Kresťansko-demokratické hnutie

KDH má stabilný program orientovaný na zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva a program orientovaný najmä na pacienta. Pripravujeme jeho aktualizáciu na najbližšie obdobie, čo budeme komunikovať verejnosti a médiám. Vzhľadom na uvedené sa nebudeme vyjadrovať k návrhom SaS.

Andrea Letanovská, podpredsedníčka strany Demokrati, primárka OAIM NOÚ

1) a) V princípe nie je dôležité, kto vlastní poisťovňu. Podstatné je, ako sú nastavené pravidlá a ako dôsledne sa vymáha ich dodržiavanie. V súčasnej politickej situácii na Slovensku, kde sa v spravovaní krajiny snúbi úplný amaterizmus s voľným a beztrestným kšeftovaním „našich ľudí“ to môže byt veľmi nebezpečné. Viem si predstaviť sto zlých scenárov, ako môžu prísť pacienti a poskytovatelia na Slovensku o VšZP, ktorá napriek všetkým problémom ako-tak garantuje toky financií smerom k pacientom (miestu ich liečenia). Škody, ktoré sa napáchajú dohodením dobrého obchodu spriazneným ľuďom, môžu byť fatálne a nenapraviteľné.

Táto téma je aktuálna a ani status quo nie je dlhodobo udržateľný, potrebovali by sme však nezávislý dohľad a dozor nad takouto strategickou transakciou. Slovensko to dnes nevie garantovať.

b) Pripoistenie je štandardný poistný produkt vo vyspelých krajinách. Dlhodobo tvrdíme, že je potrebný a môže priniesť zvýšenie kvality a dostupnosti našim pacientom. Žiaľ, jeho podmienkou je definovanie Katalógu minimálneho rozsahu štandardných výkonov, ktoré sú hradené z povinného zdravotného poistenia. Tento u nás stále chýba a bez neho nie je možné definovať nadštandardné služby, ktorých by sa pripoistenie týkalo. 

2) Áno, tento úrad je zbytočný a neplní žiadnu unikátnu funkciu, ktorú by nemohla prevziať plnohodnotne iná inštitúcia (MZ - aj tak je NCZI pod jeho vplyvom, alebo ÚDZS).

Martin Vlachynský, INESS

1) Áno, absolútne, INESS toto navrhuje dlhodobo. Štátne vlastníctvo zdravotnej poisťovne je zásadným porušením logiky slovenského zdravotného systému. Ten bol postavený na princípe, že rozhodca má pískať a nie zároveň aj hrať. Kým pri nemocniciach sa štát môže vyhovárať aspoň na to, že je to kritická infraštruktúra, pri poisťovni zo štátneho vlastníctva občania neprofitujú ani teoreticky či už ako poistenci, alebo ako daňovníci. Naopak, pretrvávajúca dominantná pozícia tejto poisťovne narúša súťaž, odčerpáva zdroje z rozpočtu na opakovanú záchranu a vnáša do systému politické zasahovanie. Stačí si porovnať „dobu trvanlivosti“ vedenia dvoch súkromných poisťovní a vedenia tej štátnej. 

Rozdelenie a predaj by priniesol samé výhody: zaujímavé finančné zdroje pre štát, ktoré by mohol využiť na zníženie deficitu, alebo vrátiť do zdravotníctva, napríklad na zníženie kapitálového dlhu. Predaj by prilákal do slovenského zdravotníctvo nový kapitál a nové know-how, zvýšil mieru konkurencie, znížil mieru priameho politického zasahovania, a v neposlednom rade ukončil 20 rokov trvajúcu zacyklenú diskusiu o jednej zdravotnej poisťovni, ktorá pridúša rozvoj slovenského zdravotníctva. 

   - návrh zlepšenia

Bohužiaľ, ideálne obdobie na tento krok bolo pred 20 rokmi, keď na dvere slovenského trhu klopali silní zahraniční hráči s peniazmi v rukách. Nasledovalo 20 rokov útokov na investorov v zdravotníctve, extrémna regulačná neistota v podobe neustálej latentnej hrozby znárodnenia a zákazu zisku, ako aj stovky (600+ noviel) deformácií regulačného systému, napríklad v podobe programovej vyhlášky, či obmedzenia zisku. 

Nikto nepôjde do privatizácie s tým, že tu chce navždy utopiť svoj kapitál. Preto na prilákanie investorov bude treba dosiahnuť minimálne dve veci: regulácie musia nechať investorovi manévrovací priestor na reálne manažovanie, a musí mu dať kalkulovanú nádej, že dosiahne návratnosť vloženého kapitálu v rozumnom čase. Prekážkou v tomto bude programová vyhláška, obmedzenie zisku, vysoká neistota vo financovaní zdravotníctva, kultúra politického zasahovanie a ministerského mikromanažmentu, či veľmi obmedzený priestor na výstavbu komerčných nadstavieb k verejnému zdravotnému poisteniu. Odstrániť tieto prekážky si bude vyžadovať sériu reforiem. Dobrou správou je, že tieto reformy netreba zložito vymýšľať, stačí sa vrátiť k pôvodným myšlienkam z rokov 2004 - 2006 a inšpirovať sa z 20-ročných praktických skúseností v Holandsku. Ale som optimista - samotné ohlásenie zámeru rozdelenia a predaja VšZP by bol veľmi silný signál potenciálnym investorom, že sa Slovensko rozhodlo prehodiť výhybku. 

2) NCZI je zlyhaná inštitúcia, na tom sa zhodnem. Mám aj pomerne jasnú predstavu ideálneho stavu - miesto budovania centralizovaného nefunkčného dátového molochu by mal štát skôr stanoviť základné štandardy pre dáta tak, aby mal naplnené svoje nevyhnutné dátové potreby. Ale samotná infraštruktúra za tým by mala byť čo najviac „open“. S dátami v zdravotníctve sa dajú robiť divy, ale aj tu platí, že tie divy neurobí úrad, ale celý systém - univerzity, nemocnice, poisťovne, lekárske združenia, neziskovky... Je absurdné, že dnes majú problém dostať sa k dátam od NCZI ešte aj ministerskí analytici. K plánu „zrušiť NCZI“ by som však potreboval viac informácií. NCZI dnes drží v rukách mnoho oprát, a ich náhle preťatie by s veľkou pravdepodobnosťou spôsobilo veľa vážnych problémov. Musí byť naplánovaný prechod kompetencií, databáz, projektov „niekam“. 

Martin Smatana

1) Nie, nemyslím si, že problémom, či príčinou problémov v našom zdravotníctve je VšZP, respektíve jej veľký trhový problém. Jej rozdelenie a predaj by teda nič závažné v systéme nevyriešilo, naopak možno zhoršilo, keďže máme na druhej strane pár veľkých a vplyvných asociácií, ktoré by tým získali ešte väčší vplyv a silu nad poisťovňami.

V súčasnosti si taktiež neviem moc predstaviť poistné produkty, alebo súťaž o pripoistenie. To totiž vyžaduje mať nejaký produkt, o ktorý je záujem. „Produkt“ je v zdravotníctve nejaká služba, a tá vyžaduje voľnú kapacitu poskytovateľov, alebo nejakú nadštandardnú kvalitu či inú formu starostlivosti. Bohužiaľ, voľné kapacity či priestor poskytovať výrazne nadštandardnú formu starostlivosti dnes v našom sektore nemáme v takej kvantite, aby sa na tom dalo postaviť celé pripoistenie.

Dokonca, už dnes nám chýbajú na poskytnutie bazálnych služieb stovky lekárov či sestier. Nemocnice vyzerajú tak ako vyzerajú a o extra kvalite či službách sa dá len málokedy diskutovať, a preto celý koncept „pripoistenia“ za mňa padá na tom, že nie je v súčasnosti dostatočná ponuka služieb na to, aby také produkty vznikli (a nedotklo sa to bazálnej starostlivosti). Vizionársky je to určite dobrá idea, ale prakticky by to rýchlo zlyhalo, a treba začať tým, že sa vytvorí priestor na pripoistenie, a potom rozdeľovať poisťovne a vytvárať rozličné poistné produkty.