Definície, kam zaviesť pacienta po úraze, stále neexistujú. Čo sa zmenilo v záchrankách a ako to funguje v praxi?
Zmeny v záchrannej službe mali zefektívniť poskytovanie pomoci pacientom. Na aké problémy narážajú?

Novela zákona o záchrannej zdravotnej službe (ZZS), ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2025 a je účinná je od začiatku tohto roka, rozšírila kompetencií záchranárov, priniesla nové typy posádok ZZS, zmeny v organizácii a sieti staníc či novú linku pomoci na čísle 116 117. Tá slúži na triedenie menej naliehavých hovorov, čím odbremeňuje tiesňovú linka 155.
Cieľom je zefektívnenie poskytovania pomoci. V praxi však nedotiahnuté zmeny prinášajú aj problémy. „Transformácie typov ambulancií aj sídel staníc vytvára veľmi neprehľadnú situáciu, lebo nie vždy je dostupný personál, ktorý by v jednotlivých typoch mal byť. Prípadne tam ľudia sú, ale nemajú kompetencie robiť to, čo treba,“ povedala vedúca odboru zdravotnej starostlivosti Operačného strediska ZZS Beáta Bodnárová na tohtoročnom Trenčianskom dni urgentnej medicíny.
Aká sanitka za vami príde?
Existuje veľa rôznych typov ambulancií záchrannej služby, pričom operátori stále definujú správne indikačné kritéria na to, ktorú ambulanciu vyslať:
Rýchla zdravotnícka pomoc (RZP), teda posádka sanitky bez lekára.
Rýchla lekárska pomoc (RLP), čiže posádka s lekárom.
Na niektorých miestach fungujú aj RZLP ambulancie, kde v istých časoch slúži lekár a inokedy záchranár.
Rendez-vous (RV) – osobné autá s lekárom, ktoré privolajú k RZP sanitke, ak je pri výjazde potrebný lekár. Na Slovensku systém funguje zatiaľ len v niekoľkých mestách, ale napríklad v Českej republike je bežný.
Ambulancia špecializovanej prepravy (AŠP), nazývaná aj dopravná zdravotná služba (DZS), slúži na plánovaný a neurgentný transport osôb, ktoré si vyžadujú zdravotnícky dohľad, avšak nie sú v priamom ohrození života.
Vrtuľníková záchranná zdravotná služba (VZZS) zabezpečuje zásahy na ťažko prístupných miestach, v horskom teréne alebo na miestach veľmi vzdialených od stanovíšť ZZS. Používa sa aj na sekundárne lety, keď treba pacienta šetrne transportovať do vzdialeného špecializovaného centra.
Mobilná intenzívna jednotka (MIJ) je špeciálne vybavená sanitka určená na prevoz a pokročilú starostlivosť o kriticky chorých alebo zranených pacientov, vyžadujúcich nepretržitú podporu životných funkcií. Transporty kriticky chorých detí ambulanciami detskej mobilnej intenzívnej jednotky (DMIJ) v súčasnosti zabezpečujú 4 špecializované centrá na Slovensku – detské nemocnice v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a v Košiciach. Ako však spomenula Bodnárová, k typu ambulancií DMIJ neexistuje vyhláška.
Ambulancia asistenčnej zdravotnej služby (AAZS) má prispieť k odľahčeniu preťažených záchraniek. Zasahuje v menej urgentných prípadoch a špecifických situáciách mimo rámec klasických výjazdov záchrannej služby.
{{suvisiace}}
Čo musia v záchrankách doriešiť a čo komplikuje prácu v nemocniciach?
Minulý rok zákon konečne definoval kritéria kvality pre poskytovateľov záchrannej služby, ale po kiksoch so záchrankovým tendrom a po tom, čo boli prevádzkovaním staníc záchraniek dočasne poverení pôvodní poskytovatelia, nikto nevie na čo sa pripraviť a ako sa k novým kritériám majú postaviť. „Bez ohľadu na to, že predtým neexistovali kritériá kvality, záchranky sú hodnotené ako najlepšia časť zdravotného systému,“ pripomenula vedúca odboru zdravotnej starostlivosti Operačného strediska ZZS.
Problém so smerovaním pacientov je ale aj v tom, že na Slovensku nie sú definované traumatologické centrá a ani cesta traumatického (poúrazového) pacienta. Za ďalšie veci v poskytovaní neodkladnej starostlivosti, ktoré treba výhľadovo vyriešiť, Bodnárová označila biohazard ambulancie, ktoré pripravuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby v spolupráci s Hasičským a záchranným zborom, ďalej zásahy pri radiačných udalostiach, transport nadrozmerných pacientov, kapacity záchraniek a nedostatok personálu. Ale aj problémy v nemocniciach, ako sú chýbajúce triážne miestnosti a triážny personál a urgentné príjmy, ktorý nie sú kompaktné v jednej budove, ale sú rozdelené na ambulancie alebo pavilóny. Nepraktické je aj to, ak je napríklad CT prístroj na inom podlaží ako príjem.
Prečo sa záchranári zdržujú v nemocnici a prečo ministerstvo nerieši, čo by malo?
„Urgenty majú mať oddelené vstupy pre sanitky a pre pacientov, ktorí prídu sami, ale nie všade to tak je,“ poukázala zástupkyňa operačného strediska. Potom dochádza k zbytočným časovým prestojom. Medzi ambulanciami ZZS a nemocnicami by mal fungovať spoľahlivý dátový prenos informácií, aby mali nemocnice avízo o príjazde záchranky a mohli pacienta bezodkladne prevziať. „Dnes sa neraz stáva, že ho kvôli chýbajúcim kapacitám odmietnu prevziať a potom tam záchranári čakajú s pacientom aj hodiny. Dozerajú naňho, lebo nemocnica na to nemá personál. Sú tak rukojemníkmi nemocníc s nedostatkom personálu a potom môžu chýbať na záchranke, lebo nie sú k dispozícii na ďalšie výjazdy,“ zhrnula Beáta Bodnárová.
{{gift}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Nízke kapacity nelimitujú len malé nemocnice. Bodnárová priblížila, že aj na urgentnom príjme v Univerzitnej nemocnici v Martine je málo lôžok a potom musia prekladať pacientov, ktorí sú ešte napojení na ventilátor. „Na to potrebujeme RLP, pretože ventilovaného pacienta musí pri prevoze sprevádzať lekár. Tých je ale nedostatok. My na operačnom stredisku máme vyhodnocovať činnosť ZZS, ale môžeme len upozorňovať na problém. Mali by to riešiť riaditelia nemocníc,“ hovorí o posádkach ZZS, ktoré stoja hodiny v nemocniciach kvôli logistike, a potom chýbajú na záchranke.
Lekár a prezident Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof Attila Gányovics na Dni urgentnej medicíny porozprával, že existovala pracovná skupina, ktorá pripravila kompletný materiál trauma triáže, trauma tímov a traumacentier. Zahŕňal rozdelenie pracovísk a smerovanie pacientov podľa kritérií. Diskutovali o ňom s tvorcami reformy nemocníc a pripravovali rozdelenie traumacentier podľa úrovní jednotlivých nemocníc. „No myslím, že nikto na ministerstve zdravotníctva sa tomu materiálu momentálne nevenuje. Koordinoval to Gaston Ivanov ešte v čase keď pôsobil na ministerstve,“ hovorí. Ivanov sa medzičasom presunul na pozíciu riaditeľa Operačného strediska ZZS.

Beátu Bodnárovú podľa jej slov mrzí, že minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) po otvorení Dňa urgentnej medicíny odišiel, lebo o praktických problémoch v tejto oblasti, by mali počuť najmä zástupcovia ministerstva. Problémov nie je málo, ako na podujatí poukázal aj predseda Slovenskej resuscitačnej rady Jozef Kőppl (písali sme v článku Deň urgentnej medicíny: Čo prinášajú nové odporúčania pre resuscitáciu a čo bráni záchranárom robiť si poriadne svoju prácu?).
Kiksy v zdravotnej dokumentácii
Medicínsky právnik a riaditeľ pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v Trenčíne Zdenko Doktor na Dni urgentnej medicíny zdravotníkom priblížil zmeny vo vedení a sprístupňovaní zdravotnej dokumentácie v ZZS podľa novej legislatívy. „V roku 2019 bol zavedený trestný čin falšovania zdravotnej dokumentácie. Zatiaľ, pokiaľ viem, za to boli súdení dvaja ľudia a ani jeden nebol zdravotník – prvý bol človek, ktorý chcel späť vodičák, tak sfalšoval, že chodí k dopravnému psychológovi, a druhá bola drogovo závislá osoba, ktorá chcela súdu dokázať, že sa lieči. Prvý dostal peňažný trest 200 eur a druhá už nič, lebo bola predtým odsúdená za niečo iné. Teda kriminalizácia zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ ide o falšovanie dokumentácie, sa celkom nepodarila,“ podotkol Zdenko Doktor.

Vyzval však lekárov a zdravotníkov, aby dodržiavali všetky zákonné náležitosti, a odpovedal na otázky z publika, týkajúce sa rozporu ochrana osobných údajov verzus verejný záujem. Napríklad keby sa stala autonehoda, viac ľudí by bolo zranených a dodatočne zistia, že na mieste bol HIV pozitívny človek, s ktorého krvou mohli prísť viacerí do kontaktu, rozhodne by to mali vedieť, aby mohli podstúpiť postexpozičnú liečbu. „Nemocnica by to mala nahlásiť na regionálny úrad verejného zdravotníctva a oni potom vyhľadávajú kontakty, tak ako je to aj pri iných infekciách,“ priblížil Doktor.
Medicínsky riaditeľ RZP Trenčín Volodymyr Kizyma o nových zákonných kompetenciách záchranárov povedal, že nikdy neboli kompetenčne tak blízko lekárov. To prináša aj veľkú zodpovednosť. Sú totiž oprávnení robiť výkony a podávať lieky, ktoré môžu mať nežiaduce účinky aj ohroziť život pacienta. Súčasťou konferencie boli aj cvičenia pre záchranárov. Prednášajúci prezentovali konkrétne kazuistiky pacientov a účastníci konferencie vyberali, ako by sa v daných situáciách zachovali.

Medzi extrémami: keď záchranárov volajú k malichernostiam verzus keď oni vyrážajú neskoro, pretože práve nakupujú
Deň urgentnej medicíny sa nevyhol ani častému problému zneužívania záchrannej zdravotnej služby. Záchranári totiž majú neraz výjazdy k zhoršeným chronickým ťažkostiam. Na mieste zistia, že zhoršenie trvá niekoľko dní, človeku nič nebránilo v tom, aby ho riešil v ambulancii lekára a na príchod sanitky už čaká s taškami zbalenými do nemocnice. „To ale vidia až záchranári. Keď dostaneme hlásenie na operačné stredisko, nemôžeme povedať, že tam nikoho nepošleme alebo pošleme neskoro,“ poznamenala Bodnárová. Podľa zákona majú možnosť odložiť výjazd, čo väčšinou používajú pri sekundárnych transportoch medzi zdravotníckymi zariadeniami, prípadne si na stavy s najnižšou prioritou, ktorú určujú podľa informácii od volajúceho. „Nevystrieľame si napríklad poslednú posádku v regióne na niečo, čo môže počkať, keď nikdy nevieme, či nepríde vážny výjazd,“ objasnila vedúca odboru zdravotnej starostlivosti na Operačnom stredisku ZZS.
{{odporucane}}
Hlavný operátor Viliam Sládek dodal, že majú aj skúsenosti s prípadmi, keď operátor vedie tzv. telefonicky asistovanú neodkladnú resuscitáciu a pritom vidí, že posádka ZZS stojí viac ako 5 minút pred stanicou. Podľa zákona by ale mali vyraziť do 2 minút po prijatí hlásenia. „Pri telefonáte odpovedia, že napríklad čakajú na lekára. Vyhovárajú sa, prečo nevyrazia hneď, trebárs, že záchranár bol v sprche, alebo že si práve blokujú nákup v obchode,“ hovorí Sládek o reálnych skúsenostiach, ktoré operátori postúpili na úrad pre dohľad, ako im to prikazuje zákon. Zdenko Doktor povedal, že ÚDZS v Trenčíne za takéto prípady minulý rok uložil 100 pokút. Štandardne sa pohybujú vo výške 100 až 200 eur.








.jpg)
.webp)