Dlhy štátnych nemocníc rastú, riaditelia sa menia každú chvíľu

Podľa predošlej kontroly NKÚ jej výsledky poukázali na nereálne stanovené rozpočty zdravotníckych zariadení, ich následné neplnenie, nízku mieru osobnej zodpovednosti za dosahované výsledky a prevládajúci administratívny prístup k riadeniu pred manažérskym. NKÚ teda poukazuje na fakt, že sa riaditelia nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva v princípe menia tak často alebo ešte častejšie, ako sa mení minister zdravotníctva. Ten má na Slovensku priemernú životnosť 19 mesiacov.

V neštátnych nemocniciach je nemysliteľné, aby sa riaditelia nemocníc alebo top manažment menil tak často. Navyše súkromné nemocnice majú jasné nastavené hospodárske ciele a ďalšie KPI. Tieto nemocnice nesmú generovať straty, v opačnom prípade by akcionár nemocnice alebo holdingov zakročil.

Pri výmene riaditeľov štátnych nemocníc však verejnosť ani len netuší, aké sú dôvody odvolania jednotlivých riaditeľov. Teoreticky by mal byť na čele akéjkoľvek nemocnice manažér, ktorý má jasne nastavené KPI, ktoré má plniť. Prax však ukazuje, že riaditelia štátnych nemocníc sú v prvom rade politickí nominanti. Medzi KPI u nemocníc zjavne nie je zaradené kritérium nevytvárania nových dlhov alebo kritérium efektívneho manažovania nemocnice.

Na základe predošlých kontrol NKÚ odporučil prijať účinné opatrenia s definovaním konkrétnych úloh a konkrétnej zodpovednosti tak, aby bolo zabezpečené zlepšenie hospodárenia podriadených zdravotníckych zariadení. Na základe najnovšej kontroly však NKÚ zistil, že jeho odporúčania neboli realizované a nedostatky, ktoré odhalili predošlo kontroly naďalej pretvávajú. 

Absenciu zodpovednosti manažmentu za výsledky hospodárenia si uvedomuje aj NKÚ, ktorý ministerstvu zdravotníctva odporúča hľadať zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky. Toto odporúčanie NKÚ však bolo vágne a plnenie odporúčaní otázne. Riaditelia sú za zlepšenie hospodárenia nemocníc odmenovaní cez priznania osobných príplatkov, odmien a prémií.

Napriek istej forme bonifkácie platov sa však nemocnice neprestali zadlžovať a ich dlhy kontinuálne rastú a to napriek tomu, že ich zo štátneho rozpočtu priebežne oddlžujeme. Len v roku 2022 sme na oddlženie štátnych nemocníc minuli 118,2 milióna €. Ak by nedošlo k tomuto oddlženiu štátnych nemocníc, tak by ich dlh nestúpol v roku 2022 „len“ približne 5 miliónov €, ale celkový dlh by narástol o takmer 134 miliónov €. Ako vo svojom článku uviedla Jana Andelová, nemocnice dostávali v rokoch 2021 a 2022 príspevok od ministerstva zdravotníctva, ktorý slúžil na kompenzáciu nákladov spojených s covidom, a ktoré sa nedali priamo pretaviť do zmlúv s nemocnicami.

V roku 2022 bola výška tohto príspevku cca 121 mil. eur. Bez neho by bol ročný nárast výšky dlhu po splatnosti 10,8 + 118,2 + 121 = 250 mil. eur. Tento príspevok pre nemocnice nešiel z kapitoly rozpočtu ministerstva zdravotníctva.

Zdroj: Sociálna poisťovňa, dáta z ročenky MZ SR, vlastné spracovanie

Dlh nemocníc rastie každým rokom. Kým v roku predstavovali dlhy nemocníc po splatnosti sumu prevyšujúcu 541 miliónov €, tak v roku 2023 činili faktúry po lehote splatnosti už viac ako 735 miliónov €. Ako konštatuje NKÚ, priemerné oneskorenie platieb príspevkových organizácií dosahuje 397 dní.

Ďalších 191 miliónov € z programovej vyhlášky a niečo navyše

Na základe programovej vyhlášky dostanú tento rok vybrané štátne nemocnice ďalšiu finančnú injekciu vo výške 191 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky majú slúžiť na dofinancovanie štátnych nemocníc nad rámec rastu osobných nákladov a inflácie. Už onedlho uvidíme, či táto dodatočná injekcia splní svoj účel a to, či sa štátne nemocnice prestanú zadlžovať.

Slovensko totiž čelí žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom, keďže štátne nemocnice neplatia svoje dlhy načas. Upozorňuje na to aj správa NKÚ, ktorá pripomína, že sa Slovensko zaviazalo k dodržiavaniu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. 02. 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Podľa tejto smernice musia verejné nemocnice, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť platiť svoje záväzky do 60 dní. Nemocnice by teda museli skrátiť dobu splatnosti svojich faktúr v priemere o 337 dní. Verdikt Súdneho dvora EÚ zatiaľ nebol vyhlásený.

Ministerstvo pri riadení nemocníc zlyháva

Správa NKÚ konštatuje, že ministerstvo zdravotníctva od roku 2018 až dodnes „zlyháva vo svojej základnej funkcii, ktorou je tvorba verejnej zdravotníckej politiky a zodpovednosť za jej plnenie. Ciele tejto politiky musia zodpovedať potrebám sektora, ale aj možnostiam verejných financií a tento vzťah treba vhodnými regulačnými nástrojmi neustále udržiavať v rovnováhe. Dlhodobo je však riadenie tejto verejnej politiky nesystémové, spravidla sa riešia iba aktuálne problémy. Keďže dlhodobo nie sú jasné ciele, ktoré vychádzajú z objektívnych potrieb, podložené reálnymi dátami o rôznych aspektoch demografického a zdravotného stavu obyvateľstva a predpokladaného vývoja, nie je ani zrejmé, aká je objektívna potreba zdrojov a ich distribúcia medzi hlavných aktérov zdravotníckej politiky. Výsledkom tohto stavu je neustály nedostatok – nedostatok peňazí, ľudí, kapitálu, ale aj nedostatok potrebných ideí a myšlienok, ktoré by „uzdravili“ systém zdravotníctva“.

Zo 16 najväčších dlžníkov voči Sociálnej poisťovni je 14 štátnych nemocníc

Zdroj: Sociálna poisťovňa, dáta z ročenky MZ SR, vlastné spracovanie

Ak by bežný živnostník alebo akákoľvek firma dlhovali na sociálnom poistení aj pár desiatok eur - alebo ak by na sociálnom poistením dlhovala súkromná nemocnica alebo ambulantný poskytovateľ - rýchlo by mu na dvere zaklopala kontrola alebo rovno exekútor. V prípade ak je však podnikateľskou entitou štátna nemocnica alebo dve nemocnice, ktorých zriaďovateľom je Trenčiansky samosprávny kraj, nedeje sa v princípe nič a dlhy na sociálnom poistení rastú každý týždeň.

Dlh štátnych nemocníc predstavuje k 33 týždňu takmer 435 miliónov €. Robí s tým niečo Sociálna poisťovňa? Áno, to čo im umožňuje zákon. Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra: „Na pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam sa uplatňuje špecifický režim, určitý druh exekučnej imunity v zmysle zákona č. 346/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, účelom ktorého je chrániť ústavou garantované hodnoty – zdravie a život. Všetky zdravotnícke zariadenia, ktoré evidujeme ako dlžníkov Sociálnej poisťovne, pôsobia vo verejnoprospešnej sfére ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako subjekty hospodárskej mobilizácie, a taktiež ako významný prvok kritickej infraštruktúry“.

Avšak zároveň platí rovnosť pred zákonom a ústavná rovnosť, ktorú vo svojom stanovisku ozdravme zaslala Sociálna poisťovňa. Tá na margo možných exekúcií uviedla, „zdôrazňujeme, že Sociálna poisťovňa zohľadňuje aj nález Ústavného súdu SR 14/2020, ktorý poukazuje na skutočnosť, že absolútna nedotknuteľnosť majetku dlžníka síce neexistuje, ale interné nástroje vymáhania Sociálnej poisťovni v súčasnosti neumožňujú posúdiť, ktorý majetok môže byť postihnutý výkonom rozhodnutia, a ktorý nie“.

Aké je teda riešenie súčasnej situácie podľa Sociálnej poisťovne? Ako uviedol hovorca Sociálnej poisťovne, „riešením nie je ani vymáhanie formou súdnej exekúcie“.

Ako ďalej dodal Martin Kontúr, „v neprospech uplatňovania exekučného výkonu rozhodnutia je aj pravidelne sa opakujúce mimoriadne opatrenie štátu na elimináciu dlhov zdravotníckych zariadení, tzv. oddlžovanie nemocníc (do konca roka 2024 sa uskutoční ďalšia fáza tohto oddlžovania). V rámci tohto finančného mechanizmu si Sociálna poisťovňa ako jeden z majoritných veriteľov voči zdravotníckym zariadeniam vždy uspokojí svoje pohľadávky“.

Na poplach bije aj SK+MED

Dlhu štátnych nemocníc sa venuje aj Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED), ktorá vo svojej tlačovej správe upozornila na to, že dlhy nemocníc prekročili sumu 120 miliónov €, z toho dlhy po lehote splatnosti predstavujú sumu prevyšujúcu 93 miliónov €.

Ako vo svojej tlačovej správe uvádza SK+MED, štát aj naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Dlh každým dňom narastá a aktuálna suma pohľadávok sa vyšplhala už na viac ako 120 miliónov eur.

Platenie faktúr s masívnym oneskorením môže mať svoje konzekvencie, ktoré pocíti pacient. Ten má byť podľa PVV stredom snaženia sa o zlepšovanie v zdravotníctve. Firmy, ktoré predávajú zdravotnícky materiál totiž podľa SK+MED zvažujú odchod zo slovenského trhu, čo môže paralyzovať operačné výkony v nemocniciach.

„V rámci úhradového mechanizmu, čo sa splatnosti pohľadávok týka, sú dodávatelia zdravotníckych pomôcok pre štát na konci jeho priorít. Zdravotnícke pomôcky sú však nevyhnutné pri bežnej operatíve a ich nedostupnosť na trhu môže úplne paralyzovať operačné výkony v nemocniciach,“ vysvetľuje Katarína Danková, výkonná riaditeľka asociácie SK+MED.

SK+MED navyše nevidí ani svetielko na konci tunela, keďže podľa Dankovej „dlh každým dňom narastá a zo strany rezortu zdravotníctva nie je žiadna snaha o jeho splatenie voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Neevidujeme ani žiadny návrh na systémovú zmenu tak, aby nemocnice dlhy nevytvárali. Práve naopak, vnímame zhoršenie platobnej schopnosti nemocníc aj vďaka významnej strate VšZP, ktorej fungovanie môže byť do konca roka ohrozené. Členovia SK+MED dlhodobo poukazujú na to, že oddlženie nie je riešením a voláme po systémových zmenách v slovenskom zdravotníctve. Robíme všetko pre to, aby sa situácia zlepšila a aby v konečnom dôsledku neutrpel pacient. Žiaľ, doposiaľ sme neboli vypočutí“.

Zdroj: SK+MED

Dlhy štátnych nemocníc zaplatia vždy všetci

Oddlžovanie nemocníc v gescii štátu je nekonečným príbehom, čo potvrdzuje aj stanovisko Sociálnej poisťovni, ktorá na margo otázky, aké konkrétne problémy spôsobujú neplatiči sociálnych odvodov uviedla: „V dôsledku neplnenia si zákonných odvodových povinností (nielen zo strany zdravotníckych zariadení) súvisiacich s platením a odvádzaním poistného na sociálne poistenie sa Sociálnej poisťovni znižujú príjmy, čo môže mať za dôsledok navyšovanie transferu z ministerstva financií. Chýbajúce neuhradené odvody tak v konečnom dôsledku za týchto dlžníkov zaplatia všetci občania Slovenskej republiky“.

Železná guľa menom platový a vekový automat

Nemocnice si navyše nesú biľag platového a vekového automatu, ktorý si výpalníckymi praktikami vylobovalo Lekárske odborové združenie (LOZ). Mzdy lekárov rastú, v období, ktoré kontrolovalo NKÚ 2018-2023 bol tento rast značný.

„Zvyšovanie osobných nákladov v 13-tich zariadeniach v pôsobnosti rezortu zdravotníctva ukázalo, že až 84 % všetkých príjmov zo zdravotných poisťovní bolo použitých práve na mzdy a odmeňovanie zamestnancov,“ uviedla H. Crkoňová z NKÚ a dodala, že „prijímanie akýchkoľvek opatrení, aj mzdových, musí ísť ruka v ruke s rozpočtovým krytím“.

Nemocniciam tak ostáva v priemere 16% na to, aby pokryli ostatné náklady, vrátane tých prevádzkových. Financie na rozvoj alebo aspoň udržanie súčasnej kvality zdravotníckej infraštruktúry nie sú ani zďaleka dostatočné.

Náklady na platy v ústavnej zdravotnej starostlivosti budú naďalej rásť, keďže politická odvaha je na Slovensku prudko nedostatkový tovar. Podľa programovej vyhlášky je v roku 2024 alokované pre ústavnú zdravotnú starostlivosť 2,76 miliardy € + 191 miliónov €, ktoré sú alokované výhradne pre nemocnice štátu, oproti roku 2023 sa jedná o nárast o 11,9%.

V roku 2025 majú náklady na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti ešte stúpnuť a to o približne 9,7% (nárast o 284 miliónov €). Na prvý pohľad vyzerá tento nárast optimisticky, no značnú časť tohto nárast spotrrebujeme na zvýšené platy. Plat neatestovaného lekára bez praxe dosahuje 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Plat atestovaného lekára bez praxe predstavuje 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku spred dvoch rokov.

Za každý rok praxe, najviac za 30 rokov, získava neatestovaný lekár 0,015-násobok priemernej mzdy. Plat atestovaného lekára bez praxe išiel od začiatku vlaňajška nahor z 2,3-násobku na 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku spred dvoch rokov. Za každý rok praxe má atestovaný lekár nárok na 0,025-násobok priemernej mzdy, najviac za 30 rokov. 

Kozmetika áno, riešenia sotva

Štátne nemocnice za 20 rokov vygenerovali dlhy a straty, ktoré dosahujú výšku troch miliárd €. Zatiaľ to nevyzerá tak, že by došlo k zvráteniu tohto trendu. Redakcia ozdravme oslovuje všetky nemocnice a pýtame sa ich na stav ich dlhov. 

Riešenie ako zastaviť zadlžovanie a následne ich oddlžiť zatiaľ nie sú predstavené v konkrétnej podobe. Uvidíme, či sa nájde konečne odvaha pretransformovať štátne nemocnice na akciové spoločnosti, ktoré dlhy tvoriť nemôžu. Nemocnice totiž dlhy tvoria aj preto, že môžu. Zatiaľ dokonca platilo, že sme cez plošné oddlžovanie odmeňovali horšie hospodáriace a menej efektívne nemocnice.