Pri rovnakej autonehode má žena až o 60 % vyššie riziko zranenia ako muž. Pri nižších rýchlostiach nárazu je dokonca riziko ťažkého zranenia alebo smrti u žien viac než dvojnásobné. Najčastejšie im hrozia poranenia hrudníka, chrbtice, rúk a nôh.
Tieto alarmujúce dáta priniesla nová štúdia Technickej Univerzity (TU) v Grazi, ktorá analyzovala reálne nehody v Rakúsku v rokoch 2012 až 2024. Na sociálnej sieti na ňu upozornil Slovenský červený kríž.

Bezpečnostné štandardy a crash testy boli totiž desaťročia nastavené podľa modelu „priemerného muža“. Aj testovacie figuríny, ktoré majú predstavovať ženy, sú často len zmenšené verzie mužských modelov. Nezohľadňujú pritom zásadné anatomické rozdiely u žien, ako sú širšia panva, tvar ramien či objem hrudníka.

V štúdii rekonštruovali a simulovali skutočné nehody s ľudskými modelmi sediacimi v rôznych polohách. Vďaka tomu dokázali objektívne porovnať efekty rôznych nárazov na mužské a ženské telo. „Naše analýzy ukazujú, že ženy sú zranené neporovnateľne častejšie, predovšetkým v oblastiach hrudníka, chrbtice, rúk a nôh,“ povedala projektová koordinátorka Corina Klug z Inštitútu bezpečnosti vozidiel TU Graz. Najvýraznejšie sa toto vyššie riziko prejavuje vo vekovej skupine žien nad 50 rokov.

{{gift}}

Sedadlo smrti?

O sedadle spolujazdca sa často hovorí ako o „sedadle smrti“. Potvrdzuje to aj nový výskum, ktorý ukázal, že riziko zvyšuje najmä to, ak je príliš posunuté dozadu alebo sklopené. Airbagy a pásy totiž nie sú optimálne navrhnuté pre takéto neštandardné polohy. Platí to pre mužov aj ženy, no na sedadle spolujazdca často sedávajú práve ženy. Európsky program testovania áut (Euro NCAP) tento rok začal testovanie s figurínami aj ľudskými modelmi, využívajúc rôzne pozície sedadiel.

Pokiaľ však ide o anatomickú stavbu testovacích figurín, stále sa využívajú mužské modely. V súčasnosti existujú iba figuríny priemernej ženy pre prípad nárazu zozadu; tieto boli vyvinuté v rámci projektov Európskej únie a zatiaľ sa nepoužívajú.

Biomechanické rozdiely sa preto do značnej miery stále metodologicky nezohľadňujú, preto výsledky testov vypovedajú o skutočnom riziko zranenia žien len obmedzene. „Ženy nie sú malí muži. A modely veľmi malých, drobných žien často nedokážu ukázať to, čo pozorujeme pri nehodách,“ zhrnula Corina Klug.

{{suvisiace}}

Ako testy vylepšiť?

Odborníci z Technickej univerzity v Grazi preto vyzývajú na zmenu. Zo štúdie vyvodili jasné odporúčania. Bezpečnostné systémy v autách, ako sú airbagy a bezpečnostné pásy, by sa mali lepšie prispôsobovať rôznym typom postavy, polohe sedenia aj typu nehody. Takzvané adaptívne obmedzovače sily pásov obmedzujú, ako silno pás zadržiava osobu v prípade kolízie, a automaticky prispôsobujú túto silu závažnosti nehody, postave cestujúceho a polohe sedenia. Aby boli takéto systémy dostupné vo väčšom počte vozidiel, musia byť hodnotené v rámci ochrany spotrebiteľa a ideálne aj pri schvaľovaní vozidiel. Potrebné sú aj realistickejšie testy. Budúce schvaľovacie postupy by mali zohľadniť rôzne tvary tela a realistickejšie polohy sedenia.

„Kľúčovou súčasťou sú virtuálne, biomechanicky realistické ľudské modely. Počítačové simulácie môžeme použiť na výrazné rozšírenie rigidných testovacích postupov, ktoré boli historicky zamerané na mužov,“ hovorí Corina Klug. Virtuálne modely dokážu nielen simulovať širokú škálu tvarov tela, ale tiež umožniť analýzu rôznych polôh sedenia vo vozidle bez dodatočných testov v nárazovom laboratóriu.

Vo všeobecnosti pre zníženie rizika vážnych poranení v aute platia jednoduché pravidlá:
v aute sedieť so vzpriamenou opierkou,
nemať sedadlo zbytočne ďaleko vzadu,
bezpečnostný pás viesť správne cez panvu a kľúčnu kosť.

Podľa odborníčky je to najlepší spôsob, ako môžu bezpečnostné systémy plniť svoju funkciu a v prípade nehody čo najšetrnejšie spomaliť osobu, aby nevyletela zo sedadla.

{{odporucane}}