Oprávnená kritika Plánu obnovy a odolnosti? No z úst režiséra zlyhania

Každopádne odpoveďou Európskej únie na pandémiu COVID-19 bol práve Plán obnovy a odolnosti (POO). Pre časť politického spektra je totiž akákoľvek udalosť skvelou príležitosťou na nové zadlžovanie a kreovanie nových daní či odvodov.
Pre slovenské zdravotníctvo mal byť práve POO generačnou šancou ako zlepšiť tento sektor. Už po prvých stretnutiach však bolo jasné, že POO neprinesie žiadne zmeny pre fungovanie zdravotníctva a rovnako týmto plánom nebudeme reformovať sektor. Navyše, Plán obnovy a odolnosti bol prijímaný preto, aby sa zmiernili dopady pandémie na regióny, ktoré kvôli nej trpeli najviac. Pochopiteľne, veľmi rýchlo sa z plánu obnovy stala cesta, ako minúť peniaze.
Ešte v roku 2022 autor tohto článku urobil rozhovor s partnerom Penty Václavom Jirků, ktorý v tom čase povedal mimoriadne provokatívnu, no dnes až mrazivo presnú odpoveď. Na otázku, či sa obáva, že financie z POO neminieme efektívne povedal: „Moja obava je ešte väčšia. Bojím sa toho, že sa neminie nič“. Táto obava sa nenaplní, no POO rozhodne slovenské zdravotníctvo neposunie míľovými krokmi vpred.
{{suvisiace}}
Tento projekt sa veľmi rýchlo premenil na preteky o betón a maltu. Pre zdravotníctvo - a to treba otvorene povedať - sa exministrovi Marekovi Krajčímu podarilo „vyboxovať“ dokopy až 1,4 miliardy €, drvivá väčšina týchto financií putuje do komponentu Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť.
Chronológia
Problémom Slovenska - a to nielen v zdravotníctve - je totálna strata pamäte. Rybička Dory z Hľadá sa Nemo má oproti našej krajine v princípe skvelú pamäť. Dnes exminister Krajčí kritizuje - správne a oprávnene - tempo prác na štátnych nemocniciach, ktoré staviame z Plánu obnovy a odolnosti.
Marek Krajčí kritizuje progres stavebných prác v Martine a v Banskej Bystrici. S kritikou, ktorú exminister zdravotníctva artikuluje, sa dá súhlasiť, no zároveň treba pripomenúť, že práve Krajčí nesie značnú časť bremena možného neúspechu Plánu obnovy a odolnosti.
Bol to práve Marek Krajčí, ktorý sa za každú cenu - áno, aj za cenu prehry v spore s Európskou komisiou - pokúšal silou presadiť, aby šli finančné prostriedky z POO len a len na štátne nemocnice. Týmto krokom, ktorý sa takmer podarilo presadiť, chcel exminister za OĽaNO na jednej strane zvýhodniť výhradne štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a naopak, znevýhodniť všetkých ostatných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a ich klientov.
Počas diskusie, ktorú organizoval časopis .týždeň, povedal zdravotnícky analytik Martin Smatana na margo POO nasledovné: „Plán obnovy písal Marek Krajčí a jeho ľudia. On povedal, koho a čo chce podporiť. V jednom rozhovore povedal, že to bude pán premiér“. Na otázku, čo potrebujú nemocnice na to, aby sa mohli zapojiť do plánu obnovy a mohli z neho čerpať prostriedky, odpovedal Smatana úprimne nasledovne: „Musia presvedčiť Mareka Krajčího a Moniku Hlubockú, že oni sú tí správni“.
{{odporucane}}
Martin Smatana v čase prijímania rozhodnutia o tom, ktoré nemocnice budú z POO podporené už na ministerstve zdravotníctva nepôsobil, no v identickej diskusii uviedol: „Prvú verziu som však dostal na pripomienkovanie. Keď mi to poslali, napísal som im spätnú väzbu, že je to nesplniteľné a chýbajú tam znaky transparentnosti. Chýbal tam hlavný alokačný mechanizmus. To som im napísal. Na stretnutí mi bolo vysvetlené, že téme nerozumiem. Neskôr mi povedali, že oni nepotrebujú žiadne analýzy a vzorce, lebo vedia, ktorá nemocnica má byť schválená. Keď som im vysvetľoval, že tam musí byť proporčnosť, povedali mi, že to nepotrebujú, lebo peniaze by išli aj do Penty. Radšej nech to všetko prepadne, ako by išlo euro do Penty.“.
Samotné rozhodnutie vlády o tom, že z POO budeme stavať dva projekty, ergo Rázsochy a Martin padlo pred viac ako troma rokmi a to 01.07.2022.
„Predkladané investičné projekty sú vytvorené na účel výstavby hrubej stavby (vyhotovení 'shell and core') novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Rázsochy a stavby vo vyhotovení 'full fit out' Univerzitnej nemocnice svätého Martina v Martine,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v návrhu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Už v tom čase, bolo viac ako jasné, že Rázsochy sa nestihnú postaviť a rovnako existovala len minimálna šanca, že by sa nemocnica v Martine postavila v profile full fit out do konca druhého kvartálu roku 2026.
Už v tom čase na toto rozhodnutie reagovala skupina Penta, ktorá vydala túto tlačovú správu:
„Vláda dnes rozhodla o tom, že z plánu obnovy nebude na Slovensku postavená ani jedna plne vybavená nemocnica. Krajina sa nepoučila z chýb minulosti a dnes reálne smerujeme k premrhaniu historickej príležitosti pre celé slovenské zdravotníctvo. Z dostupných informácií je jasné, že ani jeden projekt veľkej štátnej nemocnice nestihne v plnom dokončení stanovený termín do júna 2026. Namiesto toho nám reálne hrozí dostavanosť iba na úrovni železobetónových skeletov, ktoré budú potrebovať na plnú dostavbu oveľa vyššie verejné finančné zdroje, ako je dnes plánované. Vyčlenených zvyšných 315 miliónov pre všetky ostatné nemocničné projekty, ktoré sa majú posudzovať v rámci výzvy až v septembri, je z pohľadu väčšiny regiónov nedostatočné. Navyše núdzový časový harmonogram ohrozuje už aj ich realizovateľnosť. Ak by viaceré z nich dostali zelenú dnes, nové nemocnice v regiónoch by mohli byť reálne otvorené v stanovenom termíne.
Napriek tomu vláda z plánu obnovy chce vyčleniť 281 mil. eur na hrubú stavbu Rázsoch, následné dokončenie novej nemocnice si v lepšom prípade vyžiada ďalších 300 mil. eur z peňazí daňových poplatníkov. V horšom prípade nám ostane len nový železobetónový skelet.
Ani projekt Univerzitnej nemocnice v Martine nemá podľa našich skúseností reálnu šancu na plnú dostavbu do júna 2026. Navyše projektovaný rozpočet na úrovni 330 miliónov eur nebude pri súčasnej úrovni zvyšujúcich sa cien dostatočný a v budúcnosti si vyžiada ďalšie verejné zdroje. Tie nie sú dnes v ani jednom prípade presne vyčíslené a vládou garantované“.
Slová Penty sa do bodky potvrdili a to ešte rýchlejšie, ako sme možno očakávali. Rázsochy nebudú vôbec, o čom sa rozhodlo len necelý rok po tom, čo expremiér Heger spolu s exministrom Michalom Palkovičom oznamovali, že z POO postavíme v profile shell & core Rázsochy. Obaja to oznámili začiatkom júna 2023.
Ani Martin sa nebude stavať vo full fit out profile a budeme otvárať šampanské, ak sa podarí stihnúť Martin postaviť aspoň v profile shell and core. Na margo toho, že Rázsochy nebudú, povedal Heger svoj legendárny výrok: „Bol to dobrý plán, ale nie všetko sa podarí podľa plánu“. Ešte v apríli toho istého roku však Eduard Heger presviedčal všetkých (veril hádam len on), že sa Rázsochy stíhať dajú.
Rázsochy out, Banská Bystrica in
Namiesto Rázsoch sa z Plánu obnovy a odolnosti financuje výstavba novej nemocnice v Banskej Bystrici v profile shell and core. Rozhodnutie o tom padlo v prvej polovici júna 2023.
Ešte pred tým, v marci 2023 rozhodol vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, že z POO podporíme aj sedem (pôvodne ich bolo osem, no nemocnica v Čadci napokon finančné prostriedky z POO nemôže čerpať) ďalších projektov, konkrétne z výzvy na financovanie veľkých investičných projektov na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc za účelom zlepšenia kvality a efektívnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Úspešné nemocnice boli tie v Skalici, Zvolene a Leviciach (prevádzkovateľ AGEL, budovy však vlastnia samosprávy), Spišská Nová Ves (PHI, budovy vlastní samospráva), nemocnica Poprad (štátna a.s.), nemocnica v Bardejove (n.o.).
Babráctvo, nesporne. Architekt neúspechu je dnes kritikom
Ak by v čase, kedy sa rozhodovalo o POO, vtedajší minister Marek Krajčí a neskôr poslanec Krajčí, nerobil všetko možné aj nemožné pre to, aby mohli peniaze z POO čerpať všetci poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti na základe jasných a transparentných kritérií, nemuseli sme dnes tŕpnuť, či všetky projekty stihneme (v prvom rade štát) dotiahnuť do zdarného konca. Kritik Krajčí si však radšej vybral náboženstvo etatizmu a štátneho paternalizmu kríženého s diskrimináciou a antipatiami voči čomukoľvek, čo nevlastní štát.
Z celého Plánu obnovy a odolnosti na Slovensku staviame nové nemocnice (alebo pavilóny) len v Martine, Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi (ide o tretí najväčší projekt z plánu obnovy, po projektoch v Martine a Banskej). Kým Banská Bystrica a Martin má hotové základy a časť podlažia, tak Spišská Nová Ves má hotový železobetónový skelet.
Čo majú ešte tieto tri nemocnice spoločné? Všetky majú byť hotové do konca Q2 2026 a do shell and core. A čo shell and core zahŕňa? Zvyčajne - kompletnú vonkajšiu štruktúru budovy (vrátane strechy, okien a dverí), zákkladné systémové budovy (vykurovanie, vodovod, elektrina a ďalšie inžinierske siete), výťahy a schodištia.