Štát sa už takmer desať rokov snaží presadiť digitalizáciu slovenského zdravotníctva prostredníctvom systému eZdravie v gescii NCZI.

Po desiatich rokoch však nemožno hovoriť o úspešnej reforme, ale o projekte, ktorý síce povinne zbiera dáta, no neposkytuje ich tam, kde sú klinicky nevyhnutné. Poskytovatelia majú povinnosť systém používať od roku 2018, no jeho praktická využiteľnosť ostáva pre väčšinu ambulancií zásadne obmedzená čo negatívne ovplyvňuje ich motiváciu sa na eZdraví podieľať.

Namiesto moderného pracovného nástroja totiž vznikol administratívny mechanizmus, ktorý generuje povinnosti bez reálneho prínosu pre značnú časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosť a teda nie je ani zásadným benefitom pre pacientov u nich ošetrovaných.

Namiesto odstránenia funkčných nedostatkov sa však štát rozhodol ísť cestou nátlaku. Úhradu zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní podmienil odosielaním záznamov do eZdravia – najskôr od 1. marca a následne od 1. júla 2026. Ide o precedens, keď je financovanie zdravotnej starostlivosti viazané na používanie systému, ktorý sám o sebe nie je funkčný pre všetkých aktérov. Ak by eZdravie reálne zvyšovalo efektivitu, kvalitu a bezpečnosť starostlivosti, nebolo by potrebné jeho využívanie vynucovať sankciami.

{{odporucane}}

Ambulantný sektor zabezpečuje približne 70 % zdravotnej starostlivosti, pričom väčšinu z tohto objemu tvorí špecializovaná ambulantná starostlivosť. Práve tento segment je rozhodujúci pre diagnostiku, manažment chronických ochorení aj akútnu intervenciu. A práve tento segment má k elektronickej dokumentácii najviac obmedzený prístup.

Kým všeobecní lekári majú prístup k dokumentácii svojich kapitovaných pacientov systematicky, špecialisti majú prístup len vo výnimočných situáciách.

Prvá možnosť - mechanizmus elektronického výmenného lístka-  sa v praxi ukazuje ako  neefektívna. Elektronické výmenné lístky sú minoritné, pacienti s akútnymi ťažkosťami prichádzajú bez nich priamo do ambulancie s právom byť ošetrení a mnohé špecializácie (urológia, psychiatria, oftalmológia alebo dermatológia ich vôbec nevyžadujú. Špecialista zároveň nemá povinnosť odosielať pacienta elektronickým výmenným lístkom k ďalšiemu špecialistovi, pretože odborné odporúčanie v lekárskej správe je plne postačujúce. Výsledkom je absurdná situácia: špecialista je povinný dáta do systému odosielať, ale v rozhodujúcej väčšine prípadov sa k nim nedostane.

Situácia je ešte závažnejšia pri v špecializovanej ambulancii chronicky sledovaných  pacientoch. Pacient môže byť medzi kontrolami v rozpätí mesiacov hospitalizovaný, ošetrený na urgente alebo mu môže byť zmenená medikácia. Záznam sa síce môže nachádzať v eZdraví, no špecialista, ktorý pacienta dlhodobo sleduje, k nemu nemá prístup, pretože nejde o nové vyšetrenie na základe elektronického výmenného lístka. Systém tak formálne zhromažďuje údaje, no klinicky ich blokuje. Takáto konštrukcia nie je digitalizáciou – je to administratívna bariéra.

Väčšina pacientov naďalej prichádza s papierovým výmenným lístkom, ktorý elektronický prístup neaktivuje vôbec. Digitalizácia tak zostáva ilúziou, nie funkčným nástrojom.

Druhá možnosť – autorizácia prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom – je rovnako systémovo neudržateľná. Elektronický občiansky preukaz nie je povinný a značná časť pacientov ho nemá.

{{suvisiace}}

Technická infraštruktúra nie je plošne zabezpečená a podľa informácií zo softvérového prostredia dochádza ku problémom v kompatibilite s operačným systémom Windows, ktorý používa väčšina ambulancií. Aktualizácie systému môžu spôsobovať výpadky a blokovanie čítačiek. V reálnych podmienkach to znamená zastavenie prevádzky ambulancie. V prostredí, kde je každá minúta venovaná pacientovi rozhodujúca, je takýto model neprijateľný.

Lekár špecialista tak väčšinu času nemá digitálny prehľad o tom či je pacient chronicky sledovaný, z akého dôvodu bol ošetrený v minulosti, či mal realizované nejaké doplnkové zobrazovanie alebo laboratórne vyšetrenia. Postráda tak zásadné informácie, ktoré tak ako je cieľom digitalizácie, by mali zabezpečiť efektívnejšiu a bezpečnejšiu starostlivosť o pacienta.

Ešte aj eRecept, vyvinutý jednou zo súkromných zdravotných poisťovní, neskôr prebratý všetkými troma a patril medzi funkčné digitálne nástroje, bol legislatívnymi zásahmi negatívne obmedzený, na lieky písané na úhradu verejného zdravotného poistenia. Preskripciu, hoc klinicky relevantnú, od k zdravotným poisťovniam nezmluvného špecialistu v ňom už vyše roka budete hľadať márne. Zákon jej zobrazenie zakázal, čo znova pre pacienta znižuje bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Namiesto systematického rozvoja funkčných riešení teda dochádza k ich fragmentácii a digitalizácia sa redukuje na formálne plnenie povinností bez reálneho dopadu na kvalitu starostlivosti.

I keď si to štát zdá sa, momentálne nedokáže uvedomiť, špecialisti tvoria zásadnú časť systému zdravotnej starostlivosti a bez ich plnohodnotného prístupu k údajom nemôže byť zabezpečená kontinuita liečby ani koordinácia medzi odbormi z ktorej vo finále benefituje pacient.

V tomto kontexte zostáva jeho povinnosťou implementovať také riešenie, ktoré umožní bezpečnú, právne udržateľnú, ale zároveň prakticky použiteľnú autentifikáciu prístupu k zdravotným údajom všetkým aktérom lekárskej starostlivosti. Ochrana dát a klinická dostupnosť informácií sa nevylučujú – musia byť vyvážené. Ak štát nedokáže vytvoriť systém, ktorý je bezpečný aj funkčný zároveň, nesmie jeho nedostatky prenášať na poskytovateľov ani tým ochudobňovať a ohrozovať pacienta.

Úplná a dostupná zdravotná dokumentácia nie je administratívny komfort, ale základný bezpečnostný štandard modernej medicíny. Systém, ktorý tieto informácie zhromažďuje, no neumožňuje ich využitie ošetrujúcemu lekárovi, zlyháva vo svojej podstate a je len atrapou niečoho, za čo sa zo strany jeho predstaviteľov rád vydáva. Digitalizácia má slúžiť každému lekárovi aj pacientovi. Ak sa z nej stáva nástroj kontroly bez funkčnosti, nejde o reformu, ale o administratívny experiment na úkor bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

Moderné zdravotníctvo nevzniká donucovaním, ale funkčným riešením. A to dnes žiaľ eZdravie v špecializovanej ambulantnej sfére nespĺňa.