Nemocnice chcú prevádzkovať ZZS, no do tendra ich vstúpilo minimum
Nemocnice zámer ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby prevádzkovali body záchraniek, podporujú. Do tendra sa ich však prihlásilo minimum.
Asociácia nemocníc Slovenska, ako aj Asociácia štátnych nemocníc podporujú zámer ministra zdravotníctva, aby body záchraniek prevádzkovali „urgenty“.
Hlavným argumentom nemocníc, ako i koalície je, že takýto systém lepšie prepojí prednemocničnú a nemocničnú zdravotnú starostlivosť. Dôsledkom toho má byť aj to, že nemocnice budú vedieť efektívnejšie zvládať akútnu zdravotnú starostlivosť. Pripusťme, že sú tieto argumenty platné, a o kvalite urgentných príjmov nemocníc zatiaľ pomlčíme.
Zapojili sa nemocnice do záchrankového tendra?
Nemocnice mali vždy možnosť zapojiť sa do tendrov. Platilo to aj pri tom (ne)zrušenom v roku 2025. Niektoré nemocnice sa tendra reálne zúčastnili, avšak ich presný zoznam sa nám nepodarilo oficiálne zistiť.
Ministerstvo zdravotníctva má vo svojom zriaďovateľskom portfóliu osem fakultných a univerzitných nemocníc. Redakcia ozdravme oslovila všetky tieto nemocnice s otázkou, či sa v minuloročnom tendri uchádzali o prevádzku bodov ZZS.
{{odporucane}}
Podľa zistení ozdravme sa spomedzi nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva do tendra zapojila len Fakultná nemocnica Nitra, ktorá sa v tendri uchádzala o prevádzku dvoch bodov (RLP a RZP). Podľa jej stanoviska nemocnica víta zámer ministerstva pozitívne a považuje ho za prínosný pre pacientov aj pre Fakultnú nemocnicu Nitra.
Do tendra sa nezapojila Univerzitná nemocnica Bratislava ani Fakultná nemocnica Trenčín a zrejme ani Univerzitná nemocnica Martin, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina či Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky. Tie nám však na otázky neodpovedali a hovorcovia na naše správy ani telefonáty nereagovali.
Na otázky nám však odpovedali len Fakultná nemocnica Nitra, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Univerzitná nemocnica Bratislava, Fakultná nemocnica Trnava a Fakultná nemocnica Trenčín. Okrem nitrianskej nemocnice sa však žiadna z nich tendra v roku 2025 nezúčastnila.
{{suvisiace}}
To isté platí aj pre Rooseveltovu nemocnicu. Tá sa v predchádzajúcom období do výberového konania na jednotlivé stanice záchrannej zdravotnej služby nezapojila. Podľa vyjadrenia riaditeľky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej však „v minulosti nemocnica vlastnú záchrannú službu prevádzkovala a skúsenosti z prepojenia prednemocničnej a nemocničnej starostlivosti hodnotíme veľmi pozitívne, najmä z pohľadu spolupráce tímov a efektívneho odovzdávania informácií o pacientovi“.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Lapuníková patrí medzi podporovateľov zámeru ministra Kamila Šaška, čo riaditeľka vysvetľuje tým, že „urgentné príjmy považujeme za prirodzené prostredie, kde môžu záchranári rozvíjať svoje praktické zručnosti, odbornosť a profesionálny rast pri práci s akútnymi pacientmi. Zvyšovanie kvalifikácie a prehlbovanie spolupráce medzi prednemocničnou a nemocničnou starostlivosťou vnímame ako kľúčové pre zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti“.
Lapuníková však vo svojom stanovisku k tejto téme otvorene priznáva, že „na túto tému existuje viacero uhlov pohľadu a možných riešení. Výsledné nastavenie systému bude politickým rozhodnutím, ktoré by však malo v prvom rade reflektovať potrebu zabezpečiť plynulú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť o akútneho pacienta“. To, prečo sa Rooseveltova nemocnica do tendra nezapojila, však Lapuníková nevysvetlila.
Ktorákoľvek nemocnica sa pritom do tendra zapojiť teoreticky mohla. Platí však, že by na to zrejme potrebovali požehnanie z Limbovej, keďže ministerstvo zdravotníctva je ich jediným akcionárom. Hoci sú nemocnice formálne nezávislé entity, reálne to však neplatí, keďže o ich osude, ako aj o osude vedenia jednotlivých nemocníc, rozhoduje výhradne ministerstvo zdravotníctva.
Na túto tému existuje viacero uhlov pohľadu a možných riešení. Výsledné nastavenie systému bude politickým rozhodnutím, uviedla Miriam Lapuníková.
Ministerstvo obrany v tendri súťažilo
Ministerstvo zdravotníctva nie je jediné, ktoré vlastní nemocnice. Už takmer dva roky patrí do portfólia ministerstva obrany nielen Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, ale aj Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov.
Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov sa uchádzala o deväť ambulancií ZZS a Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok o 8 bodov.
Nemocnice ANS
Tendra sa zúčastnili aj nemocnice, ktoré sú združené v Asociácii nemocníc Slovenska. To, že sa ho zúčastnila skupina Penta (v priebehu tendra odstúpila) a skupina AGEL, je dlhodobo známe.
Medzi nemocnice ANS, ktoré už dnes prevádzkujú body ZZS, patrí Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica so sídlom v Považskej Bystrici, ktorá aktuálne prevádzkuje dva body ZZS.
Ako uviedla hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Lenka Kukučková, aktuálne platné rozhodnutie pre Nemocnicu s poliklinikou Považská Bystrica o poverení na prevádzku RZP Považská Bystrica 3 bolo vydané 30. októbra 2025 (doložka právoplatnosti 25. 11. 2025) a platí od 28. apríla 2026 a aktuálne platné rozhodnutie pre Nemocnicu s poliklinikou Považská Bystrica o poverení na prevádzku RLP Považská Bystrica 2 bolo vydané 30. októbra 2025 (doložka právoplatnosti 25. 11. 2025) a platí od 10. decembra 2025 (začiatok prevádzkovania ambulancie RLP).
Spomedzi nemocníc, ktorých vlastníkom je Trenčiansky samosprávny kraj, aktuálne prevádzkuje jeden bod ZZS aj Nemocnica s poliklinikou Myjava. Aktuálne platné rozhodnutie pre Nemocnicu s poliklinikou Myjava o poverení na prevádzku RLP Myjava 1 bolo pre túto nemocnicu vydané 30. októbra 2025 a platí od 12. decembra 2025.
Na základe stanoviska hovorkyne Kukučkovej vieme, že sa tendra v roku 2025 zúčastnili všetky tri nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. Tieto nemocnice sa uchádzali o prevádzkovanie 7 bodov záchraniek.
V identickom stanovisku na margo predloženého zámeru ministra Šaška hovorkyňa Kukučková uviedla: „Doposiaľ sme nevideli žiadny konkrétny legislatívny návrh, aby sme sa mohli k zámeru ministerstva zdravotníctva vyjadriť“.
„Doposiaľ sme nevideli žiadny konkrétny legislatívny návrh, aby sme sa mohli k zámeru ministerstva zdravotníctva vyjadriť,“ uviedla hovorkyňa TSK Kukučková.
Body ZZS prevádzkujú aj Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená (1) a Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš (1). Najväčším nemocničným prevádzkovateľom bodov ZZS na Slovensku je aktuálne Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o. (6). Druhým najväčším poskytovateľom je NsP Sv. Jakuba, n.o., Bardejov. Fakultná nemocnica AGEL Skalica a.s. aktuálne prevádzkuje dva body ZZS.
Otázka za takmer dve miliardy
Dôvody, prečo sa nemocnice, ktoré cez svoje asociácie stáli počas tlačovej besedy za ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, tendra nezúčastnili, nie sú komunikované a ani jasné. Platí, že tendra sa mohla zúčastniť akákoľvek entita, ktorá spĺňala zákonné kritériá. Otázne teda ostáva, či sa tendra chceli a mohli zúčastniť, keďže ich zriaďovateľom je totiž ministerstvo zdravotníctva.
Nemocnice Trenčianskeho, ako aj Žilinského kraja sa tendra zúčastnili. Ich snaha o to, aby v tendri či bez tendra uspeli, je preto pochopiteľná. Rovnako je pochopiteľné aj ich pozitívne nastavenie voči zámeru ministra Šaška. Nemocnice by totiž v prípade presadenia tohto zámeru finančne profitovali. V prípade nemocníc Trenčianskeho samosprávneho kraja by to bola aj jedna z ciest, ako by mohli sanovať svoje dlhoročné negatívne hospodárske výsledky.
Otázka, ktorou sa však vôbec nikto nezaoberá, znie: Čo z toho bude mať pacient?
