„Zlyhanie obehu alebo zastavenie srdca u dieťaťa je vždy stresujúca situácia, či sa s ním stretnete v teréne alebo v nemocnici a akokoľvek dlho to robíte,“ hovorí Kőppl o svojom odbore – detskej intenzívnej starostlivosti. „U detí je zlyhanie málokedy náhle, najčastejšie majú zdravotné problémy, kvôli ktorým srdce zlyháva kontinuálne. Väčšina má teda rozpoznateľnú príčinu ešte pred zastavením srdca, ale keďže sa o nich starajú ľudia, ktorí o téme nemajú adekvátne informácie, mnohé príznaky si nevšimnú,“ povedal lekár. Prežívanie týchto detí v rôznych krajinách a regiónoch tak zostáva veľmi rozdielne.

„U malých detí do 4 rokov je najpravdepodobnejší dôvod zastavenia obehu dusenie,“ vysvetlil na konferencii kolegom zdravotníkom, „Potom máte pár rokov relatívny pokoj a potom rodič začne mať také vnútorné výčitky, že nedáva dieťaťu dosť. Hovorí si: Čo preňho urobím? Kúpim mu elektrickú kolobežku. Výborný nápad, najmä ak dovtedy dieťa nesedelo ani na trojkolke. Teraz stojí na niečom, čo samo ide rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu, a netuší, že dostať sa na obrubník vysoký 10 centimetrov kolieskom, ktoré má 7 centimetrový priemer, nie je fyzikálne možné.“ U starších detí a adolescentov sú tak hlavným problémom úrazy, ale aj intoxikácie a sebapoškodzovanie. „Treba sa snažiť najmä o to, aby k zastaveniu obehu nedošlo,“ povedal Jozef Kőppl. Na prevenciu zastavenia obehu sa používajú opatrenia podľa skratky ABCDE:

Airway/dýchacie cesty – treba ich spriechodniť

Breathing/dýchanie – kontrola dýchania, aby telo malo dostatok kyslíka

Circulation/cirkulácia-obeh – kontrola krvného obehu (podľa dýchania), zastaviť krvácanie

Disability/neurologicképostihnutie – kontrola vedomia, respektíve neurologické vyšetrenie, ktoré odhalí prípadný neurologický problém

Exposure/expozícia – vyšetrenie od hlavy po päty, ošetrenie aj menej závažných poranení, aby sa zabránilo zhoršeniu stavu

Obnovením spontánnej cirkulácie sa ale resuscitácia nekončí. Potom musí nastúpiť poresuscitačná starostlivosť.

Ako resuscitovať správne?

Pomoc pri zastavení krvného obehu má okamžite poskytnúť človek, ktorý je blízko. Nie je čas čakať na odborníka, preto má veľmi dôležitú úlohu operátor tiesňovej linky, ktorý naviguje záchrancu.

Každá prvá pomoc musí byť jednoduchá. Ak ju poskytuje neškolený laik, u dieťaťa to robí rovnako ako u dospelého, teda používa rovnaký pomer stláčaní hrudníka a záchranných vdychov 30:2. Operátor ho podľa veľkosti dieťaťa naviguje, či má hrudník stláčať dvoma prstami, jednou rukou alebo dvoma rukami. Optimálne je dávať aj dýchanie z úst do úst, ale ak to z nejakého dôvodu nie je možné, treba aspoň stláčať hrudník. „Guideline je jasný – žiadajte použitie AED u každej resuscitácie, lebo AED jasne indikuje, či treba podávať elektrický výboj alebo nie. Ak ho netreba, ani ho neumožní podať,“ radí detský anestéziológ a intenzivista.

Čo sa týka poresuscitačnej starostlivosti, existuje okamžitá a následná, ktorá by mala byť zabezpečená v špecializovaných centrách. Intenzívnu starostlivosť o deti na Slovensku aktuálne poskytujú na štyroch miestach – v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici a v Bratislave. Ako sme uviedli, u dospelých niekedy počuť o tom, že nemocnica odmieta prijať nestabilného pacienta. Kőppl ubezpečil, že dieťa po resuscitácii by si nedovolila odmietnuť žiadna z týchto štyroch nemocníc.

Starostlivosť aj po prepustení z nemocnice musí byť koordinovaná a zameraná nielen na dieťa, ale na celú rodinu: manažovať ju majú zdravotnícki pracovníci a dieťa má sledovať multidisciplinárny tím. Štandardom starostlivosti by mali byť kliniky, ktoré budú sledovať pacientov po prepustení domov. Údaje o dlhodobých výsledkoch pacientov by mali byť evidované v registroch. Ľudia, ktorí prežijú zastavenie obehu, aj ich opatrovatelia by mali mať k dispozícii podporné skupiny a poskytnutú včasnú profesionálnu pomoc.

Pokiaľ ide o to, ako informovať príbuzných o možnom ďalšom vývoji situácie, lekár odporúča kolegom neunáhliť sa. „Je veľmi zlé robiť falošne pozitívne alebo negatívne prognózy. Dieťa nie je malý dospelý, má svoje špecifiká,“ zhrnul. Často sa hovorí o tom, že deti vydržia viac ako dospelí. Jozef Kőppl zdôraznil predovšetkým to, že pomôcť dieťaťu znamená vrátiť ho do života na desiatky rokov.

Resuscitácia sa nemá učiť a viesť rutinne

Školiteľ RZP Trenčín, záchranár a lektor ERC Guidelines 2025 Martin Žiak tiež zhodnotil, že nové odporúčania Európskej resuscitačnej rady neprinášajú prevratné zmeny, ale vylepšenie toho, čo bolo. Tieto zmeny sa týkajú najmä tzv. reťaze prežitia, spomínaných zmien v reverzibilných príčinách, elektronických záznamov starostlivosti opacienta (ePCR), ktoré nahrádzajú papierové správy z výjazdov sanitiek, a tiež stavov ako anafylaxia, hypotermia a ďalšie.

Výučba prvej pomoci nie je len o výcviku mechanických zručností. Reťaz prežitia začína pri správnej edukácii. Tá by podľa predsedu resuscitačnej rady a detského anestéziológa Kőppla mala začať už v útlom veku 4 až 6 rokov. Aj malé deti dokážu privolať pomoc, keď sa niečo deje, ale treba ich to naučiť. Tréning KPR je tiež možné prispôsobiť namieru pre každého. Ďalej sa pre flexibilné učenie odporúča využiť všetky prostriedky sprístupnenia informácií ako sú napríklad podcasty, audio, videá, nové pokročilé technológie či kouč KPR. Dôležité je, aby sa to človek chcel naučiť. Kőppl spomenul chlapca, ktorý kvôli svojmu vrodenému stavu nemá ruky. „Ak mi odpustí, že to tak nazvem, ten chalan tými kýptikmi resuscituje lepšie ako ktokoľvek z nás. Takže všetko je možné,“ povedal.

Odborníci tiež odporúčajú ďalším lekárom a záchranárom používať menej rutiny a viac fyziológie – pri vedení resuscitácie a podávaní liekov reagovať na pacienta, nie na stopky. Špecifické stavy vyžadujú špecifické kroky, nie rutinné podávanie liekov, ale riešenie priamych príčin. Diagnostikovať pacienta treba bez meškania, najlepšie vykonaním celotelového CT hneď ako je to možné.

{{odporucane}}

Keď nemocnice nechcú pacientov

Odborný garant RZP Trenčín Jakub Hamšík predstavil kazuistiku, teda prípad pacienta, ktorý nazval Keď je srdce v ofsajde. 58 ročný Miro si išiel si s kamarátmi zahrať futbal, no cítil sa zle až uňho došlo k náhlemu zastaveniu obehu. Hamšík popísal postup resuscitácie a čo sa dialo s pacientom po obnovení dýchania. Následne narazil na problém práve so smerovaním pacienta. „Tým sa boj len začal. Išlo o pacienta s oklúziou koronárnej artérie (kritické zablokovanie tepny zásobujúcej srdcový sval, čo následne vedie k infarktu myokardu, pozn.red.). Potreboval akútnu liečbu v kardiocentre. Otázne ale je, či pacienta budú akceptovať. Kontaktovali sme Kardiocentrum Nitra, cez aplikáciu sme im poslali EKG pacienta. Následne sme kontaktovali vrtuľníkovú záchrannú službu, lebo je to najrýchlejší a pre pacienta najšetrnejší spôsob transportu. Bolo to na rozhraní denného a nočného letového režimu, posádka nás čakala, ale konzultáciu s kardiocentrom som pracovne nazval predštátnicové pohovory,“ poznamenal záchranár. „Nakoniec po mojich veľkých urgenciách, prosbách a zaručovaní sa, sme to zvládli, a pacienta akceptovali. Všetky možné alternatívy sme vyčerpali, tak ho museli akceptovať. Kardiocentrum potom potvrdilo ťažký nález akútneho koronárneho syndrómu.“ Pacient Miro čoskoro oslávi svoje „prvé druhé narodeniny“, teda rok odkedy ho oživili. Prišiel aj na konferenciu a poďakoval sa všetkým lekárom. „Neviem nájsť dostatočné slová za to, že ste mi pomohli vrátiť sa späť,“ povedal.

Na základe tohto aj ďalších podobných prípadov záchranári volajú po zmene kritérií smerovania pacienta a zmene usmernení pre zdravotnícke zariadenia. „Prospech pacientov musí byť na prvom mieste. Bojujme za nich argumentmi, vedomosťami a odbornosťou,“ zhrnul Hamšík. Ministra Kamila Šaška pri odchode z konferencie odborníci vyprevadili so slovami: „A držíme palce, nech sa podarí zdravotníctvo posunúť o kúsok ďalej.“ Nám laikom a pacientom ostáva len dúfať.