V predošlom článku sme verejnosti pripomenuli, ako sa Renáta Bláhová dostala do kresla šéfky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bolo to vďaka podpore hnutia OĽaNO, od ktorého Bláhovej firma zinkasovala takmer milión € za predaj kancelárskych priestorov.

{{suvisiace}}

Prepojenie Renáty Bláhovej a Denníka N

Bývala nominantka OĽaNO Bláhová vlastní viacero firiem. V predošlom článku sme spomínali dve z nich a to firmu AD SK, s.r.o. a firmu BMB Partners s.r.o.

Renátu Bláhovú a Denník N nespája len spoločné videnie sveta v oblasti zdravotníctva a antipatie voči finančnej skupine Penta. Spája ich aj verejnosti neveľmi známa osoba Mariana Glézla.

Ten je už od apríla 2015 Chief Financial Officier Denníka N a je zároveň koncovým užívateľom výhod Dennika N, a.s. a zároveň od 22. 05. 2019 aj členom predstavenstva tejto spoločnosti.

‍

Ten istý Marian Glézl je však aj konateľom spoločnosti AD SK, s.r.o., ktorú vlastní Renáta Bláhová. Konateľom spoločnosti sa Glézl stal 12. 05. 2021, ergo len jeden deň po tom, čo sa Bláhová vzdala funkcie konateľa. V rozpore s duchom zákona sa však Bláhová stala prokuristkou svojej spoločnosti.

Ako sa uvádza priamo na stránke Transparex, „každý prokurista je oprávnený konať a podpisovať v mene spoločnosti samostatne. Prokurista podpisuje v mene spoločnosti tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis“.

Renáta Bláhová a Marian Glézl (CFO Denníka N) nemajú prepojenie len cez firmu AD SK, s.r.o ale aj cez ďalšiu spoločnosť z vlastníckej štruktúry expredsedníčky ÚDZS. Jedná sa konkrétne o firmu BMB Partners s.r.o.

Glézl s firmou BMB Partners s.r.o. spolupracuje podľa ich oficiálnej stránky od roku 2018.

Tieto informácie sú podstatné mimo iného preto, že Renáta Bláhová dostáva na stránkach Denníka N mediálny priestor a na stránke Denníka N má aj svoje hneď dva blogy.

Denník N konanie Renáty Bláhovej verejne chváli (čo je nespochybniteľné a sväté právo akékohoľvek média v slobodnej spoločnosti). Pochvalu zožala Bláhová spolu s ďalšími osobami aj v článku Moniky Tódovej.

Denník N teda ďakuje skupine ľudí, ako je Jana Ježíková, Peter Visolajský či Renáta Blahová & Ľubomír Andrassy, čo je pomerne paradoxné, keďže Denník N bol ostrým a oprávneným kritikom predošlej vlády pod taktovkou Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Napriek tomu Denník N „roztlieskava“ hneď dvoch nominantov Mareka Krajčího a to Janu Ježíkovú a Renátu Blahovú. Druhým štátnym tajomníkom, ktorého do funkcie nominoval Marek Krajčí, bol dnešný poslanec za KDH Peter Stachura.

{{odporucane}}

Renáta Bláhová však nemá blízko len k Denníku N ale aj k Nadácii Zastavme korupciu.  V tejto organizácii je Renáta Bláhová koncovým užívateľom výhod, ktorým sa stala pomerne nedávno a to 24. 10. 2025.

Politická nominantka OĽaNO je teda koncovým užívateľom výhod v tejto vplyvnej a pre spoločnosť potrebnej neziskovke. Koncovým užívateľom výhod je aj manžel Renáty Bláhovej, Michal Bláha.

Koncovým užívateľom výhod je aj spisovateľ, politický analytik a komentátor Denníka N Marián Leško.

To, že je niekto koncovým užívateľom výhod, samozrejme, nutne neznamená, že má z pôsobenia Nadácie Zastavme korupciu finančný prospech.

Je potrebné pripomenúť, že ak je niekto koncovým užívateľom výhod, neznamená to, že má z takéhoto postavenia finančný benefit. Podľa § 6a zákona o 297/2008 z.z. č. ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sú automaticky konečnými užívateľmi výhod:

1. zakladatelia nadácie (bod 1),

2. členovia správnej rady (bod 2 a 3),

3. správca nadácie (bod 3),

4. členovia dozornej rady – ergo, aj Renáta Bláhová (bod 3)

‍

Je však zmienky hodné, že tesne pred tým, než sa stala Renáta Bláhová koncovým užívateľom výhod, uverejnila Nadácia Zastavme korupciu na svojich sociálnych sieťach príspevok, v ktorom kritizuje legálne vyplatenie dividendy pre akcionárov zdravotnej poisťovne Dôvera. Vo videu síce Nadácia explicitne hovorí, že sa nejedná o nelegálny akt, no už samotné uverejnenie videa je formou politickej deklarácie a citového vampírizmu, keďže hovorí o tom, že finančné prostriedky z dividend mohli byť použité na liečbu onkologických ochorení.

Pripomíname, že Renáta Bláhová dostala - ako svojho času v parlamentnej rozprave uviedol exminister Krajčí - jasné politické noty. Nuž a tieto politické noty boli pomerne jasné - útočiť na skupinu Penta. Nuž a tesne pred tým, než sa stala Bláhová konečnou užívateľkou výhod Nadácie Zastavme korupciu, uverejnila nadácia príspevok, ktorý ako by bol vystrihnutý z komunikačno-ideologického manuálu Renáty Bláhovej.

Bláhová na pódiu pred Šimečkom

V minulom článku sme pripomenuli prepojenie medzi Renátou Bláhovou a OĽaNO. Dnešné Hnutie Slovensko však očividne nie je jedinou stranou, ku ktorej má Renáta Bláhová blízko.

Obe strany si síce nevedia prísť na meno, no v zdravotníctve sú si omnoho viac blízke. Spoločnou agendou oboch strán a ich „zdravotníckych expertov“ je politický boj proti skupine Penta a skupine AGEL.

Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 bol jednou z vlajkových lodí vtedajšej koalície Progresívneho Slovenska a strany Spolu (dnešná strana Demokrati) zákon, ktorý dostal pomenovanie „Lex Haščák“.

Bola to snaha o to, aby firmy, ktoré Progresívne Slovensko nemalo v láske, nemohli paralelne vlastniť zdravotnú poisťovňu, nemocnice či lekárne. Krížové vlastníctvo však Progresívnemu Slovensku prekážalo len do istej miery. V prípade Penty to bol problém, no v prípade najväčšieho krížového vlastníka, ktorý vlastní zdravotnú poisťovňu, nemocnice, ambulancie, záchranky a zároveň nad celým systémom dohliada cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zákony kreuje a pravidlá ohýba podľa potreby, ergo štát, už Progresívne Slovensko problém nevidelo a zrejme ani nevidí.

To, že má Renáta Bláhová blízko nielen k OĽaNO ale aj p Progresívnemu Slovensku, sme mohli vidieť v priamom prenose pred niekoľkými týždňami.

Na nedávnych protestoch vystúpili na jednom pódiu štyri opozičné strany a to SaS, Demokrati, KDH a Progresívne Slovensko. Okrem lídrov politických strán sa na pódiu, pred vystúpením predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, objavila aj Renáta Bláhová.

Moderátorka celého podujatia ju predstavila ako nezávislú expertku na dane, zdravotné odvody a financie a bývalú predsedníčku Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola podľa moderátorky večera odvolaná „asi preto, že sa v tom rýpala viac ako mala“.

Počas protestu sa však moderátorka akosi pozabudla zmieniť, že Renáta Bláhová bola politickým nominantom strany OĽaNO na čele Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Sieť vzťahov

Prepojenie Renáty Bláhovej na hnutie OĽaNO a Progresívne Slovensko je úplne očividné a prepojenia na Denník N a rovnako Nadáciu Zastavme korupciu detto.

Tieto politické strany a Nadáciu Zastavme korupciu a Denník N, ako jedno z najvplyvnejších médií na Slovensku, spája mimoriadne kritický alebo rovno nenávistný postoj k skupine Penta a ku každému, kto nezdieľa ich optiku, akou by sa na zdravotníctvo malo podľa nich nazerať.

To samo o sebe nie je problém, no promovať Renátu Bláhovú ako nezávislú expertku na zdravotné odvody alebo nebodaj na zdravotníctvo je v lepšom prípade neadekvátne, v horšom prípade vedome klamlivé.

Pod lampou občas býva najväčšia tma a prepojenia, ktoré sme v tomto článku demonštrovali, nasvedčujú nedávne výroky Renáty Bláhovej v inom svetle. A rovnako môžu povedať mnohé o tom, ako a prečo sa ľudia, ako je Renáta Bláhová, stali miláčikmi v inak skvelých médiách, ktorých je autor tohto článku predplatiteľom.