V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sme hovorili o záchrannej zdravotnej službe, kde exminister zdravotníctva hovorí o koreňoch jej vzniku. Zajac podrobne opisuje, ako sa po roku 2002 budoval nový model dostupnosti a koordinácie služieb od základov: „My sme tú záchrannú službu tak povediac stavali na zelenej lúke“. 

Zajac vysvetľuje, ako boli zadefinované pravidlá fungovania, operačné strediska, bodová sieť a financovanie, pričom cieľom reformy záchrannej zdravotnej služby bolo pokryť 98% populácie do 15 minút od vzniku incidentu.

{{odporucane}}

Marek Krajčí vo svojej „lajfke“ veselo šíri mýty o slovenskom zdravotníctve a o tom, že Zajac sprivatizoval záchranky. Zajac reaguje s tým, že v čase transformácie neexistoval štátny systém, ktorý by sa dal privatizovať: „Nebolo čo privatizovať, lebo kde nič nie je, tak ani privatizácia nefunguje“. Zdôrazňuje, že záchranné služby boli už predtým prevádzkované rôznymi subjektmi, a reforma priniesla prvé jasné pravidlá, technické štandardy a dostupnosť pre pacientov.

{{suvisiace}}

Exminister zdravotníctva v podcaste hodnotí vývoj po ukončení svojho pôsobenia a poukazuje na to, že reforma sa časom začala deformovať v dôsledku netransparentných tendrov a politických záujmov: „Každý z tých ministrov, ktorí prišli po vzniku novej záchrannej služby, to kazil,“ dodal v podcaste Zajac.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

• Reforma záchrannej služby (2002–2004) - diskusia o tom, ako vznikol základný systém záchraniek, od stanovíšť cez personál až po financovanie.
• (Ne)privatizácia a vlastníctvo záchraniek: vyvrátenie tvrdení o privatizácii záchrannej služby; nemocnice už pred reformou neboli štátne: „Nebolo čo privatizovať, lebo kde nič nie je, tak ani privatizácia nefunguje“.
• Deformácii reforiem sa po roku 2006 nevyhla ani tá o záchrankách.
• Transparentnosť tendrov a výberových konaní: oslabenie pravidiel, nejasné kompetencie medzi rezortmi.
• Rozdiely vo videní sveta v zdravotníctve opozície a koalície sú minimálne až žiadne.