Mimoriadne viditeľné to je aj pri problematike lekárov, ktorí majú menovku na štyroch dverách, no nenájdete ich ani za jednými. Podľa platnej legislatívy lekár nesmie pracovať pre iného zamestnávateľa bez písomného súhlasu svojho riaditeľa. Zákon to hovorí už štvrťstoročie. Problém nastáva, ak to lekár napriek absencii súhlasu riaditeľa urobí.

Povolenie práce pre iného zamestnávateľa na Slovensku upravuje § 83 Zákonníka práce. Zákon by sme teda mali, no niekto by sa mohol obťažovať prečítať si ho.

Platí to o to viac, že paragraf § 83 Zákonníka (v účinnosti od roku 2001), ktorý určuje, že zamestnanec smie popri svojom hlavnom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho zamestnávateľa. Pre lekára UNB, ktorý si chce po pätnástej hodine privyrobiť v súkromnej klinike, to znamená jediné: bez papiera od riaditeľa nikam. V slovenskej praxi tento paragraf nikto vážne neuplatňuje.

{{odporucane}}

Najlepšie to v decembri 2024 zhrnul samotný riaditeľ UNB Alexander Mayer, keď na konferencii Healthcare summit priznal dve čísla. Povolenie na vedľajší úväzok si u neho vypýtalo 20 percent lekárov UNB. Reálne má podľa jeho odhadu vedľajšiu prax pomimo okolo 60 percent z nich. Pri zhruba 1 460 lekároch UNB to znamená približne 585 ľudí, ktorí pre iného zamestnávateľa pracujú bez papiera, ktorý zákon vyžaduje. Žiaden z nich zatiaľ nemal žiadny problém.

Nikto sa ich na nič nepýta. Nikto ich nevyháňa. § 83 im možno aj niekto pripomenul, no tento paragraf môžu veselo ignorovať.

Pätnásťdňové mlčanie ako súhlas

V § 83 konkrétne v jeho prvej vete je všetko, na čom mu záleží: predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa. Štátna nemocnica a súkromná klinika sú v zmysle paragrafu konkurenčné, lebo obe poskytujú zdravotnú starostlivosť, a pre lekára z toho plynie povinnosť mať pred prvým úkonom v druhom zariadení podpis svojho riaditeľa.

Hneď za touto pekne vyzerajúcou vetou má ale § 83 jednu dieru. Stačí, aby sa zamestnávateľ k žiadosti pätnásť dní nevyjadril, a súhlas sa zo zákona považuje za udelený. Mlčiaci riaditeľ teda automaticky súhlasí. Pätnásť dní je v štátnej nemocnici, kde administratíva nezriedka nestíha bežné lehoty, krátka doba. Stačí, aby riaditeľ k žiadosti nezareagoval, a lekár môže od dvoch týždňov pokojne pracovať aj inde úplne legálne. Situácia je však podľa praxe a podľa rozhovorov, ktoré sme viedli s riaditeľmi nemocníc, ešte horšia: o súhlas ich lekári jednoducho nepožiadajú a veselo pracujú pre iné súkromné pracoviská alebo rovno na svojich vlastných záhumienkach.

Výnimky zo súhlasu sú úzko vymedzené: veda, pedagogika, publicistika, lektorská a prednášateľská činnosť, literárna a umelecká činnosť. Klinická prax v inom zdravotníckom zariadení medzi nimi nie je.

{{gift}}

Visolajského obľúbený argument o pätnástich percentách bratislavských lekárov, ktorí učia na fakultách, by — keby aj sedel — vysvetľoval iba pedagogickú činnosť len časti úväzkov. Operovať pacienta v súkromnej klinike sa s prednášaním medikom dá zamieňať ťažko.

Mayerova dvadsiatka a šesťdesiatka

Mayerove dve čísla z konca roka 2024 dnes potvrdzujú aj dáta NKÚ. V marcovej analýze 2026 počíta NKÚ pre UNB priemer 1,96 zamestnávateľov na lekára — výsledok, ktorý čisto z dát Sociálnej poisťovne sedí s tým, čo Mayer hovoril zo svojej pozície riaditeľa nemocnice. Mayerov odhad a NKÚ čísla teda hovoria o tom istom z dvoch nezávislých strán: u Mayera ide o priznanie zhora, u NKÚ o nezávislú kontrolu zdola.

Keby zákon riaditelia naozaj vynucovali, mali by títo lekári na stole varovanie pred okamžitým skončením pracovného pomeru. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce hovorí, že porušenie pracovnej disciplíny — vrátane vykonávania konkurenčnej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa — je dôvodom na výpoveď. Pokiaľ je verejne známe, takúto výpoveď za 25 rokov platnosti § 83 v slovenskom zdravotníctve nepoznáme. Ani jednu.

Dáta tu sú už od roku 2010

INEKO ešte v roku 2013 zverejnilo analýzu, podľa ktorej mala takmer pätina slovenských lekárov v roku 2010 v Národnom registri zdravotníckych pracovníkov celkový úväzok väčší ako 1,0. Inštitút si vtedy vyhľadal aj rekordéra, lekára so siedmimi aktívnymi pracovnoprávnymi vzťahmi naraz. Ako sa dá zvládnuť sedem zamestnaní súčasne, nikto nepovedal. Asi sa ho na to ani nepýtali.

O tri roky neskôr denník Pravda dostal čísla priamo od štátnych nemocníc: v UNB Bratislava mala v roku 2012 udelený súhlas s inou zárobkovou činnosťou štvrtina zo zhruba 1 400 lekárov, vo FN Žilina to bolo 92 vedľajších úväzkov na 228 lekárov, v košickej UN L. Pasteura 119 udelených súhlasov na 743 lekárov. Hovorkyňa vtedajšieho ministerstva v rovnakom článku konštatovala, že stav „nie je vhodný" a problematikou sa rezort bude zaoberať. Bolo to v roku 2013. Od vtedy ministerstvom zdravotníctva prešlo sedem ministrov a niekoľko vĺn oddlženia nemocníc. Aplikačná prax § 83 sa však nezmenila. Tento stav, kedy lekári pracujú všade, totiž zjavne vyhovuje všetkým — možno s výnimkou riaditeľov nemocníc.

V marci 2026 prišlo NKÚ a v analytickom komentári Martina Rajňáka „Pre koľkých zamestnávateľov pracujú lekári v SR?" ukázalo presnejšie čísla. Z 21 102 slovenských lekárov v databáze Sociálnej poisťovne má 8 759 dvoch a viacerých zamestnávateľov, z toho takmer 2 900 lekárov tri a viac úväzkov súčasne. V zozname extrémnych prípadov NKÚ figuruje napríklad lekár pôsobiaci v piatich zdravotníckych zariadeniach a zároveň ako docent na univerzite. Alebo lekár-špecialista kombinujúci plný štátny úväzok s regionálnou nemocnicou, poliklinikou a akademickými pozíciami. Alebo jeden mimoriadne „pracovitý" kolega, ktorý v niektorých mesiacoch poberal príjmy atakujúce hranicu jedného milióna eur. Žiaden z nich nebol prepustený. Nikto sa ich ani na nič nepýtal.

Kto to má celé kontrolovať?

Vynucovanie § 83 nepatrí ministerstvu zdravotníctva. Patrí konkrétnemu zamestnávateľovi, čiže v štátnej sieti riaditeľovi nemocnice. Ten však momentálne nemá potrebné páky na to, aby dokázal zistiť, či niekto pracuje aj pre iných zamestnávateľov.

A ak by aj riaditelia nemocníc mali chuť tento problém riešiť, narazia na najmocnejšiu a najvplyvnejšiu lobistickú skupinu menom LOZ. Visolajský síce vraví, že on pracuje len pre jedného zamestnávateľa, no to, že lekári pracujú pre mnohých zamestnávateľov zároveň, považuje za marginálny problém. Na nekonzistentnosť jeho výrokov v súvislosti s lekármi, ktorí majú viacero úväzkov, sme upozornili už v minulom článku. Najnovšie je totiž pre LOZ § 83 v podstate útokom na profesijnú slobodu lekára.

Pomocnú ruku pri riešení tohto problému efektívne nepodá ani Inšpektorát práce, ktorý síce vie skontrolovať pracovný čas v nemocnici, ale nemá ako vedieť, či sa tá istá lekárka či lekár náhodou nemení po obede na ordinujúceho lekára napríklad vo firme Medicomplex.

Alibizmus ministerstva ako trademark

V máji 2026 hovorkyňa ministerstva zdravotníctva pre Pravdu zopakovala oficiálny postoj. Každý zdravotnícky pracovník, ktorý pracuje pre viacerých zamestnávateľov, je povinný mať povolenie štatutára nemocnice. Vzápätí ale dodala, že súbeh úväzkov sám osebe škodlivý nie je, „pokiaľ nejde na úkor kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti".

Hovorkyňa v tom istom stanovisku ešte priznala, že MZ SR poskytuje vrcholovému manažmentu štátnych nemocníc „plnú podporu, napríklad aj pri zavádzaní plne elektronickej evidencie dochádzky" — teda presne pri tom riešení, ktoré v marcovej analýze ministerstvu odporúča NKÚ. Ministerstvo to teda „podporuje", štátne nemocnice elektronickú dochádzku stále nemajú a § 83 funguje, ako funguje. Alibizmus ako trademark.

V preklade do slovenčiny, ak by sme parafrázovali legendárneho Štrosmajera z legendárneho seriálu Nemocnica na okraji mesta: „ak by alibizmus nadnášal, tak sa ministerstvo vznáša ako holubička".

Limbová totiž hovorí, že § 83 síce platí, no ak ho aj nikto nedodržiava, tak to v princípe nevadí a lekári sa naňho môžu zvysoka vykašľať. Na Limbovej riešia len strihanie pások a odpočítavajú dni do volieb. Šaško možno kadečo nedovolí, no rozhodne dovolí lekárom ignorovať platný zákon. V opačnom prípade by totiž šli lozáci na matrace a posttraumatický syndróm ministra Šaška je príliš silný na to, aby urobil čokoľvek, čo by len trošku popudilo výpalníkov z LOZ.

Hraničnú čiaru medzi „v poriadku" a „v rozpore so Zákonníkom práce" si rezort radšej nedefinuje. Asi aby sa nemusel nakoniec sám pýtať, na ktorej strane stojí.

Keď riaditeľ skúsil, LOZ zaútočil

V slovenskej histórii existuje jeden verejne známy prípad, keď riaditeľ štátnej nemocnice skúsil § 83 použiť aktívne. V roku 2014 vtedajší riaditeľ UNB Miroslav Bdžoch odmietol súhlas s vedľajším úväzkom v Nitrianskom kraji Miroslavovi Mendelovi, dnešnému podpredsedovi LOZ. Mendel chcel popri svojej bratislavskej kariére operovať aj v inom regióne. Bdžoch podľa Zákonníka práce povedal nie. Predseda LOZ Peter Visolajský preto v ten istý deň vystúpil s oficiálnou tlačovou správou pre TASR, v ktorej Bdžocha napadol týmito slovami:

„Doktor Mendel ako jeden z mnohých erudovaných odborníkov, v záujme svojho sebazlepšovania pracuje vo voľnom čase v jeden deň v týždni, štyri hodiny od 17.00 h do 21.00 h na vedľajší úväzok v Nitrianskom kraji."

Bdžoch napokon kapituloval a Mendel súhlas dostal. Mendel ešte donedávna pracoval v DERMAREVOLTE, sedí v predsedníctve LOZ a § 83 veselo ignoruje, keďže mu nič nehrozí.

{{suvisiace}}

Pre každého nasledujúceho riaditeľa štátnej nemocnice, ktorý by si v pohovore s lekárom chcel prečítať Zákonník práce a povedať nie, sa tento prípad stal jasnou lekciou: ak chceš zákon vynucovať, počítaj s verejným útokom šéfa LOZ ešte ten istý deň.

O dekádu neskôr, v novembri 2025, ten istý Visolajský verejne útočí na súčasného riaditeľa UNB Alexandra Mayera za šesť úväzkov a podnikateľské záujmy. Mayera označuje za „výsmech všetkým slušným, poctivo pracujúcim občanom" a žiada premiéra o jeho odvolanie. O niekoľko mesiacov potom v troch podcastoch za sebou ten istý Visolajský označí tisícky súbežných úväzkov radových lekárov za marginálny problém. Šesť úväzkov u riaditeľa nemocnice je teda škandál. Tisícky úväzkov u radových lekárov je marginalita. Rozdiel je v tom, koho LOZ práve kritizuje.

Riaditeľ Mayer reálne viacero úväzkov má, no ani jeden z nich nie je u iného zamestnávateľa, ktorý by UNB konkuroval. Rozdiel medzi Mayerom a povedzme medzi lekármi ako Miroslav Mendel a Zoltán Jány je teda ten, že zatiaľ čo má Mayer viacero úväzkov v súlade so zákonom, Mendel a Jány veselo zákon porušujú, keďže od Mayera povolenie na prácu u konkurencie nemajú.

Čo navrhlo NKÚ?

§ 83 má štyri riadky a štvrťstoročie. Naši zdravotnícki aktéri ho v tom istom čase prečítali aspoň piatimi spôsobmi. Šesť úväzkov u riaditeľa UNB je pre Visolajského výsmech. Mendelove úväzky a Jányho úväzky v predsedníctve LOZ sú „v záujme sebazlepšovania" alebo marginálne. Tých 8 759 lekárov v dátach NKÚ je „chyba regulátora". Pokus riaditeľa Bdžocha § 83 v roku 2014 vynútiť bol útok na profesijnú slobodu. A samotný paragraf medzi tými rokmi nezmenil ani jednu vetu. Vykladali ho rôzne podľa toho, kto sa práve potreboval z neho vyšmyknúť. A vyšmyknúť sa darilo mimoriadne úspešne.

Riešenie pritom NKÚ ministerstvu v marci 2026 servírovalo prakticky na podnose. Stačil by elektronický dochádzkový systém, ktorý sa v iných sektoroch ekonomiky používa už desaťročia. A je hanbou každej jednej nemocnice — pochopiteľne vždy len štátnej — že elektronickú dochádzku ešte nemá.

Navyše by bolo žiadúce, aby niekto viedol centrálny register vedľajších úväzkov lekárov, najlepšie Sociálna poisťovňa. Dáta totiž v Sociálnej poisťovni od roku 2023 máme cez ISCO klasifikáciu. Len ich zatiaľ nikto nepoužíva ako kontrolný nástroj. NKÚ si k nim raz pýtalo prístup a Rajňákova marcová analýza z nich vytiahla, že 8 759 z 21 102 slovenských lekárov má dvoch a viacerých zamestnávateľov. Bohužiaľ pre LOZ.

§ 83 Zákonníka práce má 25 rokov. Za tú istú dobu malo Slovensko tucet ministrov zdravotníctva, niekoľko vlád, viacerých riaditeľov Sociálnej poisťovne, niekoľko vĺn oddlžovania nemocníc — a na čele LOZ za štvrťstoročie stáli len dvaja „titani" slovenského zdravotníctva: Marián Kollár a Peter Visolajský. Aplikačná prax § 83 sa pritom nezmenila o nič. Najlepšie to vidieť na samotnom Visolajskom, ktorý v roku 2014 v mene LOZ obhajoval Mendelov vedľajší úväzok proti riaditeľovi Bdžochovi, a v roku 2025 verejne útočí na riaditeľa Mayera za jeho šesť úväzkov. Z toho, čo bolo pred dvanástimi rokmi „v záujme sebazlepšovania", sa medzitým stal „výsmech". Paragraf medzi tými rokmi nezmenil ani vetu. Zmenila sa len strana, ktorú LOZ kritizuje.

Pokiaľ je verejne známe, ani jeden lekár v slovenskom zdravotníctve nedostal za 25 rokov výpoveď pre porušenie § 83. Z marcovej analýzy NKÚ pritom vyplýva, že 8 759 slovenských lekárov má dvoch a viacerých zamestnávateľov a podľa Mayera stovky z nich svojho riaditeľa o povolenie ani nepožiadali. Paragraf nezomrel sám od seba. Pochovali ho tí, ktorí ho mali a majú vynucovať. Vrátane jedného predsedu odborov, ktorý sa raz za pár rokov v podcastoch rozhorčí, že systém zlyháva — áno, zlyháva, lebo len nefunkčný systém a jalové ministerstvo zdravotníctva dovolí, aby ho ovládli lobisti z LOZ.