľa Rudolfa Zajaca snom každého odborára. Tabuľkové platy totiž odmeňujú priemernosť a garantujú istý príjem len na základe odkrútených rokov v sektore a nie na základe výkonnosti, šikovnosti, produkcie alebo erudície lekára.
Transformácia bola pritom nachystaná a hotová. Mali vzniknúť štátne akciové spoločnosti, no plánom nebola ich privatizácia. Ako v predmetnom podcaste vysvetlil Rudolf Zajac, „tieto štátne akciové spoločnosti však mali mať možnosť zvýšenia svojho základného imania formou upisovania akcií na základe rozhodnutia akcionára“, v tom čase bolo podľa Zajaca niekoľko záujemcov, ktorí by boli ochotní tieto akcie kúpiť. V tom čase sa jednalo predovšetkým o firmy ako boli J&T, Penta, Siemens alebo firmy, ktoré patrili do vlastníckeho portfólia podnikateľa Milana Fiľa.
V prípade, ak by vlastnili isté penzum akcií aj firmy alebo súkromné osoby, získali by tým aj podiel v nemocnici a napríklad i miesto v dozornej rade nemocníc.
Uveríme, keď uvidíme
Reči o tom, ako štát vyrieši notoricky sa zadlžujúce nemocnice, počúvame približne dvadsať rokov. Prvýkrát za dve dekády si však vláda SR uvedomila, že koleso bolo už vymyslené a bude dobrým krokom, ak ho začneme používať. Vláda SR však musí očakávať veľký odpor štátnych nemocníc, tých najrôznejších výpalníckych záujmových združení (a.k.a. odbory) a pri týchto krokoch, ktoré budú mať svoju daň, bude musieť vláda a poslanci stáť za ministerkou zdravotníctva.
Pri transformácii nemocníc na akciové spoločnosti sa uvidí, aká je politická sila ministerky Dolinkovej. Jej prvý rok vo funkcii bol v lepšom prípade bez vône a chute, ak sa však pustí do transformácie a bude schopná na tieto kroky získať dostatočné finančné zdroje, môže sa mimoriadne pozitívne zapísať do dejín slovenského zdravotníctva. Kríza je príležitosťou. Tomu, že sa štátne nemocnice transformujú na akciové spoločnosti, je mimoriadne ťažké uveriť a platí biblické „uverím, keď uvidím“. Rovnako sa v tejto situácie hodí i parafráza výroku Sir. Winston Churchill na adresu USA vyjadril nasledovne „Americans Will Always Do the Right Thing — After Exhausting All the Alternatives“. Pre slovenské reálie teda môže platiť parafráza tohto výroku, „vláda transformuje štátne nemocnice na akciové spoločnosti - ihneď po tom, čo vyčerpá všetky iné možnosti“.
Konsolidácia & transformácia = väčšia príležitosť ako POO
Konsolidácia verejných financií môže byť pre zdravotníctvo obrovskou príležitosťou, dokonca väčšou ako je Plán obnovy a odolnosti, ktorý má priniesť do slovenského zdravotníctva približne 1,3 miliardy €. Štátne nemocnice však od roku 2006 vygenerovali dlhy za približne 4,3 miliardy € a tento účet ešte nie je kompletný.
Ak vláda SR a ministerka Dolinková presadia transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, tak to bude pre celý sektor najpozitívnejšia správa za posledných dvadsať rokov. Celý potenciálny proces transformácie vrátane konkrétnych opatrení budeme na stránkach ozdravme veľmi pozorne sledovať.
