Tender, či lepšie povedané výberové konanie a natvrdo povedané súťaž krásy na záchranky za 1,2 miliardy € je v plnom prúde.

V súčasnosti je na Slovensku 321 bodov záchraniek, po novom bude týchto bodov 344 + 7 leteckých záchraniek. Tender na záchranky je najväčší, ktorý ministerstvo zdravotníctva realizuje a jeho cenovka je de facto takmer totožná, ako je celý objem finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, ergo 1,2 miliardy €.

Maximum 25% trhu, ale...

Žiadna z firiem, ktoré sa do tendra zapoja, nebude ovládať viac ako jednu štvrtinu trhu. Licencie, na prevádzku záchraniek nie sú vydávané naraz, ale postupne, keďže licencie k jednotlivým bodom exspirujú v rôznych časoch a to medzi augustom 2025 a júnom 2026. Víťazov jednotlivých bodov bude určovať komisia, ktorá je zriadená Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS).

{{suvisiace}}

Tento fakt znamená, že s určitosťou klesne trhový podiel dvom spoločnostiam: LSE - Life Star Emergency, s.r.o. a Záchranná zdravotná služba Bratislava. LSE v súčasnosti ovláda 33% trhu a Záchranná zdravotná služba Bratislava (štátna firma) dnes ovláda 29% trhu. Tretím najväčším poskytovateľom je štátna firma Záchranná služba Košice (24 bodov), na štvrtom mieste je RZP, a.s. a na piatom ZaMED. 

Štát cez svoje firmy a nemocnice (vrátane nemocníc, ktorých zriaďovateľom sú VÚC + nemocnice, kde máš štát podiel) dnes ovláda viac ako 50% trhu. Konkrétne 165 z 321 bodov záchraniek.

Zdroj: vlastné spracovanie

Súčasný tender síce zakazuje jednej firme kontrolovať viac ako 25% trhu, no toto kritérium je ľahko obíditeľné.

Do tendra sa totiž môže prihlásiť akákoľvek firma, pričom síce platí, že jedna firma nesmie ovládať viac ako 25% trhu, no v tendri nie je zohľadnený koncový užívateľ výhod. Môže sa tak hypoteticky stať, že 100% trhu bude kontrolovať jeden koncový užívateľ výhod.

{{odporucane}}

Modelovým príkladom by bolo, ak by štátne záchranky v Bratislave a Košiciach získali po 25% trhu a ďalšie štátne či VÚC nemocnice by získali ďalšie desiatky % trhu a pár bodov by nechali neštátnym poskytovateľom.

Identické platí aj pri iných neštátnych firmách. Firma, pokojne s identickou vlastníckou štruktúrou založí iks nových firiem, ktoré nemusia mať žiadne skúseností, kontrahovaných ľudí alebo techniku. Stačí čestné prehlásenie, že v prípade úspechu vo výberovom konaní bude spĺňať všetky potrebné kritériá pre ostrú prevádzku.

Do tendra sa nemôžu prihlásiť firmy, ktoré v minulosti porušovali Zákonník práce, presnejšie tí, ktorí v minulosti zamestnávali načierno. Práve tento bod môže byť cestou, ako sa budú niektoré firmy, ktoré prácou načierno mali v minulosti problém, snažiť spochybniť výsledky tendrov. Zrejme to urobia špeciálne v prípade, ak tieto firmy neuspejú. V zákone sa totiž explicitne uvádza, že povolenie na prevádzkovanie bodov záchraniek nedostane firma, ktorej bola v predchádzajúcich piatich rokoch pred vyhlásením výberového konania uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Čo sa zmenilo v tendroch?

Pri výberových konaniach sa nezmenilo nič. Rozdiel pri tendroch spočíva v tom, že kým v roku 2019 vyberal prevádzkovateľov „záchraniek“ Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), tak teraz ich vyberá Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.

Predošlé výberové konanie v gescii ÚDZS dopadlo kontroverzne. No samotný fakt, že niekoho napadlo poveriť výberom poskytovateľov entitu, ktorá má nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti dozerať, je zarážajúce. ÚDZS je totiž entitou, ktorá má dozerať nad tým, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná lege artis. To, že poskytovateľov záchraniek vyberal ÚDZS, bol ukážkovým konfliktom záujmov.

V súvislosti s aktuálnym tendrom sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že sa pri výberových konaniach na záchranky zmenili zásadné veci. Prijaté legislatívne zmeny však žiadnym spôsobom nezasiahli do výberových konaní, rovnako sa nezmenila ani metodika výberu úspešných budúcich poskytovateľov záchraniek. Pri tendroch bol teda zachovaný status quo, čo rozhodne nie je ideálnou správou.

V éteri rovnako zaznievajú mylné informácie o tom, že súčasný tender zvýhodňuje žiadateľov, ktorí nikdy ZZS neprevádzkovali. Táto téza je však dymovou clonou, keďže podmienky pre všetkých prihlásených sú de facto identické a to nie od roku 2019, ale platia už niekoľko desaťročí.Nový uchádzači nemajú oproti tým etablovaným žiadnu výhodu.Teda až na jednu. Nemohli totiž počas uplynulých piatich rokov porušiť zákon a zamestnávať načierno.

Jediná zmena pri tendroch teda pozostáva v tom, že poskytovateľov ZZS nevyberá ÚDZS ale OP ZZS. Alternatívnym riešením je, že by víťazov vyberalo priamo ministerstvo zdravotníctva. V tom prípade by nastali identické obavy ako dnes, a teda či by ministerstvo zdravotníctva nebolo v konflikte záujmov a neuprednostňovalo by teda konkrétnych uchádzačov.

Navyše, v prípade, ak by ministerstvo zdravotníctva bolo entitou, ktorá by o víťazoch tendra rozhodovala, bolo by to v lepšom prípade bizarné, keďže by nastala táto situácia: štát by vypísal tender na prevádzku záchraniek, štát by o víťazoch rozhodoval a rovnako štát by sa mohol stať víťazom tendra, keďže štát prevádzkuje aj záchranky hneď v dvoch štátnych záchrankách. Navyše má podiely a j v niektorých nemocniciach, ktoré prevádzkujú kraje alebo mestá.

Samozrejme, platí i to, že veľmi podobná situácia nastáva aj v súčasnom scenári, kde víťazov vyberá OS ZZS.

To, v čom majú kritici nastavenia tendrov pravdu, je, že minister Šaško avizoval, že v princípe všetko v súvislosti s tendrami bude verejné. Nestalo sa tak a nebyť informácií Medicíny, dodnes by sme zrejme nepoznali ani len to, kto komisii predsedá.

Víťazov všetkých bodov totiž vyberá päť členná komisia, na čele ktorej stojí podľa informácií Medicíny Jakub Horňák, ktorý momentálne pôsobí ako zástupca Operačného strediska ZSS.

V minulosti bolo zloženie komisie známe, v roku 2019 ju tvorili Michal Palkovič, Mário Mikloši, Marinna Kozmanová, Igor Jandura a Peter Salon. Avšak mená členov komisie sa verejnosť dozvedela až po tom, čo bol výsledky tendrov z roku 2019 známe.

V roku 2019 sa najúspešnejšou firmou stala LSE - Life Star Emergency, s.r.o. Svoj trhový podiel v roku 2019 strojnásobila a dnes ovláda tretinu trhu. Po tomto tendri navrhla vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská odvolanie vtedajšieho šéfa ÚDZS Tomáša Haška.

Zloženie dnešnej komisie nepoznáme. To, ako je komisia kreovaná a kto do nich vyberá ľudí, je z hľadiska transparentnosti podstatné. Ako v minulosti pre denník SME uviedol Dušan Zachar, aby bol celý proces transparentný, je podľa neho nevyhnutné poskytnúť verejnosti informácie, ako bola vybratá výberová komisia, aké konflikty záujmov daní členovia majú, ako komisia rozhodovala vrátane udeľovania bodov jednotlivým uchádzačom v jednotlivých kategóriách.

Otázkou však je, či by sme mali mená členov komisie poznať ešte pred zverejnením výsledkov tendra. V prípade, ak by bolo zloženie členov verejné už dnes, rovnako by sa mohla a zrejme i objavila kritika, ktorej jadrom by bolo, že členovia komisie by mohli byť ovplyvňovaní uchádzačmi o jednotlivé body. Platia však slová Dušana Zachara, mená komisie, rovnako ako i to, ako hlasovali, ergo koľko bodov udelili jednotlivým uchádzačom, máme po skončení tendra poznať.

Maximálne 30 bodov

Komisia, ktorá rozhoduje o tendroch, má päť členov, identicky ako tomu bolo v minulosti. Každý z členov komisie udeľuje jednotlivým uchádzačom body záchraniek - maximálne 30 bodov.

20 bodov dostáva automaticky každý uchádzač, ktorý splní formálne požiadavky na prevádzkovanie bodov záchraniek.

Týchto maximálne 20 bodov získa uchádzač, ktorý splní nasledujúce kritériá:

• personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby,
• materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,
• výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje,
• maximálne desať bodov môže získať každý uchádzač na základe vypracovaného projektu.

Je vysoko nepravdepodobné, že by uchádzači nesplnili formálne kritériá a nezískali bazálnych 20 bodov. O víťazovi jednotlivých bodov tak rozhodnú podané projekty, ktoré majú váhu maximálne desiatich bodov.

Ako vo svojich vyjadreniach opakovane uviedol záchranár a poslanec za KDH František Majerský, tendre skôr pripomínajú súťaže krásy, keďže objektívne kritériá, ktoré by rozhodli o tom, ktorý projekt je najlepší, neexistujú.

V zákone 578/2004 Z.z. sa uvádza nasledovné: „ak v druhej vete nie je ustanovené inak, komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý spolu získal najvyšší počet bodov za kritériá podľa odseku 9. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania podľa prvej vety dosiahol trhový strop, určí pre toto sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby v poradí nasledujúceho účastníka výberového konania, ktorý trhový strop nedosiahol“.

Dominantný hráč na trhu má problém

LSE - Life Star Emergency, s.r.o momentálne ovláda tretinu trhu, no po súčasnom tendri to zrejme prestane platiť. Prečo? Nespĺňa formálne kritériá pre pridelenie licencie na prevádzkovanie bodu záchraniek – a to konkrétne nespĺňa bod f § 12 Podmienky na vydanie povolenia:

• nie je vedená v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktorým bola v predchádzajúcich piatich rokoch pred vyhlásením výberového konania (§ 14) uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Tento bod bol do zákona doplnený 15.04. 2025.

Táto podmienka sa však dá jednoducho obísť, v zákone totiž nie je definované, že by sa sankcia týkala koncového užívateľa výhod. V praxi to teda znamená, že LSE - Life Star Emergency, s.r.o podmienky pre vydanie povolenia nespĺňa, no firma, ktorá bude mať identických majiteľov, no iný názov, už podmienky spĺňa.

Ako vo svojom článku z 03. 12. 2024 informoval portál Plus jeden deň, LSE - Life Star Emergency, s.r.o si nerobí ťažkú hlavu zo zákonníka práce. Zamestnanci tejto firmy pracovali v niektorých prípadoch až 96 hodín bez prestávky. Kontrola Inšpektorátu práce odhalila rozsiahle nedostatky v organizácii pracovného času, zabezpečení povinných odvodov a dodržiavaní zákonných limitov práce na dohodu.

Redakcia ozdravme má k dispozícii protokoly, ktoré zverejnil Plus jeden deň v zmienenom článku. Jedná sa o protokol z 17. 02. 2021 ako i protokol z 01. 10. 2020.

Podľa protokolu Inšpektorátu práce Trenčín z 17. 02. 2021 dostala firma LSE - Life Star Emergency, s.r.o pokutu vo výške 23 000 € a to kvôli nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu. Inšpektorát práce identifikoval desať porušení zákona o nelegálnom zamestnávaní. V protokole, ktorý máme v kompletnom znení k dispozícii, sa o.i. uvádza, že porušenia zákona o nelegálnom zamestnávaní sú závažné.

Prvotné pochybenia sa však objavili už v roku 2020, kedy inšpektorát práce zistil, že osoby, ktoré pracovali pre Life Star Emergency, s.r.o, pracovali viac hodín, ako to umožňuje zákonník práce. Inšpektorát práce zistil pochybenia a nariadil ich odstránenie, situácia sa však nezlepšila, ale naopak zhoršila, čo demonštruje aj vyššie uvedený príklad.

Navyše máme k dispozícii aj viaceré novšie protokoly z Inšpektorátu práce Trnava z 08. 08. 2023. Inšpektorát práce svojím rozhodnutím z 08. 08. 2023 uložil spoločnosti LSE - Life Star Emergency, s.r.o pokutu vo výške 1000 € za to, že svojmu záchranárovi neposkytol potrebné ochranné pomôcky.

Problémom s nedodržiavaním zákonníka práce čelí aj ďalšia spoločnosť, ktorá aktívne vystupuje v médiách. Inšpektorát práce Nitra zistil pochybenia aj u tejto spoločnosti. Redakcia ozdravme má tento protokol k dispozícii. 

Podľa zistení z protokolu:

1. nevedenie evidenciu pracovného času tak, aby zodpovedala skutočnému času, kedy zamestnanec vykonáva prácu;
2. zamestnanci bežne pracujú viac 12 hodín denne, pričom pracovné zmeny v trvaní 24 a viac hodín sú už súčasťou rozvrhu pracovného času najmä lekárov;
3. zamestnancom nie je poskytovaný odpočinok v súlade s pravidlami zákonníka prace;
4. práca na dohodu, pri ktorej však „dohodári“ pracujú viac ako 10 hodín týždenne.

Problémom má teda podľa súčasne platnej legislatívy čeliť aj ďalší poskytovateľ, ktorý patrí medzi najväčších na trhu.

Zároveň sú to práve tieto dve firmy, ktoré mimo politikov spochybňujú tendre, ktoré nie sú ani zďaleka ideálne, no v princípe identické – až na zákaz zamestnávania načierno – aké boli v roku 2019.

V roku 2019 však kritériá pre Life Star Emergency a ďalšieho veľkého hráča na trhu boli v poriadku, dnes už nie.

Spochybnenie víťazov vopred?

LSE - Life Star Emergency, s.r.o príde o svoje dominantné postavenie na trhu, bude preto zaujímavé sledovať, či obíde úspešne zákon a bude naďalej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a v akom rozsahu. Podobným prípadom je aj situácia u ďalšieho veľkého poskytovateľa.