V stresujúcich a vypätých situáciách sa aj košickí záchranári snažia vyhýbať ohrozeniu a situáciu neeskalovať. V prípade ohrozenia spolupracujú so štátnymi aj mestskými policajtmi. Záchranná služba Košice v januári tohto roka na svojom webe vyzvala ľudí, aby rešpektovali záchranárov a ďalších zdravotníkov. Verbálne útoky, vulgarizmy, vyhrážky či fyzické napádanie ohrozujú ich aj pacientov. Takéto správanie môže viesť k zdržaniu alebo znemožneniu poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Stáva sa, že chorý alebo zranený človek či jeho blízki sú nahnevaní a frustrovaní. Ale najhoršou reakciou je vybíjať si to na záchranárovi, ktorý sa mu snaží pomôcť na základe medicínskych poznatkov, odborných postupov a zákonných povinností. „Naším cieľom je bezpečie pacientov aj zdravotníkov. Preto vás dôrazne, no slušne žiadame o rešpektujúce správanie, spoluprácu so zdravotníckym personálom a zdržanie sa agresivity, vyhrážok a urážok. Násilie do zdravotníctva nepatrí,“ hovoria košickí záchranári.

Treba začať pomáhať ešte pred príchodom sanitky

Problematické nie sú len reakcie ľudí na záchranárov. Pri nehodách a úrazoch je otázna aj ochota a schopnosť pomôcť. Laická prvá pomoc je pritom veľmi dôležitá, pretože dojazdové časy záchraniek sa v rôznych podmienkach líšia, no v priemere to trvá asi 10 minút od zavolania. „Kým na miesto príde posádka ZZS, je postihnutá osoba vždy v rukách laikov a ich aktívna pomoc v tejto prvej fáze ma pri život ohrozujúcich stavoch nespochybniteľný význam,“ upozornil záchranár Štefan Kertés. Záchranná služba Košice preto pravidelne organizuje a podporuje rôzne osvetové a edukačne podujatia zamerané na poskytovanie laickej prvej pomoci pre dospelých aj deti. Podobne to robia aj iní poskytovatelia ZZS či Slovenský červený kríž.

Hovorkyňa bratislavských záchranárov konštatuje, že realita je pomerne nelichotivá a len približne 10 % ľudí na Slovensku si trúfa podať prvú pomoc pri vážnom stave. Najväčšou bariérou nie je nevedomosť, ale strach, že človek stav zhorší. Stále však platí, že akákoľvek, aj nedokonale poskytnutá prvá pomoc je lepšia ako žiadna. Laik pritom nie je sám – operátor tiesňovej linky 155 ho vedie krok po kroku a hovorí mu, čo má robiť, kým nedorazí posádka ZZS. Pri ohrození života, keď je človek v bezvedomí a nedýcha, nastupuje telefonicky asistovaná neodkladná resuscitácia (T-CPR).

„Len pri náhlom zastavení srdca odhadom zomrie takmer 90% ľudí skôr, ako sa dostanú do zdravotníckeho zariadenia, pokiaľ im nie je poskytnutá efektívna prvá pomoc. V týchto prípadoch pomoc v zmysle laickej kardiopulmonálnej resuscitácie, zvlášť s včasným použitím automatického externého defibrilátora (AED), výrazne zvyšuje šancu na prežitie,“ hovorí hlavný košický záchranár. 

Totiž, ak dôjde k zastaveniu krvného obehu, bez tejto okamžitej efektívnej pomoci dochádza po 5 - 7 minútach k nezvratnému poškodeniu mozgu z nedostatku kyslíka. O niekoľko minút môže človek zomrieť, a to skôr, než stihne prísť sanitka. Elektrický výboj (defibrilácia) vykonaný včas, teda do 3 – 5 minút po vzniku náhlej srdcovej príhody, má doslova život zachraňujúci účinok.

Kertés preto považuje za veľmi dobré, že sieť verejnej dostupnosti AED na Slovensku sa v uplynulých rokoch výrazne rozrástla a tieto život zachraňujúce prístroje stále pribúdajú.

{{odporucane}}

Najčastejšie výjazdy

A k akým zdravotným problémom sanitku volajú najčastejšie? U košickej záchranky to minulý rok boli práve úrazy (približne 27 % – teda každý štvrtý výjazd). ZZS Bratislava mala najviac výjazdov k pacientom s kardiovaskulárnymi ochoreniami, pričom tento trend je dlhodobo stabilný. Počet výjazdov k úrazom však podľa Schrekovej oproti predchádzajúcim rokom rastie. V roku 2025 u bratislavských záchranárov tvorili takmer 12 % všetkých zásahov. Teda každý ôsmy výjazd smeroval k pacientovi po úraze.

Záchrannú službu by mali ľudia volať v prípade ohrozenia života, pri bolestiach na hrudníku, ťažkostiach s dýchaním, poruchách vedomia, ťažkých úrazoch, masívnom krvácaní, popáleninách, ohrození základných životných funkcií, intoxikáciách, dopravných nehodách a podobne. „Často zasahujeme pri výkyvoch krvného tlaku, prekolapsových stavoch, žalúdočných problémoch, gynekologických ťažkostiach či akútnych pôrodoch,“ hovorí Štefan Kertés. Zároveň však dodáva, že záchranku si, žiaľ, neraz volajú aj ľudia, ktorých zdravotný stav patrí skôr do rúk všeobecného lekára. Potom dochádza k zbytočným výjazdom a blokovaniu záchranky, ktorú môže potrebovať pacient vo vážnejšom stave.

Ako sa sanitke neuhýbať?

Väčšina vodičov si nie je istá, ako správne reagovať na prichádzajúcu sanitku. Téme sme sa venovali v článku Do križovatky aj na červenú. Čo ešte majú vodiči robiť, keď vidia sanitku? Aj preto vznikla kampaň Čo štve vodičov sanitiek?, na ktorej spolupracujú ZZS ZaMED, policajti a ministerstvo vnútra. O svoje skúsenosti s účastníkmi cestnej premávky sa podelili aj bratislavskí a košickí záchranári a vodiči sanitiek. Napríklad čo sa týka vytvárania záchranárskej uličky, situácia sa podľa nich vďaka komunikačným kampaniam pri zavedení tejto povinnosti zlepšuje. Občas sa však objavia nedisciplinovaní šoféri a s hustnúcou dopravou pribúdajú aj stresové situácie, v ktorých sa častejšie stávajú chyby.

Podľa Dariny Schrekovej zo ZZS Bratislava má väčšina vodičov dobrý úmysel a snahu sanitku pustiť. Problémom nie je neochota, ale skôr panika a nevedomosť, ako správne zareagovať. Najčastejšie chyby sú prudké brzdenie, pre ktoré môžu vzniknúť kolízie, zastavenie na najužšom mieste cesty, kde sa im sanitka nevie vyhnúť, alebo neschopnosť vojsť do križovatky na červenú (ak je to bezpečné), aby umožnili prejazd. Rizikom pre sanitky sú chodci so slúchadlami na ušiach, ktorí často nepočujú sirénu a vstúpia na priechod priamo pred sanitku, mysliac si, že majú absolútnu prednosť.