V pondelok 27.06.2026 sa konala konferencia Vizionári, na ktorej mal vystúpiť- ako inak - v sólo paneli aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Minister uprednostnil návštevu Národnej transfúznej služby. Paradoxne, aj NTS a jej činnosť a fakt, že sa NTS nachádza medzi najväčšími dlžníkmi voči Sociálnej poisťovni, pramení z dlhov štátnych nemocníc. Ako sme pred nedávnom uverejnili, štátne nemocnice dlžia NTS viac ako dvadsať miliónov eur, nuž a tá zase viac ako dvadsať miliónov eur „visí“ Sociálnej poisťovni. Slučka dlhov je teda uzavretým kruhom.

Minister Šaško sa minimálne od leta 2025, kedy ministerstvu vybuchol v rukách granát menom záchrankový tender, diskusiám vyhýba (s výnimkou relácie Kráľ na ťahu) Ak do nejakej príde, tak len ako sólo rečník bez reálnej oponentúry. Šaško sa okrem iného včera (27.06.2026) stretol k téme poplatkov aj s ombudsmanom.

Práve poplatky sú ďalším neriešeným problémom. Paradoxné je, že výstup z tohto stretnutia s verejným ochrancom práv nebude takmer s určitosťou žiaden, keďže minister Šaško dnes už konzistentne hovorí o tom, že voľby sa blížia a poplatky sa počas tohto volebného obdobia nevyriešia. Koniec koncov, aj samotný Dobrovodský počas svojej tlačovej konferencie potvrdil že téma poplatkov sa bude reálne riešiť najskôr na jeseň roku tohto roku, ergo v termíne, ktorý už bude reálne menej ako dvanásť mesiacov pred voľbami.

Šaško s poplatkami neurobí nič napriek tomu, že má k dispozícii dáta z prieskumu, ktorý realizovala Henrieta Tulejová. Výsledky tohto prieskumu má oficiálne k dispozícii minimálne polrok, no podľa informácií ozdravme ešte dlhšie.

Podľa rétoriky a činov, ktoré enkláva okolo Šaška (ne)realizuje - aj v súvislosti so zadlžovaním štátnych nemocníc - to po včerajšej konferencii Vizionári vyzerá tak, že identicky ako pri poplatkoch, táto družina sídliaca na Limbovej neurobí nič zmysluplné ani s notoricky sa zadlžujúcimi nemocnicami. A to buď preto lebo nevie ako, nechce alebo nemá dostatočný politický kapitál. Alebo všetko dokopy.

Audit potvrdil to, čo roky vieme, nasledovať však zrejme nebude nič (#uvidíme)

Audit piatich štátnych nemocníc ukázal systémové zlyhania. ÚDZS zverejnil dáta, ktoré vyvracajú najhlučnejší naratív v slovenskom zdravotníctve o tom, že sú súkromné nemocnice platené lepšie ako tie štátne. Napriek tomu lekárski odborári šíria dezinformácie o financovaní nemocníc. A minister posiela poradcu, ktorý na otázku o transformácii nemocníc na akciové spoločnosti odpovedal: „Uvidíme.“ Nuž, podľa vystúpenia Bobovníka na Vizionároch zrejme uvidíme len nečinnosť, poprípade rétorické cvičenia o tom, čo ešte ďalšie minister Šaško nedovolí.

Keď sa minister zdravotníctva vyhýba verejnej diskusii o najdôležitejšej téme svojho rezortu, nie je za tým pracovná vyťaženosť, ale v lepšom prípade alibizmus.

Vizionári? V prvom paneli rozhodne nesedeli

V úvodnom paneli konferencie sme sa mali dozvedieť niečo o plánoch ministerstva zdravotníctva smerom k vyriešeniu notoricky sa opakujúcich dlhov nemocníc.Nedozvedeli sme sa nič.

Šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva sedel na konferencii Vizionári približne dvadsať minút. Počas týchto dvadsiatich minút sme sa o tom, čo plánuje ministerstvo robiť s dlhom nemocníc nedozvedeli nič. Ani mäkké f.

Bobovník dostal otázky, na ktoré mal odpovedať minister. Neodpovedal. Ak už ministerstvo chcelo do diskusie niekoho namiesto ministra poslať, mohlo mať naozaj Boha pri srdci a uprosiť Štofka, aby šiel hasiť ďalší prúser.

{{odporucane}}

Tu je presný výber alebo #hitparáda toho, čo Bobovník (ne)povedal. Otázku, prečo neodpovedal, tentokrát necháme bez odpovede. Či je to preto, že netuší, alebo preto, že s tým nevie nič spraviť nechajme nevyslovenú.

Na otázku, prečo sa štátne nemocnice opakovane zadlžujú, Bobovník zatiahol problém do všeobecnosti - alebo lepšie povedané - do alibistickej priepasti.

„Ja by som problém nezužoval len na štátne nemocnice. Ja by som problém rozšíril na zdravotníctvo.“

Brilantné. Na konferencii, ktorá sa venuje dlhu štátnych nemocníc, povie šéf zboru poradcov, že by to „nezužoval" na štátne nemocnice.

A ktorý iný subjekt tvorí v slovenskom zdravotníctve notoricky dlhy? Ešte aj VšZP sa pod vedením Jurovýcha dostal z červených čísel, čo, pochopiteľne, na tlačovke chválil a čím sa vystatoval aj minister Šaško. O kom teda hovoril pán Bobovník? O neštátnych nemocniciach s výnimkou tých, ktoré vlastní Trenčiansky samosprávny kraj, ergo štát? Hovoril o akciových spoločnostiach? Nie, tie totiž dlhy tvoriť nemôžu. Hovoril o všetkých zvyšných nemocniciach, ktoré nevlastní štát? Nie. Penta, AGEL ani ostatné nemocnice dlhy netvoria, nemusíme ich notoricky oddlžovať a nemuseli sme to urobiť už v šiestich vlnách. Nehovoril ani o ambulantnom sektore, ktorý nesie na sebe bremeno podnikania. Áno, niekedy sa niektoré ambulancie dostanú do straty, no za  ne nemusíme rok čo rok zaťahovať niekoľko sto miliónovú sekeru. Hovoril o SVALZ-ových pracoviskách? Tie sú  v zisku. O poskytovateľoch záchrannej zdravotnej služby? Tie štátne občas vyrobili sekeru, iste, sú totiž štátne. Dnes však už ani bratislavská, ani košická záchranka nie sú v strate. O kom teda chcel hovoriť, ak hovoríme o dlhoch? Nuž o nikom, naozaj o nikom inom, než o nemocniciach, ktoré vlastní (zriaďuje) ministerstvo zdravotníctva, ktorého je zamestnancom, alebo ministerstvo obrany. Keď štát postavil jedinú jednu nemocnicu, Nemocnicu sv. Michala, viete, akú právnu formu si zvolil? Akciovú spoločnosť. Takže predsa len zúžme tu diskusiu na nemocnice, ktoré zriaďuje ministerstvo zdravotníctva.

Moderátor konferencie sa šéfa poradcov nepýtal na zdravotníctvo ako celok, ale na  štátne nemocnice, ktoré za 20 rokov prešli šiestimi vlnami oddlžení za takmer 2 miliardy eur. Odpoveď sme nedostali. Prekvapivé.

Na otázku, ktoré nemocnice dopadli v audite najhoršie, Bobovník odpovedal: „To nie je ani rebríček, ani nejaká hitparáda.“

Iste. No rozdiely medzi nemocnicami existujú. A áno, je komplikované porovnávať UNB s inými nemocnicami, no i napriek tomu audity demonštrovali, že UNB má nadstav 341 lekárov, papierovú dochádzku, operačné sály využité na 40 percent a 26 miliónov eur ročne UNB vypláca na nadčasoch. A áno, UNB už priebežne stav zamestnancov redukuje.

Naproti tomu má Rooseveltka biometriu, GPS, výkony stúpli o 8 percent. To nie je hitparáda. To je drastický rozdiel v riadení. A šéf poradcov ministra ho odmietol pomenovať.

Riešenie situácie v Univerzitnej nemocnici Bratislava pritom existuje. Riaditeľ Alexander Mayer konsolidáciu UNB predložil na ministerstvo už pred viac ako polrokom, no odvtedy na Mayerove návrhy padá prach, vytvárajú sa pracovné skupiny a organizujú sa ďalšie a ďalšie stretnutia k tzv. bratislavskej optimalizácii siete nemocníc. Mayer ako riaditeľ je pripravený konať. Počas konferencie jasne povedal, že má plán, no čaká sa na zelenú zo strany Limbovej. UNB je najväčším dlžníkom voči Sociálnej poisťovni aj voči SK+MED.

Audit ukázal jasne, že nemocnica v Banskej Bystrici a Východoslovenský ústav srdcových chorôb fungujú jednoznačne najlepšie. Takže audit možno nebol hitparádou, no rozhodne ministerstvu predložil materiál, ktorý jasne demonštruje, že niektoré nemocnice sú na tom jednoducho lepšie.

Perličiek v rozhovore však bolo ešte viac. Keď sa moderátor spýtal, či je súčasný stav zlyhaním manažmentu. Bobovník odpovedal: „Ja by som to nedefinoval ako zlyhanie manažmentu.“  A kto teda zlyhal? Opäť za súčasný stav nenesie nikto zodpovednosť? Opäť sa nám dlhy len tak stali? Jedna celá jedna miliardy je účet za dlhy nemocníc, ktoré vlastní a prevádzkuje štát. Ak nezlyhal manažment – pripusťme to - tak teda zlyháva ministerstvo zdravotníctva? To ministerstvo zdravotníctva, ktorého je zamestnancom, a ten minister ktorému radí? Nuž a koho zodpovednosť je, že sú v nemocniciach lekári navyše? Kto môže za to, že výkony klesajú a nadčasy stúpajú? Opäť nám to celé kazia Marťania?

Nuž a rovnako nie je nikoho zodpovednosť ani to, že ministerstvo s LOZ podpísalo tak katastrofickú dohodu, že ani Peter Visolajský nečakal, že sa mu dá ešte viac, ako požadoval? Za Memorandum 2.0. nesie zodpovednosť minister zdravotníctva. Práve ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška toto memorandum podpísalo a aj kvôli tomu stúpajú v nemocnici nadčasy, keďže sa lekárom skrátila pracovná doba a zvýšil sa plat. Nie, za tento stav a za dlhy nemocníc je zodpovedný aj manažment nemocníc aj ministerstvo zdravotníctva. A toto platí aj napriek dvadsaťminútovému festivalu alibizmu.

Na otázku, či plánujú transformáciu na akciovky, Bobovník dvakrát odpovedal: „Uvidíme, kam nás implementácia týchto opatrení dovedie.“ Toto bola jeho odpoveď na otázku, ktorá sa rieši 20 rokov. VÚSCH ako akciovka platí pokuty 200-krát nižšie ako príspevkovky. Popradská nemocnica je akciovkou 20 rokov a nikto ju nesprivatizoval. A šéf poradcov hovorí: uvidíme. V preklade do slovenčiny: ministerstvo cez svojho zamestnanca na oficiálnej konferencii hovorí, že ani len netuší, čo má s dlhmi nemocníc a s tým, aby sa nemocnice prestali zadlžovať robiť. Limbová teda len „uvidí“, kde ich implementácia navrhovaných opatrení dovedie. Podľa takýchto postojov nás zavedenie k tomu, že keď bude ozdravme oslavovať desiate výročie, tak budú štátne nemocnice oslavovať možno dvanástu vlnu oddlžovania.

{{suvisiace}}

Na otázku, či voči riaditeľom, ktorí nemocnice priviedli do tohto stavu, vyvodí personálnu zodpovednosť, Bobovník odpovedal: „Audit nemá za cieľ perzekvovaniu.“

Tak teda čo je cieľom tohto auditu? Zistiť, že štátne nemocnice robia stratu, lebo môžu? Ukázať, že stabilita manažmentu (viď Banská Bystrica) je kľúčová? Že lekárom platíme platy, ktoré im na ministerstve priklepli? Že ak niekomu skrátime pracovný čas, bude mať viac nadčasov? Že štátna akciovka VÚSCH má 200-krát menej pokút ako štátne príspevkovky, ktoré príspevkovami v skutočnosti ani nie sú? Tak na čo sa teda robil audit? Na to, aby si rezort kúpil ďalší čas a navrhol osem opatrení, ktoré mali fungovať už desiatky rokov? Z toho dve opatrenia ani len nemajú oporu v zákone, čo si na Limbovej na 99,99% ani len neuvedomujú? S niečím takým, ako je nútená správa štátnych nemocníc, totiž legislatíva vôbec neráta. A kto by mimochodom tú nútenú správu vykonal? Zamestnanci ministerstva zdravotníctva, ktorí sa menia častejšie ako počasie? Mimochodom, koľká zmena organizačnej štruktúry ministerstva zdravotníctva už prebehla? Len za posledné roky asi desiata a ako bonus v novej organizačnej štruktúre rezort rozbíja ešte aj Inštitút zdravotných analýz. A ešte jedno mimochodom, v programovom vyhlásení vlády je transformácia nemocníc medzi krátkodobými cieľmi tejto vlády.

Štyri príspevkovky zaplatili 42 miliónov na pokutách. UNB samotná takmer 29 miliónov eur len Sociálnej poisťovni. Žiadne odvolanie, žiadny kompetentný v UNB neprišiel o miesto a keď sa riaditeľ Mayer snaží situáciu riešiť, tak dodnes nedostane zelenú?A teraz nám hovoria, že audit „nemá perzekvovať“.

Najpriamejšie priznanie zlyhania prišlo, keď Bobovník povedal: „V roku 2023 malo dôjsť k tomu, aby sme si zadefinovali, čo za tie peniaze chceme. K tejto debate nedošlo. K tejto debate dochádza v roku 2026.“ Tri roky meškania. Tri roky, počas ktorých dlh narástol o 250 miliónov eur. A tu sedí šéf poradcov ministra, ktorý to prakticky priznáva, akoby informoval o počasí.

Na konci panelu sa moderátor spýtal ešte raz, či je transformácia v hre. Bobovník: „Uvidíme, kam nás implementácia týchto opatrení dovedie, a nateraz asi tak.“  Počas dvadsiatich minút sme sa dozvedeli, že sme spravili audit - a nateraz asi tak. Klobúk dole.

Bobovník nepovedal jedinú vec, ktorú by jeho šéf sám nestihol povedať na tlačovke pred konferenciou. Nepriniesol žiadnu novú informáciu. Neuviedol názov jedinej nemocnice, meno jediného riaditeľa ani jeden konkrétny dátum či míľnik. Keď minister nemá čas prísť, čakali by sme, že pošle človeka, ktorý dokáže niečo oznámiť. Poslal však poradcu, ktorý za dvadsať minút nepovedal nič. To nie je náhoda. To je signál.