Komentár: Bláhová nastúpila do funkcie s politickými notami, teraz bojuje za nezávislosť úradu
Novela prináša aj zmeny, ktoré sa dotknú vymenovania a odvolávania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aktuálne platný zákon definuje, že predsedu úradu vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády, ktorý schvaľuje Národná rada SR. Po zmene bude túto právomoc vykonávať vláda na návrh ministra zdravotníctva.
Hoci verejne nikto nespomenul odvolávanie predsedníčky úradu Renáty Bláhovej, vzhľadom na chuť ministerky Zuzany Dolinkovej odvolávať riaditeľov nemocníc, Národného centra zdravotníckych informácií, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či dokonca riaditeľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, jej zotrvanie vo funkcii visí na vlásku.
Koniec koncov, marí sa mi, že to sama pripustila na konferencii SME.
Hneď na úvod spomeniem, čo je úlohou takého úradu. Ako na konferencii Zdravotníckych novín vysvetlil tzv. otec úradu Rudolf Zajac, úrad má tri funkcie. A síce má dohliadať na to:
- či zdravotná poisťovňa nakupuje zdravotnú starostlivosť, ktorú zo zákona nakupovať má,
- či poskytovateľ poskytol zdravotnú starostlivosť, ktorú zdravotná poisťovňa nakúpila, a či ju poskytol lege artis,
- aby nebol poškodený pacient, či zo strany zdravotnej poisťovne alebo zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Trošku na osvieženie a teraz k predsedovi úradu.
{{suvisiace}}
Nastúpila na pozíciu ako politická nominantka a bez výberového konania
Beletristickým popisom – Renáta Bláhová nastúpila na úrad sťa odvážna rytierka v lesklej zbroji. Istotne ju časť obyčajných ľudí videla ako v tejto zbroji bojuje proti zlým obrom (či išlo o obrov alebo mlyny, nechám na čitateľa).
Pred jej nástupom bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rok a pol bez šéfa.
Tomáša Haška odvolala vláda na návrh vtedajšej ministerky Andrey Kalavskej koncom októbra 2019. A to pre podozrenia v súvislosti s výberovým konaním na stanice záchrannej zdravotnej služby.
Výberové konanie na nového šéfa vyhlásil v tom čase premiér a poverený minister zdravotníctva Peter Pellegrini v januári 2020. Prihlásilo sa 11 uchádzačov a podľa našich informácií mal byť úspešným kandidátom Michal Palkovič.
Nového predsedu tak mohol vybrať Marek Krajčí. Neurobil tak (nevedno prečo). Prípadne mohol Krajčí zvolať nové výberové konanie. Nič z toho sa neudialo a stolička predsedu úradu zapadala prachom rok a pol.
Písali sme o tom tu.
Následne sa na čele úradu objavila Renáta Bláhová, ktorá sitom výberového konania neprešla a bola priamo vymenovaná vládou. Ako zvykne Bláhová pri svojom príbehu hovoriť, prehovárali ju, aby prijala túto pozíciu (explicitne nespomína, kto ju mal prehovárať).
Pripomeniem, že o prehováraní sa zmienila na diskusii úradu, ako aj na odbornej konferencii Zdravotníckych novín v roku 2022, kde tvrdila, že o danú pozíciu nikto nemal záujem. A nielen o danú pozíciu, ale vraj ani samotný úrad nikdy nikto nechcel.
Tieto tvrdenia nie sú však úplne pravdivé, nakoľko prehlásenia o tom, že sa na úrad nikto nehlásil, vyvrátil bývalý minister Rudolf Zajac, ktorý na spomínanej konferencii upresnil, že sa na danú pozíciu hlásil on.
Ale, ako ma naučil môj kolega Šimon Jeseňák, nekazme si príbeh pravdou.
Od 29. apríla 2021 teda na čele úradu stojí Renáta Bláhová.
Podnet o konflikte záujmov
Jej menovanie do funkcie vyvolalo hneď na úvod otázky, či vôbec spĺňa kvalifikačné predpoklady na to, aby mohla byť predsedníčkou úradu.
Zákon 581/2004 definuje podmienky na vymenovanie za predsedu úradu. Okrem iného je potrebná aj „najmenej sedemročná prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, z toho najmenej dva roky praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii.“
Podľa našich informácií Renáta Bláhová takúto prax v čase vymenovania nemala. Jej prax sa dovtedy týkala daňového poradenstva a auditu.
Zároveň má predseda úradu zákaz podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, či byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.
Renáta Bláhová figuruje v dvoch spoločnostiach, pričom po menovaní do funkcie sa jej pozícia vo firmách zmenila na prokuristku. Plnenie zákona tak zjavne uspokojila, nakoľko nejde o štatutárny orgán. Avšak prokurista v podstate vykonáva úkony v mene a na účet podnikateľa, ktoré majú účinky voči tretím osobám. Môžeme sa tak hrať so slovíčkami, či ide alebo nejde o podnikanie.
Bývalý minister Rudolf Zajac na tieto skutočnosti (a nielen na tieto) upozornil podnetom o konflikte záujmov, ktorý doručil Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií.
Dopadlo to tak, že podnet nebol úspešný. Úrad sa tomu potešil a zverejnil k tomu i tlačovú správu.
Tejto téme sa budeme ešte venovať, takže zatiaľ len toľko.
{{odporucane}}
Pracovné úspechy
Azda ako prvé stojí za zmienku, že úrad začal tlačiť svoje výročné správy a správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia v papierovej verzii. Tá hrdosť a spokojnosť pani predsedníčky, keď na (asi) každú akciu, ktorej sa zúčastnila, mala možnosť so sebou doniesť nejaké balíčky týchto vytlačených správ a zdôveriť sa publiku, že po rokoch úrad opäť tlačí tieto správy, mi pripomína detskú radosť z toho, keď skákajúci inštalatér Mário zachránil princeznú Peach pred zlým drakom.
To, či v dobe, keď väčšina vecí prechádza do elektronickej podoby a robia sa úspory na papierovej tlači (obzvlášť keď cena papiera vplyvom pandémie išla hore), ide o efektívne vynaloženie našich prostriedkov, je asi otázne (áno, ide o naše prostriedky, keďže úrad je financovaný zdravotnými poisťovňami).
Pre verejnosť by bolo isto zaujímavé aj to, ako úrad investuje zdroje do právnych kancelárií, právneho poradenstva a súdnych sporov pre aktivity či vyjadrenia predsedníčky úradu. Či ide o úspech – uhol pohľadu. Ale o tom tiež inokedy.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
A snáď sa mi podarí nájsť i tretí úspech. Úspech - opäť – uhol pohľadu.
Zákon o zdravotných poisťovniach definuje zisk zdravotnej poisťovne vo výške 1 % z predpísaného poistného. Tesne pred Vianocami 2022 sa podarilo poslancom Národnej rady SR schváliť novelu, ktorá okrem iného zadefinovala reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou označil schválenie novely za malý zázrak. V akom rozsahu pozornosti by táto téma mala byť v hľadáčiku úradu je asi druhá vec, ale čo už.
A kým sa venovala energia minulosti, záchrane princeznej Peach, zháňaniu právnych zástupcov či tvorbe legislatívy, Všeobecná zdravotná poisťovňa sa dostala pred roklinu s názvom krach.
Úrad mal nejednu príležitosť poslať poisťovňu do ozdravného plánu pre jej finančnú situáciu a hrozby neplnenia zákona v súvislosti s výškou vlastného imania poisťovne.
Dospelo to až do štádia, keď podľa našich informácií zakročilo ministerstvo financií (zjavne už rezort omrzelo opakované selektívne dofinancovávanie VšZP). V septembri 2022 vláda schválila návrh novely zákona 581, ktorým sa vypustilo v paragrafe 51 nenápadné (ale o to viac významné) písmenko c. Vďaka tejto zmene Úrad pre dohľad od roku 2023 nemôže vyhlásiť ozdravný plán nad zdravotnou poisťovňou v prípade negatívneho imania.
Úrad sa k tejto zmene iniciatívne nevyjadril, nepublikoval žiadnu tlačovú správu. Hoci na to upozorňoval napríklad na zmienenej konferencii Zdravotníckych novín Rudolf Zajac. Na tej konferencii, na ktorej bola prítomná i Renáta Bláhová.
Bláhová: Všeobecná zdravotná poisťovňa dotuje súkromné zdravotné poisťovne
Na problematickú situáciu VšZP, v ktorej VšZP bola plus mínus od 2020 – 2021 (o tom tiež inokedy), úrad veľmi promptne zareagoval už 9. mája 2023. Áno, v roku 2023.
Úrad (hodný svojho mena) si zachoval svoju tvár a situáciu zhodnotil veľmi vizionársky: „Alarmujúca strata štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. a jej záporné vlastné imanie sú spôsobené vo významnej miere tým, že dotuje súkromné zdravotné poisťovne.“
Pokojne si tú vetu prečítajte ešte raz a skúste si spomenúť i na to, že VšZP bola opakovane dofinancovaná cez zvýšenie základného imania, pričom tieto zdroje poisťovňa použila i na nákup zdravotnej starostlivosti.
Pre úplnosť spomeniem, že úrad odporučil štátnej poisťovni nasledovné: „VšZP by mala razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížiť tak náklady, inak môže byť ohrozená jej platobná schopnosť.“
Aby ste si nemysleli, že by tým predsedníčka úradu na tlačovej besede naznačila možné nevýhodné zmluvy poisťovne s poskytovateľmi, úrad to odporučil, lebo však VšZP dotuje tie súkromné poisťovne.
„Poriadok v nákladoch, ktorý musí VšZP urobiť, sú systémového charakteru. Nejde tu v tomto prípade, ako ste z minulosti zvyknutí, o nejaké zmluvy s tetou Ankou, ani tu nejde o nejaké upratovacie služby, ktoré sú dohodnuté s kamarátmi, ide naozaj o systémový problém, čo sa týka regulácie, čiže zlyháva tu štát ako regulátor,“ povedala Renáta Bláhová.
Škoda, že sa úrad nezmienil napríklad o nejakých zmluvách s istými laboratóriami.
V nasledujúcej vete sa dokonca úrad zmieňuje aj o strate svojej kľúčovej kompetencie: „Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola poľutovaniahodne odňatá právomoc nariadiť z titulu nedostatočného vlastného imania ozdravný plán, bude však na mesačnej báze pod väčším drobnohľadom sledovať plnenie obchodno-finančného plánu, ako aj platobnej schopnosti našej najväčšej poisťovne.“
Krajčí: Mala veľmi dobré noty a aj vedela presne, čo ide robiť
A v závere spomeniem zmenu, ktorá sa dotýka vymenovania a odvolávania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po zmene bude mať právomoc vymenovať a odvolávať ho vláda na návrh ministra zdravotníctva. Uvedené kritizovali opoziční poslanci a pre ozdravme k téme napísal komentár Tomáš Szalay (SaS).
Úrad na túto zmenu reagoval tlačovou správou, v ktorej tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva koná v rozpore s programovým vyhlásením vlády a pokúša sa oslabiť nezávislosť úradu a znova ho spolitizovať.
Žiaľ, áno, úrad bude opäť v područí vrtkavej nálady ministerky (či ministra). Takýto úrad by určite nemal byť spolitizovaný. Avšak máme teraz stav, že úrad je nezávislý a nezaujatý? Pre kamaráta sa pýtam.
Istým spôsobom sa dá so záujmom sledovať, že vedúca predstaviteľka úradu, ktorá bola sama dosadená ako politická nominantka, sa zaoberá (ne)závislosťou úradu. Pričom na úrad vstúpila nielen ako politická predstaviteľka, ale pochybnosti o nezaujatosti vyvolal svojimi tvrdeniami bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Ten sa v rozprave ku kompetenčnému zákonu v súvislosti so zmenou, ktorá sa dotkne úradu, zmienil o súkromných skupinách v zdravotníctve, o Pente, o 400-miliónovej transakcii, atď. A ako tiež uviedol: „Zoberte si, ako ťahajú peniaze z iných vecí, ktoré vlastnia v zdravotníctve. Nemajte ilúzie, že to robia charitatívne pre štát a pre ľudí. Nie, oni nás budú zdierať, áno, sú pijavicou zdravotníctva a keď si niekto myslí, že toto netreba regulovať, tak sa veľmi mýli. Pani predsedníčka to regulovať chcela, mala na to veľmi dobré noty a aj vedela presne, čo ide robiť. Žiaľ sa zdá, že poslúchnete Haščáka a dáte ju dole.“
Tieto noty asi nenôtili, že sa má úrad venovať všetkým trom zdravotným poisťovniam nezaujato a nezávisle. A teda i Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Ale počkajme si na záver, uvidíme, či ministerkina chuť na odvolávanie bude pokračovať. Odvolať je ešte možné zopár riaditeľov nemocníc, Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), atp. Nechajme sa prekvapiť, či úrad príde o svoju šéfku a či ho tentokrát postretne riadne výberové konanie (čo tiež nemusí byť zárukou úspešnosti, veď viď predchádzajúci riaditeľ VšZP).
