Nízke kapacity nelimitujú len malé nemocnice. Bodnárová priblížila, že aj na urgentnom príjme v Univerzitnej nemocnici v Martine je málo lôžok a potom musia prekladať pacientov, ktorí sú ešte napojení na ventilátor. „Na to potrebujeme RLP, pretože ventilovaného pacienta musí pri prevoze sprevádzať lekár. Tých je ale nedostatok. My na operačnom stredisku máme vyhodnocovať činnosť ZZS, ale môžeme len upozorňovať na problém. Mali by to riešiť riaditelia nemocníc,“ hovorí o posádkach ZZS, ktoré stoja hodiny v nemocniciach kvôli logistike, a potom chýbajú na záchranke.

Lekár a prezident Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof Attila Gányovics na Dni urgentnej medicíny porozprával, že existovala pracovná skupina, ktorá pripravila kompletný materiál trauma triáže, trauma tímov a traumacentier. Zahŕňal rozdelenie pracovísk a smerovanie pacientov podľa kritérií. Diskutovali o ňom s tvorcami reformy nemocníc a pripravovali rozdelenie traumacentier podľa úrovní jednotlivých nemocníc. „No myslím, že nikto na ministerstve zdravotníctva sa tomu materiálu momentálne nevenuje. Koordinoval to Gaston Ivanov ešte v čase keď pôsobil na ministerstve,“ hovorí. Ivanov sa medzičasom presunul na pozíciu riaditeľa Operačného strediska ZZS.

Beátu Bodnárovú podľa jej slov mrzí, že minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) po otvorení Dňa urgentnej medicíny odišiel, lebo o praktických problémoch v tejto oblasti, by mali počuť najmä zástupcovia ministerstva. Problémov nie je málo, ako na podujatí poukázal aj predseda Slovenskej resuscitačnej rady Jozef Kőppl (písali sme v článku Deň urgentnej medicíny: Čo prinášajú nové odporúčania pre resuscitáciu a čo bráni záchranárom robiť si poriadne svoju prácu?).

Kiksy v zdravotnej dokumentácii

Medicínsky právnik a riaditeľ pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v Trenčíne Zdenko Doktor na Dni urgentnej medicíny zdravotníkom priblížil zmeny vo vedení a sprístupňovaní zdravotnej dokumentácie v ZZS podľa novej legislatívy. „V roku 2019 bol zavedený trestný čin falšovania zdravotnej dokumentácie. Zatiaľ, pokiaľ viem, za to boli súdení dvaja ľudia a ani jeden nebol zdravotník – prvý bol človek, ktorý chcel späť vodičák, tak sfalšoval, že chodí k dopravnému psychológovi, a druhá bola drogovo závislá osoba, ktorá chcela súdu dokázať, že sa lieči. Prvý dostal peňažný trest 200 eur a druhá už nič, lebo bola predtým odsúdená za niečo iné. Teda kriminalizácia zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ ide o falšovanie dokumentácie, sa celkom nepodarila,“ podotkol Zdenko Doktor.

Vyzval však lekárov a zdravotníkov, aby dodržiavali všetky zákonné náležitosti, a odpovedal na otázky z publika, týkajúce sa rozporu ochrana osobných údajov verzus verejný záujem. Napríklad keby sa stala autonehoda, viac ľudí by bolo zranených a dodatočne zistia, že na mieste bol HIV pozitívny človek, s ktorého krvou mohli prísť viacerí do kontaktu, rozhodne by to mali vedieť, aby mohli podstúpiť postexpozičnú liečbu. „Nemocnica by to mala nahlásiť na regionálny úrad verejného zdravotníctva a oni potom vyhľadávajú kontakty, tak ako je to aj pri iných infekciách,“ priblížil Doktor.

Medicínsky riaditeľ RZP Trenčín Volodymyr Kizyma o nových zákonných kompetenciách záchranárov povedal, že nikdy neboli kompetenčne tak blízko lekárov. To prináša aj veľkú zodpovednosť. Sú totiž oprávnení robiť výkony a podávať lieky, ktoré môžu mať nežiaduce účinky aj ohroziť život pacienta. Súčasťou konferencie boli aj cvičenia pre záchranárov. Prednášajúci prezentovali konkrétne kazuistiky pacientov a účastníci konferencie vyberali, ako by sa v daných situáciách zachovali.

Medzi extrémami: keď záchranárov volajú k malichernostiam verzus keď oni vyrážajú neskoro, pretože práve nakupujú

Deň urgentnej medicíny sa nevyhol ani častému problému zneužívania záchrannej zdravotnej služby. Záchranári totiž majú neraz výjazdy k zhoršeným chronickým ťažkostiam. Na mieste zistia, že zhoršenie trvá niekoľko dní, človeku nič nebránilo v tom, aby ho riešil v ambulancii lekára a na príchod sanitky už čaká s taškami zbalenými do nemocnice. „To ale vidia až záchranári. Keď dostaneme hlásenie na operačné stredisko, nemôžeme povedať, že tam nikoho nepošleme alebo pošleme neskoro,“ poznamenala Bodnárová. Podľa zákona majú možnosť odložiť výjazd, čo väčšinou používajú pri sekundárnych transportoch medzi zdravotníckymi zariadeniami, prípadne si na stavy s najnižšou prioritou, ktorú určujú podľa informácii od volajúceho. „Nevystrieľame si napríklad poslednú posádku v regióne na niečo, čo môže počkať, keď nikdy nevieme, či nepríde vážny výjazd,“ objasnila vedúca odboru zdravotnej starostlivosti na Operačnom stredisku ZZS.

{{odporucane}}

Hlavný operátor Viliam Sládek dodal, že majú aj skúsenosti s prípadmi, keď operátor vedie tzv. telefonicky asistovanú neodkladnú resuscitáciu a pritom vidí, že posádka ZZS stojí viac ako 5 minút pred stanicou. Podľa zákona by ale mali vyraziť do 2 minút po prijatí hlásenia. „Pri telefonáte odpovedia, že napríklad čakajú na lekára. Vyhovárajú sa, prečo nevyrazia hneď, trebárs, že záchranár bol v sprche, alebo že si práve blokujú nákup v obchode,“ hovorí Sládek o reálnych skúsenostiach, ktoré operátori postúpili na úrad pre dohľad, ako im to prikazuje zákon. Zdenko Doktor povedal, že ÚDZS v Trenčíne za takéto prípady minulý rok uložil 100 pokút. Štandardne sa pohybujú vo výške 100 až 200 eur.