Vláda SR materiál s názvom „Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2022“ vzala na vedomie.

V dokumente ministerstvo informuje, koľko nemocnice a poisťovne dlhujú ku koncu predchádzajúceho roka. Dlh v zdravotníctve vlani narástol na 812,42 mil. eur, pričom ide o medziročný rast o 10,84 mil. eur. To, že dlhy nenarástli viac, ovplyvnilo podľa ministerstva oddlžovanie.

Ako sa v dokumente uvádza, materiál sa zaoberá vývojom dlhu v piatich kategóriách subjektov:

1. v príspevkových organizáciách v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR;
2. v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a v pôsobnosti Ministerstva obrany SR;
3. v zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a VÚC a transformovaných na neziskové organizácie;
4. v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti;
5. v zdravotných poisťovniach.

Informácia o dlhu v zdravotníctva nezahŕňa subjekty, ktoré boli v pôsobnosti VÚC a v súčasnosti sú v prenájme. Materiál bol spracovaný z podkladov a výkazov predložených jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami a z účtovných výkazov zdravotných poisťovní.

Prehľad vývoja záväzkov po lehote splatnosti (istina) v rezorte zdravotníctva – stav

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo v materiáli konštatuje, „záväzky po lehote splatnosti evidujeme v najvýznamnejšej miere v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.“

Najvyššie záväzky po lehote splatnosti, a to vo výške 690,28 mil. eur, mali štátne univerzitné a fakultné nemocnice.

„Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 85 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva,“ uvádza sa v materiáli. Celkové záväzky týchto nemocníc v roku 2022 stúpli o 7,18 mil. eur.

Nárast zadlženosti podľa ministerstva vo významnej miere ovplyvnilo oddlženie a zaplatenie záväzkov zo štátnych finančných aktív v sume 118,2 mil. eur.

{{suvisiace}}

Čo sa týka štruktúry záväzkov po lehote splatnosti, vysoký podiel na celkovom dlhu nemocníc v pôsobnosti MZ SR má už dlhodobo dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Z celkového dlhu ide o podiel 19,1 %.

Dlh voči verejným financiám, teda dlh voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam, predstavuje 27,5 % podiel z celkového dlhu.

Ministerstvo v správe ďalej uviedlo, že dlh voči ostatným zdravotníckym zariadeniam a Národnej transfúznej službe tvorí 6,6 % podiel na celkovom dlhu. Voči dodávateľom energií, t. j. dodávateľom plynu, energií a vody je vo výške 0,1 %.

Dlh voči dodávateľom služieb tvorí 0,9 % z celkového dlhu, dlh voči ostatným dodávateľom tovarov a služieb je 0,6 %, dlh voči investičným dodávateľom je 0,6 %, dlh voči dodávateľom servisných služieb zdravotníckych zariadení a informačnej techniky tvorí 0,3 %.

Kategória Iné záväzky, ktorá zahŕňa aj skupinu záväzkov, ktoré boli postúpené veriteľmi zdravotníckych zariadení na iný subjekt, ktorý nie je banková inštitúcia, je najvyššia a tvorí 44,4 % z celkového dlhu.

Nepostačujúce výnosy od zdravotných poisťovní

Ministerstvo v dokumente konštatuje, že výnosy od zdravotných poisťovní nepostačovali pokryť prevádzkové náklady nemocníc.

„Napriek skutočnosti, že výnosy od zdravotných poisťovní boli medziročne o 45,97 mil. eur vyššie, nepostačovali ani na pokrytie nárastu osobných nákladov, ktoré spotrebovali 76,92 mil. eur medziročne viac. Vyššie boli taktiež náklady na energie, opravy a ostatné prevádzkové náklady o 130,90 mil. eur, z čoho je jasne viditeľný nedostatok pokrytia prevádzkových nákladov nemocníc výnosmi od zdravotných poisťovní,“ píše sa v materiáli.

Rezort zároveň podotkol, že podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní, ktorý sa medziročne neustále zvyšuje, značne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc. V roku 2022 predstavoval v priemere 89 percent.

Ministerstvo pripomenulo, že v roku 2021 to bolo v priemere 85 percent a rok predtým 77 percent.

Medzi hlavné príčiny rastu nákladov fakultných a univerzitných nemocníc ministerstvo zaradilo:

• pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach;
• zvyšovanie osobných nákladov v dôsledku vykrytia zvýšených platov hlavne lekárov a sestier (nielen z titulu platového automatu, ale aj kolektívneho vyjednávania);
• skryté investičné dlhy; nevyhnutné rekonštrukcie a stavebno-technické úpravy predstavujú investičný dlh, ktorý často skokom zvyšuje náklady v prípade častých havárií;
• náklady na opravu a udržiavanie spôsobené zastaranou a značne opotrebovanou zdravotníckou technikou;
• zvyšovanie nákladov na energie a aj ostatné ceny v dôsledku sekundárnych dopadov zdražovania tovarov a služieb.

Ministerstvo v závere zhrnulo, že celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2022 bol 1,91 mld. eur. V porovnaní s rokom 2021 došlo k nárastu záväzkov o 139,47 mil. eur.

Za problematické rezort považuje existenciu záväzkov po lehote splatnosti, ako aj negatívne trendy v oblasti záväzkov v lehote splatnosti.

Systémové opatrenia

V dokumente ministerstvo uviedlo, že medzi systémové opatrenia patrí predovšetkým optimalizácia siete nemocníc. Ďalším systémovým krokom je implementácia úhradového mechanizmu skupiny súvisiacich diagnóz (DRG).

Rezort taktiež konštatuje, že je nevyhnutné navýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach na takú úroveň, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Pritom v utorok (9. mája) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťouv tlačovej správe v súvislosti s alarmujúcou stratou Všeobecnej zdravotnej poisťovne a s jej záporným vlastným imaním odporučil VšZP, aby poisťovňa razantne upravila cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížila tak náklady. Inak podľa úradu môže byť ohrozená jej platobná schopnosť.

{{odporucane}}

MZ však podotklo, že popri projektoch smerujúcich k optimalizácii nákladov, ako aj zlepšovaní procesov v nemocniciach, je nevyhnutné zvýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach.

Dlh po lehote splatnosti majú aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (31,97 mil. eur), ako aj zariadenia delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (56,84 mil. eur).

Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazovali vlani dlh po lehote splatnosti.

Komentár: Situácia je oveľa horšia ako to vyzerá 

Informácie z materiálu ministerstva zdravotníctva zhodnotil na sociálnej sieti zdravotnícky analytik Martin Smatana.

Foto: Facebook M.S.

„Nováčika“ v sektore môže zaskočiť, že celková výška dlhu po splatnosti dosiahla v roku 2022 rekordných 812 mil. eur, z čoho takmer všetko tvorili nemocnice. Táto čiastka predstavuje až 42% tržieb nemocníc za rok 2022* (*očistené o covidové príjmy/výdavky).

Na druhej strane to však vyzerá, že sa situácia lepší. Nárast dlhov po splatnosti medzi rokmi 2022 a 2021 bol len 10,8 mil. eur, čo by indikovalo, že sa hospodárenie nemocníc stabilizuje.

Bohužiaľ, to tak nie je a skutočnosť je menej pozitívna.

1. Ako materiál uvádza, v roku 2022 sa zrealizovalo oddlženie vo výške 118,2 mil. EUR. Ak by sa teda táto suma odčítala, nárast dlhu po splatnosti by bol 10,8 + 118,2 = 129 mil. EUR za rok 2022.
2. Situácia je však ešte horšia. V rokoch 2021 a 2022 dostávali nemocnice príspevok od ministerstva zdravotníctva, ktorý slúžil na kompenzáciu nákladov spojených s covidom, a ktoré sa nedali priamo pretaviť do zmlúv s nemocnicami.

Nakoľko pandémia ustúpila, ministerstvo financií príspevok „seklo“ a v roku 2023 ho teda nemocnice nedostanú. Jedná sa teda o nástroj ktorý len dočasne ponížil stratu nemocníc, a ak sa chceme dopracovať k reálnej tvorbe dlhu po splatnosti v roku 2022 (a 2021) mali by sme ho tiež odrátať.

V roku 2022 bola výška tohto príspevku cca 121 mil. eur. Bez neho by bol ročný nárast výšky dlhu po splatnosti 10,8 + 118,2 + 121 = 250 mil. eur.

Tento prepočet tu uvádzam len keby náhodou niekoho napadlo sa chváliť, ako sú naše nemocnice stabilizované a že tvorba dlhu sa „zlepšuje“.

Nie, práve naopak, toto sú rekordné hodnoty a rok 2023 bude pravdepodobne najhorším v histórií. Prečo?

1. Rekordné navýšenie zdrojov pre nemocnice v rozpočte slúži len na vykrytie inflácie a zákonných mzdových nárokov. Vieme pritom, že viaceré nemocnice majú kvôli kolektívnym zmluvám vyššie výdavky ako sa schválilo v rozpočte, čo prispeje k vyššiemu tvorbu dlhu.
2. Všetky 3 poisťovne sú podľa ÚDZS za prvý kvartál roka v strate, čiže priestor na kompenzáciu pre nemocnice proste nemajú.
3. Spomínaný príspevok sa nenachádza v rozpočte MZ SR na rok 2023.

Toto sú dôvody, prečo posledné týždne viaceré nemocnice hlásia, že tento rok bude najhorší aký kedy mali a budú musieť pristúpiť k obmedzovaniu starostlivosti, alebo iným núdzovým krokom.

Situáciu môže, podobne ako v roku 2022, zlepšiť oddlženie. To je naplánované aj na tento rok. Vyčlenených je 258 mil. eur. Otázka je, či sa ale podarí. Nie len kvôli politickému chaosu. Aj oddlženie v roku 2022 malo oveľa vyššiu alokáciu, ale viacerí veritelia proste neakceptovali podmienky (vo výške cca 141 mil. EUR).

Cieľom tohto komentára nie je polemizovať čo z tej straty je kvôli neefektivite nemocníc, zlým nákupom, zastaranej infraštruktúre, neférovému platobnému mechanizmu alebo podfinancovaniu.

Cieľom je poukázať, že situácia je oveľa horšia ako to z tohto dokumentu vyzerá a pevne verím, že to bude téma č. 1 novej vlády a p. premiéra...